Dave Gahan: “Nechcem stratiť to, čo mám”

Bolo tu už pár zásadných zmien v histórii pop music, tak dramatických ako tie u Dave Gahana. Keď s ním robíte rozhovor musíte sami seba uistiť, že je to ten istý muž, spevák čisto elektro-popových Depeche Mode z roku 1981, chlapec s peknou tváričkou v nazberkanej košeli.

Ten istý Dave Gahan, ktorý sa stal jedným z najznámejších zhýralých drogovo závislých hudobníkov svojej generácie. Potetovaný, oblečený v koži - Axl Rose elektroniky, ak chcete- ktorý sa v máji 1996 v hotelovej izbe predávkoval speedballom zo zmesi heroínu a kokaínu, a cestou do nemocnice musel byť oživovaný, keď bol na dve minúty prehlásený za klinicky mŕtveho.

Ten Dave Gahan.

Gahan po týchto udalostiach musel prejsť mnohými zmenami. Dnes, keď sa pripravuje vydať svoj druhý sólo album, je vyliečeným narkomanom. Teraz mu už len zostáva udržať na uzde svoj egoizmus.

"Skončili sme turné Playing the Angel (album z roku 2005) niekedy minulý rok v tomto čase, a keď som sa vrátil späť domov (do New Yorku), mesiac som sa správal ako úplný blázon”, hovorí Gahan oblečený v šedom obleku a bielej veste. Fajčí a pije kávu vo svojej hotelovej izbe v Západnom Londýne. "Myslel som si, že sa môžem k mojej žene správať, tak ako k ľudom, ktorí pre mňa pracovali na turné. Vôbec som si to neuvedomoval, ale správal som sa strašne arogantne. Tak jednoducho zobrala deti a odišla s nimi.”

Väčšina muzikantov vám takúto informáciu prezradí až po niekoľkých hodinách a mnohých výhovorkách. Ale Gahan je iný ako ostatní hudobníci. Veta hore bola jeho prvá, hneď po tradičnom potrasení si rukami a zdvorilostnom “Ako sa máš?” Toto je druhá.

"Dostalo sa to až do bodu, kedy sa pri mne nedalo vydržať. Tak Jen zobrala deti preč,” hovorí o svojej tretej manželke Jennifer, ich osem ročnej dcére Stelle Rose a 15 ročnom synovi jeho manželky Jimmym (tiež má syna, 20 ročného Jacka, z prvého manželstva). "Stalo sa to po turné. Je to ako byť zablokovaný, druh osobnosti ktorá je skvelá na pódiu, ale nie je to, čo chcete ťahať domov. Je to ako: chcem všetko, chcem to práve teraz a vezmem si to kedykoľvek budem chcieť, a vôbec ma nezaujíma, čo si o tom myslíš. Dokonca aj Jimmy mi hovoril, že nastúpi na vlak a pôjde k starej mame. Bol strašne nervózny, lebo sme sa dosť hádali.”

Gahan používa rozhovory tak, ako iní ľudia používajú terapeutov. "Vlastne teraz nie som na terapii. Posunul som sa zo štádia, keď mám byť k sebe láskavý, do štádia keď sa snažím veci riešiť. Pokladám to za lepšie. So psychiatrom je to o tom: Tak čo si myslíš, že to znamená, David? Skrátka takéto veci. Netuším, platím ťa, aby si mi to do p… povedal.”

Gahan a jeho psychiater majú toho veľa na práci. Mal 6 mesiacov, keď jeho otec opustil rodinu. Vyrastal v presvedčení, že druhý manžel jeho matky je jeho skutočný otec. Jedného dňa, keď mal desať, prišiel domov zo školy, kde zistil, že otec ktorého považoval sa skutočného je mŕtvy a jeho biologický otec bol späť doma, ale iba preto, aby o rok opäť zmizol z jeho života. Tento krát už navždy. Gahanova odpoveď na tieto udalosti, spojená s hlbokou túžbou po matkinej láske, bola náhla a dramatická. Stal sa z neho mladý kriminálnik. Kradol autá, rozbíjal cudzí majetok a sprejoval grafity na steny.

