1.jún 1995

1.jún 1995

O pár mesiacov to bude presne 20 rokov, čo sa odchodom Alana Wildera z Depeche Mode začala nová éra kapely. Poďme si pripomenúť, ako celú situáciu videli obe strany, ako aj okolie kapely, s odstupom desiatich rokov.

Carlo Martelli (Mute Italy): Stále mám doma listy od stoviek fanúšikov plné obáv, že kapela skončila, proste sa rozpradli. Oni to vedeli, uvedomovali si fakt, že problémy po skončení Devotional turné boli proste enormné.

Anne Haffmans (Mute Germany): Alan odišiel, Dave si prechádzal svojim príšerným obdobím a ľudia nadobudli dojem, že vlastne už nik neočakával, že sa kapela vráti na scénu.

Daniel Miller: V tom období sa jednoducho vynorilo množstvo otázok. Viete, Dave siahol na svoje dno a myslím, že to celé bolo viac-menej o odpovediach na otázku, "Nahráme vôbec ďalší album?" A ak, ako to vôbec urobiť?

Alan Wilder: Po skončení turné som si doprial oddych, aby som sa uistil, že som nebol iba príliš vyčerpaný a hlavne som chcel, aby bola moja myseľ jasná. Povedal som si, že ak sa aj po pol roku budem cítiť rovnako, ako som sa cítil na konci turné, či nahrávania posledného albumu, tak bude jasné, že by som mal zvoliť odchod. A keďže som sa tak cítil, urobil som to. Osobné komunikácie medzi nami sa nezlepšovali a ak by sme za takýchto podmienok mali opäť spoločne nastúpiť do štúdia, tak by sme opäť zápasili s tými istými problémami.

Daniel Miller: Čo si pamätám, tak povedal, "Nedokážem pracovať rovnakým spôsobom, ako predtým. Je to príliš zložité." On prácu v štúdiu miloval viac, než ktokoľvek z ostatných. Bol tam s Floodom každým deň, až do úplného konca.

Alan Wilder: Nechcel som tým prejsť znova, tak som si povedal, "Teraz je ten správny čas". Takisto ma napadlo, že sme toho dosiahli skutočne veľa, a okrem toho bolo kopec iných vecí, ktorým som sa chcel venovať. Chcel som zmenu, chcel som si založiť rodinu. Už som mal všetkého dosť.

Jonathan Kessler: Áno, Alanove rozhodnutie odísť ma prekvapilo. Zrejme na tom malo podiel napätie, ktoré sprevádzalo turné Devotional. Ale myslím, že to jeho vyjadrenie "Už tomu nedokážem vzdorovať, odchádzam," mi prišlo v jeho prípade až príliš extrémne. Dosť ma to šokovalo, pretože Alan nebol extrémnym typom človeka ... teda, mne taký neprišiel.

Alan Wilder: Myslím, že museli vedieť, že k niečomu takému dôjde. Že proste dôjde k nejakému zlomu, či už v podobe môjho odchodu alebo by to bolo niečo iné. Martin toho veľa nenahovoril, Fletch sa zdal byť dosť otrávený a Dave, keď som mu to chcel oznámiť, nebol k zastihnutiu. Nevedel som sa ho dopátrať.

Dave Gahan: Nakoniec som v Los Angeles našiel vo faxe správu, kde sa mi snažil oznámiť, že z kapely odišiel. Dokonca sa mu podarilo mi dovolať, ale ja som bol v stave... jednoducho som mu veľa času nevenoval. Aby som bol úprimný, bolo to skôr v štýle, "Je mi to jedno chlape, ja tu zomieram". Ja som bol vtedy úplne pohltený mojim životom plným drog.

Daryl Bamonte: Myslím, že ich to trochu prekvapilo. Mali spoločné stretnutie v starej kancelárii na King´s Cross, s Fletchom a Martinom.

Andy Fletcher: Šli sme naňho v štýle, "Predsa to nemôžeš urobiť teraz, ideme predsa do štúdia..." Neuplynulo ani pol roka, čo sme mali posledné stretnutie. Povedali sme mu, že ešte nemáme ani riadne premyslené, čo budeme robiť. A prísť s takým rozhodnutím v čase, kedy sme sa vlastne zotavovali z toho dlhého turné...

Alan Wilder: A kedy je ten správny čas na odchod? Ak by som to urobil uprostred turné, bola by to omnoho väčšia katastrofa. Ja som predsa nikoho nechcel nechať v problémoch.

Michael Pagnotta (US publicista): Zverejnil som jeho oficiálne prehlásenie. Následne som sa zhováral s Martinom a Fletchom a zdalo sa, že skutočnú príčinu nepoznajú. Nik iný nemal iný argument než ten, že sa Alan cítil nedocenený.

Andy Franks: Myslím, že ak medzi ostatnými bolo niečo nevyriešené, mali si to vydiskutovať.

Andy Fletcher: Ja som si s ním nevychádzal. A dokonca som povedal, že s ním ďalší album už robiť nechcem.

