Guráž na vzostupe (1983)

Rozhovor s Andym Fletcherom pre fanzin Eccentric Sleeve Notes, ktorý vznikol počas európskej, decembrovej, časti turné k albumu "Construction Time Again".

S Andym som sa po prvýkrát rozprával asi pre rokom a pol. Vince Clarke práve opustil kapelu a začal pracovať na projekte Yazoo. Andy sa vtedy cítil rozčarovane a trochu sklamane. Sám som videl budúcnosť kapely veľmi nejasne. S tak nízkou morálkou sa dlho fungovať nedá. No nebolo to po prvýkrát, čo som sa mýlil.

ESN: V minulosti si sa vyjadril, že turné nemáš vo veľkej obľube. Ešte stále to platí?
AF: V podstate áno. Sme na turné aj teraz, no už to nie je také zlé. Ale turné nepatrí k mojim obľúbeným spomienkam.

Je to hraním alebo všetkými záležitosťami, ktoré k turné patria?
Hlavne je to tým cestovaním a každodennou rutinou, kedy je všetko stále rovnaké, bez zmeny.

Na druhej strane, ak by si pracoval 40 hodín týždenne, každý deň od deviatej do piatej, bolo by to tiež rovnaké.
Ja viem, no keď som z práce odišiel, myslel som si, že to bude o niečom úplne inom, a nakoniec je to aj tak to isté. Čiže, nie je to v ničom iné, teda ak nerátame ničnerobenie. Z čohokoľvek sa nakoniec stane rutina.

Označujú Vás ako kapelu pre mládežnícke publikum. Ak to aj tak je, tak to publikum je Vám až prekvapivo lojálne. Mne osobne to nepríde až také divné.
Toto turné je vážne skvelé. Jasné, že v predné rady zaplnia väčšinou mladé dievčatá, no väčšinu tvoria ľudia, ktorí videli aj naše predošlé koncerty. No stále ide o mládež, v porovnaní s inými máme naozaj mladé publikum. No myslím, že už sa mu pomaly vzďaľujeme, čo je dobré.

Dôvodom sú zrejme menej očividne popovo orientované single. Nový album už kritika posudzovala bez predsudkov, čo mu zvyšuje kredit.
Presne tak, to nás veľmi teší. Je to náš prvý album, ktorý si získava nadšené recenzie takmer vo všetkých médiách. Iba jedna bola... zlá. "Construction Time Again" sa takisto teší skvelej predajnosti za hranicami, napr. vo Francúzsku, Nemecku, Švédsku a v Holandsku. S výnimkou Spojených štátov, tam budeme musieť ešte zabojovať.

Nemyslíš, že vás imidž je, v porovnaní s tamojšími rockovými hviezdami, príliš uhladení?
Nemyslím si, že to má s týmto niečo spoločné. Skôr to bude tým, že našu tvorbu tam takmer nik doposiaľ nepočul. Skutočne len hŕstka Američanov sa zaujíma o britskú hudobnú scénu. Ak by ste tam urobili prieskum, tak zo 100 oslovených ľudí by 99 prehlásilo, že o nás nikdy nepočuli. Aby sme sa tam dostali do povedomia, museli by sme tam vyraziť na polročné turné. Turné nás tam čaká o štyri mesiace a dúfam, že bude úspešné. Začíname v marci v úlohe predskokanov The Psychedelic Furs. Na jeden z koncertov má prísť údajne 7000 ľudí. Ak by sme vystupovali samostatne niekde v Chicagu, prišlo by ich tak 500. Takže, takto otvárame koncerty, ale aj tak máme v pláne dva prídavky. Dúfam, že aj po návrate domov si nás budú ľudia pamätať.

Na druhej strane ale vieme, že Američania sú skôr rockovo, gitarovo orientovaní. Traja chlapíci pokojne stojaci za klávesami a zženštilo pôsobiaci frontman v popredí nemusí ľudí osloviť.
No to fakt nemusí. Oni sú skutočne rock´n´rollovo orientovaní, čo jasne dokazuje úspech Big Country v tamojšom albumovom rebríčku. Proste velebia gitary ...

Odkazuje názov albumu, "Construction Time Again", na súčasné smerovanie kapely?
Skôr na to, čo chceme dosiahnuť, odkazujú názvy skladieb. Nosnú tému albumu skôr prezentuje ten robotník s kladivom v rukách na obale.