Súd pre mladistvých navštívil tri krát, predtým než mal vôbec 14. Byť len takým poskokom mu skrátka nesedelo.

"S mojimi výtržnosťami to bolo strašné,” hovorí. "Vôbec som v tom nebol dobrý. Nebol som dosť silný nato, aby som bol ako klasický chlapec z Essexu. Ak bola v nejakom bare bitka, aj by som sa zapojil, ale keď začali lietať poháre radšej som vliezol niekam pod stôl. Moji kamaráti boli na tom omnoho lepšie. Oni by povedali: Choď tam a udri ho!”

Stretnutie s Andy Fletcherom, Vince Clarkom a Martinom Goreom ho zachránilo pred sebou samým. "Zrazu tu bol niekto, kto ma viedol,“ priznáva. "Pretože ja sám som nesmeroval nikam.”

Pýtam sa , či sa pre neho stali Depeche Mode, akýmsi druhom rodiny, kde členovia hrajú jednotlivé úlohy. "Vieš, že je to zaujímavé,” hovorí, "nikdy som sa na to nepozeral takto. Ale myslím, že Fletch by bol otec, a Mart by bol matka, ktorá by si priala byť so mnou spokojná."

Ďalšou metódou, ako sa snaží zo seba vyhnať démonov, ktorí sa v ňom usadili počas jeho drogového obdobia, (začalo to už v začiatkoch Depeche Mode, niekedy vtedy, keď sa menili z jemného synthypopu na tvrdší idustriálom ovplyvnený elektronický rock) je jeho sólová tvorba.

Na albume Hourglass, nasledovníkovi jeho debutu Paper Monsters z roku 2003, mení všetok svoj hnev a zostávajúce negatívne myšlienky do silného a dokonca dramatického celku. Je to album plný pomalého elektronického blues, drsného tempa a chrapľavých výkrikov . Znie to, ako by sa Gahan snažil zo seba vydať všetko temné.

"Na Hourglass je téma, ktorá sa ako aj hudobne, tak aj textovo nesie celým albumom,” hovorí. "Všimol som si, že som začal písať o frustrácii z toho, že nebudem mať dosť času na to, aby som bol pochopený, alebo vypočutý. Myslím, že to vzišlo z návratu z turné a viac menej z toho, že som bol vykopnutý z domu, a musím povedať, že oprávnene."

Takže album je výsledkom kajania sa? "Vykúpenia!” smeje sa, pretože väčšina piesní od Depeche Mode odkazuje k vykúpeniu, aj keď prostredníctvom textára Martina Gorea. "Zvyčajne mi to chvíľu trvá, kým si uvedomím, že jedine moje vlastné rozhodnutia môžu za to, v akej situácii sa nachádzam. Pred pár rokmi by to asi trvalo dlhšie. Teraz sa zdá, pretože už nepijem ani nič neberiem, že sa to deje rýchlejšie. Je to ako: Á, zase som sa dostal do problémov.”

"Za ten dlhý čas som sa naučil byť stále s niečím nespokojný.” Dodáva. "Ale zdá sa, že na základe tohto som schopný vytvoriť niečo kreatívne, a nie zase všetko zničiť. Som schopný o tom písať a dostať to von. Tak sa to stalo aj s týmto albumom. Konečne, ako 45 ročný, sa začínam spoznávať. Nechcem stratiť, to čo mám, krásny vzťah, ktorý mám so svojou ženou, so svojimi deťmi, tie veci ktoré sú pre mňa tak vzácne. A viem, že toto všetko môžem veľmi ľahko zničiť. Stále viem byť tým človekom , ktorý si povie: Sr…. na to. Toto nefunguje, je koniec! Ale aj tak radšej poviem toto, ako by som mal povedať: Tak sa o tom porozprávajme. Je to veľmi detinské. Moja žena mi často hovorí: Bože, si ako Jimmy, správaš sa ako pubertiak, ale ja radšej budem behať po byte a hovoriť: No a čo! Ale to nefunguje.”