Gareth Jones: Stále tam bolo cítiť, že je medzi nimi taký "cudzinec". Bolo tam cítiť veľmi silné basildonské zázemie.

Dave Gahan: V Alanovom prípade sme boli obozretný a myslím, že Martin a Fletch ešte viac, než ja. No myslím, že to bolo hlavne pre jeho muzikantské schopnosti. Bol skutočné dobrý a myslím, že v určitom smere ostatných zatieňoval. Ale, ja neviem, o čom to bolo, Alan vždy zvádzal ťažký boj.

Daniel Miller: Myslím, že premýšľal v štýle, že ak pokračovať, tak nahrávať určitým konkrétnym spôsobom, čo myslím, že by ostatní nebolo ochotní akceptovať. Myslím však, že sa o tom nakoniec ani nerozprávali. Bolo mu jasné, že by k tomu nedošlo a ak, tak by nesúhlasili, takže sa rozhodol odísť. Ale to sa musíte nakoniec spýtať jeho.

Dave Gahan: Alan si zrejme myslel, že neexistuje šanca, že by sme nahrali ďalší album. Takže vyskočil z lode skôr, než by mohla stroskotať.

Alan Wilder: Nie, rozhodne som nemyslel na to, že by sa kapela mohla rozpadnúť. Skôr to dosiahlo úroveň, kedy som si pomyslel, že ja by som mal spôsobiť ich rozpad, a to mi prišlo absurdné. Uvedomoval som si, že máme problémy a s tými problémami som už zápasiť nechcel. Pre mňa to bolo jednoznačné. Proste som sa rozhodol tie problémy už viac neriešiť, dokonca ani v štúdiu to už dávno nebolo o zábave. Jednoducho nastal vhodný časť odísť a venovať sa niečomu inému.

Dave Gahan: Pri pohľade späť... Ja som ho nepresviedčal, dokonca ani ostatných, nepokúšal som sa ho od toho odhovoriť.

Martin Gore: Vždy sme si uvedomovali, aký je pre nás dôležitý. Možno sme ale nedokázali ukázať, ako to skutočne cítime.

Dave Gahan: Martin sa s tým nakoniec nejako zmieril. V súvislosti s Alanom povedal, že sa pokúsi to prevziať. To som počúval veľmi často. Ale o to vlastne nikdy nešlo. On sa len pokúšal pokračovať v smere jeho nápadov. Myslím, že s tým dosť zápasil, hlavne pokiaľ išlo o tie múry, ktoré chcel prevaliť.

Daryl Bamonte: Na jeho obranu, keď ste rozhodnutý odísť, a to skutočne, tak na konci turné je to vhodné. Pretože, vtedy je človek zo všetkého už chorý.

Andy Franks: Vtedy chce odísť každý.

Daryl Bamonte: Ak to urobíte bezmyšlienkovite, potom by Vás to neskôr trápilo. On ale počkal až do apríla nasledujúceho roka a potom si bol už rozhodnutím absolútne istý.

Andy Fletcher: Proste sa rozhodol. Či to dnes ľutuje, to ja neviem.

Martin Gore: Pamätám si, že po tom, čo nám to oznámil, som šiel domov vlakom a tam ma napadlo, "Nuž, tak to je koniec našej kapely."

zdroj: ULTRA (remastered) DVD, 2007

Vzhľadom na narastajúcu nespokojnosť, súvisiacu so vzťahmi a pracovnými postupmi vo vnútri kapely, so smútkom oznamujem, že som sa rozhodol Depeche Mode opustiť. Moje rozhodnutie nebolo jednoduché, obzvlášť preto, že naše posledné albumy jasne naznačovali plný potenciál Depeche Mode.

Od môjho príchodu v roku 1982 som sa kontinuálne usiloval vkladať všetku energiu, entuziazmus a vernosť do pokračujúceho úspechu kapely a aj napriek logickej nerovnováhe v prerozdeľovaní práce som to všetko ochotne ponúkal. Bohužiaľ sa mi zo strany kapely, aj pri tejto úrovni prínosu, nikdy nedostal pocit rešpektu a uznania, ktorý by bol zaslúžený.

Kým som veril, že kvalita našej produkcie sa zlepšovala, kvalita nášho priateľstva upadla do bodu, kde som stratil pocit, že by sa to dalo napraviť. Nechcem nikoho obviňovať; stačí povedať, že sa vzťahy vážne vyhrotili, spôsobovali stále viac frustrácie a nakoniec, v konkrétnych situáciách, boli neznesiteľné.

Za týchto okolností nemám inú možnosť, než kapelu opustiť. Z tohto dôvodu je lepšie odísť v najlepšom a keďže mám v sebe stále veľké nadšenie a oddanosť k hudbe, teším sa nové vyhliadky v podobe nových projektov. Ostatní členovia kapely majú moju podporu a želám im všetko najlepšie vo všetkom, do čoho sa v budúcnosti pustia, či už spoločne alebo individálne.

Alan Wilder, 1.jún 1995

Názory Devotees (144)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa