V tejto diskusii by som chcel vyvolať vo všetkých účastníkoch ich spomienku, keď sa po prvýkrát stretli s entitiou Depeche mode? Zaujímajú ma totižto podrobné okolnosti toho momentu, keď ešte nepoškvrnený panici letargicky spiaci v spároch bežnej reality poprvýkrát úchytkom započujú tón hudby, alebo zazrú dosiaľ nevídanú persónu s magickým výzorom, ktorá ich vťahuje neidentifikovateľnou silou a ktorý následne na daný moment podvedome neustále myslia, až kým im niekto starší, alebo zasvätenejší nevysvetlí, že to nevídané divadlo, ktoré úchytkom zazreli je Depeche mode.
Môj prvý kontakt s touto kultúrou bol vo veľmi nízkom veku a vlastne ešte dlhé roky som vlastne nevedel ako to celé nazvať. Písal sa asi rok 1993 a v našej vlasti bolo ešte stále cítiť porevolučnú atmosféru divokých deväťdesiatich. Ako dieťa som všetko vnímal len emóciami, zostali vo mne dojmi, obrazy a zvuky. Mohol som mať tak sedem rokov a môj kontakt s DM kultúrou nebol priamo cez kapelu, ale skôr cez jej fanúšikov. Asi sme sa v sobotu večer vracali s rodičmi domov zo záhradky a išla s nami aj moja staršia, vtedy asi šestnásť ročná sestra. Vracali sme sa domov okolo “Zámku” - miesta kde sa v tej dobe konali rôzne kultúrne podujatia a kde zrejme partia nadšencov organizovala buď nejaký indie koncert, alebo párty. Neviem presne o čo sa jednalo. Pamätám si len ako sme prechádzali okolo, slnko už bolo takmer za horizontom a pred “Zámkom” sa zlietali ľudia v čiernom, zo “Zámku sa ozývala temná, duniaca hudba s melancholickým podfarbením a cez okná prebleskoval svit fialových svetiel. Bol som tou atmosférou mimovoľne priťahovaný a keď moja staršia sestra oznámila rodičom, že tam ide, rozhodol som sa, ja šesťročný-sedemročný chasník, že pôjdem s ňou a považoval som to za samozrejmosť. Viete si predstaviť, čo sa dialo. Rodičia ani len nereagovali na moju požiadavku a pokračovali sme domov, dostal som kakao, večerníček s teteov hlásateľkou a išiel som spať. Ale keď som zaspával, neustále som mal pred očami obraz tých ľudí, ako stoja opretý o stenu, niektorý mali dlhé čierne vlasy, iný mali vlasy vyčesané dohora a zostrihané z bokou. Neustále som sa oberal ich výzorom a premietal si jednotlivé detaily ich vizáže, vybíjané opasky, vyťahané svetre zádumčivých farieb, železné doplnky, náušnice, kríže…spomienka sa usadila hlboko v mojom podvedomí a meno celého tohto fenoménu som spoznal o pár týždňom neskôr, keď sa moja staršia sestra takmer pobila s druhou sestrou kvôli tomu, či bude v ich izbe na stene visieť plagát Madony alebo Depechce mode. Vyhral Depeche mode, ale za cenu sĺz a vykopania vojnovej sekery. Jednoducho moja staršia sestra vehementne chránila cestu alternatívy a aj za cenu obete vo vzťahu k blízkej osobe sa rozhodla vydobiť svojej obľúbenej kapele vedúce miesto v izbe.
Dúfam, že sa tu čoskoro dočítam o vašich Úplne prvý krát!, nech už sú to akokoľvek bizarné zážitky. A pátrajte dobre, lebo ma zaujíma to skutočne prvýkrát!