Zisťujem ako veľa vecí z jeho detstva sa stále objavuje v jeho hudbe. "Je ich pravdepodobne veľa,” potvrdzuje. "Počas tých rokov keď sme pracovali s Depeche, po celý ten čas som sa snažil zviditeľniť, snažil sa nájsť si svoj vlastný svet, v ktorom by som mohol žiť, taký aký som si vytvoril ešte keď som bol malé dieťa, vtedy keď som stratil svojho nevlastného otca."

"Ja viem, je to ako terapia,” smeje sa, uvedomujúc si že opäť sedí na pohovke v hoteli. Potom pokračuje. "Odišiel som vo veľmi mladom veku. Myslím, že stať sa členom nejakej kapely tak skoro je spôsob, ako si vytvoriť adoptívnu rodinu. Pamätám si ako som raz začul moju matku hovoriť svojim priateľom: David je trošku iný. Potrebuje veľa lásky. Vtedy ma to trápilo. Viem, že som si myslel: Wow, ona ma má fakt rada.”

Tak sa zmenil - z basildonského Davida sa stal Dave Gahan, popová hviezda. A vysnívaný svet, ktorý si vytvoril ako dieťa, sa stával skutočnosťou , tak ako prichádzala sláva a úspechy. Toto ho priviedlo do Lonýna 80. rokov, kde sa, ako on sám hovorí, našiel na naozaj čudných miestach. Neskôr v 90. rokoch odišiel do LA, kde sa prevažne sústreďoval na to, aby našiel ľudí, ktorí mu môžu dať drogy, alebo ľudí, ktorí mu takých ľudí ukážu. Stýkal sa s ľuďmi, ktorí neboli v skutočnosti jeho priateľmi a cítil sa odcudzený.

Vtedy sa rozhodol, že svoju odvážnu, dokonca nebezpečnú experimentálnu stránku bude prejavovať v štúdiu a na javisku , začal si odvykať od alkoholu a drog a našiel si svoje kľudné miesto v živote.

Konečne prišiel na to, ako oddeliť život doma a v práci, ako ovládať nálady výstrednej a zhýčkanej rockovej hviezdy.

Dokonca zahral Deeper and Deeper, jednu z najtvrdších ale aj najosobnejších pesničiek na albume, svojej žene, potom čo sa jej ospravedlnil za svoje správanie po turné, samozrejme, a jej sa páčila, čo je pre neho najkrajšia odozva zo všetkých.

"Je to veľmi sexuálna, agresívna a temná pieseň a ona na ňu povedala, ”To je fajn, to si ty.” zveruje sa s potešením. "Je to zvláštne,” hovorí zároveň s ďalším zdvorilostným potrasením ruky a úsmevom, "ale posledných pár rokov, som sa začal naozaj cítiť omnoho lepšie. Je to ako deň a noc. Nedokážem to popísať. Tá potreba byť žiadaný, pochopený, byť dostatočne dobrý a všetky tieto veci, je to ako keby mi zrazu spadla z ramien všetka ťarcha."

Hourglass vydalo 22. októbra vydavateľstvo Mute.

Od Depeche Mode po sólovú dráhu.
1962 - Gahan sa narodil v Essexe
1980 - Vince Clarke pozval Gahana aby sa pripojil k ich kapele Composition of Sound, Na Gahanov návrh zmenili meno na Depeche Mode.
1981 - Skupina (Clarke, Gahan, plus Andy Fletcher a Martin Gore) vydala debutový album Speak and Spell. Clarke odišiel krátko po tom, neskôr vytvoril Yazoo a Erasure.
1986 - Ich hudba sa stane temnejšou po vydaní albumu Black Celebration.
1988 - Depeche Mode hrajú concert v Pasadena Rose Bowl pred 90 tisíc ľudmi, z koncertu neskôr vznikne album a film 101.
1990 - Je vydaný Violator, považovaný za najlepší album skupiny.
1996 - Gahan ide na liečenie. Nasledujúce albumy Ultra a Exciter vydané uprostred pokračujúceho napätia v kapele, nie sú prijímané až tak dobre.
2003 - Gahan vydáva svoj prvý sólový album, Paper Monsters.
2005 - Playing the Angel, zatiaľ posledný album Depeche Mode je oceňovaný ako návrat do starej formy.