Mne to skôr príde, akoby ste menili postoj a orientovali sa viac politicky.
Každý z členov kapely zastáva iný politický názor, ale ľavicovo veľmi orientovaní nie sme. Album v podstate odráža skôr sociálne postoje. To o ľavicovej orientácii nevypovedá.

No skladba "Everything Counts" sa tým smerom trochu uberá. Je však možné, že tým, čo si singel kúpili, to tak z textu nepríde.
Skôr si myslím, že tí, čo si nahrávky kupujú, si radi prejdú aj texty a niečo sa z nich snažia pochopiť. "Everything Counts" (hoci si veľa ľudí myslí, že pojednáva o prílišnom konzume, či podobne) núti ľudí premýšľať a presne o tom to je.

Ak Váš "4členný gang" vydá takýto text, tak ma to napadne okamžite. Ale napríklad, "Everything Counts" sa javí ako úplný odklon od "Just Can´t Get Enough" (Možno bola tá skladba naozaj hymnusom pre sedliakov!)
Musíte si uvedomiť, že v časoch "Just Can´t Get Enough" sme boli úplne inou kapelou. Vince sa o textovú stránku v podstate nestaral. Minulosť však neignorujeme, boli to naozaj skvelé časy. Dodnes hráme niektoré z tých skladieb. No sám Vince bol vtedy z niektorých textov v rozpakoch. Sami sme mu neraz naznačili, "tak toto spievať nebudeme!"

A čo taká "Pretty Boy" (What´s Your Name)?
Tá si uťahovala zo zbožňovania ako takého. Je to popíkový hit, jedna z posledných skladieb, ktoré Vince napísal pre kapelu. To už bol vtedy veľmi rozčarovaný zo všetkej tej rutiny, ktorú so sebou prináša vystupovanie na verejnosti.

Je až ironické, že ste v tých časoch skvele zapadli, myslím obzvlášť s Vaším výnimočným publikom. Sami ste neskôr Váš prvý album kritizovali, čím ste uviedli do rozpakov tých, ktorí si album kúpili práve preto, že ste sa im páčili.
Nájde sa množstvo ľudí, ktorí tvrdia "Páčia sa nám Vaše prvotiny a prvý album,". S takými ľuďmi nestrácame čas. Podľa nás bol druhý album lepší a ten tretí je ešte lepší. Naša kritika ani tak nesmerovala ku skladbám, ako skôr k elektronike, ktorú sme v tých časoch využívali. Odvtedy sme sa výrazne posunuli vpred. Keď sa dnes obzrieme späť a uvedomíme si, čo za nástroje sme používali, tak sa cítime až trápne. Bolo to doslova úbohé. To len dokazuje, že sme s prácou v štúdiu nemali absolútne žiadne skúsenosti. Ak by sme tie skladby nahrávali dnes, boli by omnoho silnejšie.

Počas zvukovej skúšky som si všimol, že ste do zostavy zaradili aj elektronické bicie.
Používame ich v niektorých skladbách, takisto máme k dispozícii kusy plechu a veľkú rúru, do ktorých udierame.

Množstvo syntezátorových kapiel gitary razantne odmieta, no všimol som si, že v úzadí vášho pódia sa jedna ukrýva... Takže rock už vo vašom svete nie je nadávka.
Nie, to nie je :) Nateraz ...

Morálka kapely zdá sa riadne stúpla.
Guráž a odhodlanie ešte na takej úrovni u nás neboli. Ale ešte pred vydaním "Everything Counts" sme si takí istí neboli. Úspech singla, a neskôr samotného albumu, nás naštartovali. Jednoznačne máme na viac albumov.

Predpokladám, že Vaša hudba bude časom ešte zložitejšia.
V to dúfam. Ak totiž prestaneme napredovať, tak to radšej zabalíme.

A čo jej prezentácia na pódiu?
To uvidíte dnes večer.

Samozrejme som sa o tom presvedčil, rovnako ako o skutočne evidentnej vysokej morálke. Na pódiu bolo viac úsmevov, menej tých silených, teda aspoň ja som mal taký pocit. V minulosti som mal pocit, že si Andy pred nástupom na pódium uhol riadne z fľaše whiskey, tentoraz nie. Samozrejme, mohol by som sa aj mýliť.

autor: Simon McKay
zdroj: ESN, dmtvarchives.com