‘Dirty Sticky Floors’ - splnený sen miláčika publika

Po dlhých mesiacoch napätého očakávania sa hudobný svet konečne dočkal vydania prvého samostatného počinu frontmana legendy hudobnej scény Depeche Mode, Dave Gahana. "Dirty Sticky Floors", pilotný singel albumu "Paper Monsters", ktorého dátum oficiálneho vydania je stanovený na 26. mája tohto roku.

Dave Gahan, človek, ktorý sa z okraja spoločnosti vypracoval na jej výslnie, aby sa opäť vrátil na samé dno a pochopil zmysel života. Chce nám týmto singlom naznačiť práve toto? Dave od začiatku avizoval skutočnosť, že nahrávky sú postavené skôr na jeho hlase, ako na melódií a textoch. Možno dobre, že na to upozornil, nakoľko ústredná téma piesne Dirty Sticky Floors je postavená už na tisíckrát omieľanom príbehu človeka, ktorý nezvládol vlastnú slávu a vedome podľahol drogám. Dave, toto si svetu už vyrozprával, tak načo ešte? A keď už, prečo tak priehľadne, nudne a nezaujímavo? Odsúdenie vlastných činov, verejná spoveď, o to predsa svet v týchto časoch vôbec nestojí. Ten ti predsa už dávno odpustil, načo sa vracať späť?

Dave Gahan (Promo 2003)

Po hudobnej stránke opäť žiadna diera do sveta, ale ak mám Davidov materiál brať ako jedno veľké obhliadnutie sa za hudobným obdobím, ktorým s Depeche Mode prechádzal a v ktorom sa nemohol pre dve silné osobnosti v kapele prejaviť, potom tento singel hodnotím veľmi pozitívne. Melodicky pôsobí nahrávka veľmi sviežo, výborne načasovaná do letného obdobia. Samotná dynamická “Dirty Sticky Floors” v náznakoch pripomína posledné roky INXS s Michaelom Hutchensom, premiešaná s americkým južanským rockovým štýlom, v ktorom Dave našiel zrejme záľubu, alebo že by to bolo vplyvom producenta Kena Thomasa, ktorého v hudobnej branži preslávila produkcia nahrávok Sigur Rósa?

Tak, či onak, song sa skvele hodí do letných horúcich dní, tak ako aj B-strana singla, skladby “Stand Up” a “Maybe”. Práve “Stand Up” sa javí po hudobnej stránke omnoho hodnotnejšia a príjemnejšia ako “Dirty Sticky Floors”. Zaujímavý sound, príjemné plážové tempo a zvláštna gitara, akoby vystrihnutá zo soundtracku k filmu “The Beach”. Skutočná škoda, že práve takýto vydarený materiál zostáva v tieni menej hodnotnej piesne. Ale na tento fakt sme si zvykli už pri Depeche Mode. Singel uzatvára pomalá skladba “Maybe”, tak trošku pripomínajúca “The Beatles”, či v klávesovom parte kapelu “Oasis” a ich song “Go Let It Down”. Práve spomínaný klávesový part v človeku vyvolá príjemné nostalgické pocity.

Z celkového hľadiska ťažko singlu čosi vyčítať, v hudobnom svete nie je predsa ojedinelé, že sa frontman slávnej kapely, ktorý spieva piesne iných, túži prejaviť ako samostatný interpret schopný vytvoriť skutočne hodnotné dielo. Či sa to podarilo aj Davidovi, ťažko povedať, nakoľko je pre mňa v tomto smere veľmi tažké byť objektívny. Dave si však urobil veľmi dobrú poistku, ktorej sa naučil vo svojej domovskej kapele. Singel zveril do rúk prominetným DJ-om (Junkie XL), ktorý sa so skladbou pohrali, výsledkom čoho sú skutočne hodnotné tanečné remixy, ktoré skladbu rozhodne posunú k úspechu.

---