Iná úroveň hudby (1997)

Po ohlásení vydania albumu "Ultra" sa začal nekonečný kolotoč poskytovania rozhovorov. Jeden z nich poskytol Martin exkluzívne pre americký Beat magazín.

Martin je v rozpakoch. Na ceste úspechu jeho kapely, Depeche Mode, sa musel dívať na to, ako sa ich imidž zmenil z jemných synthpoperov na ožratých synthrockerov: niečo na štýl Guns´n´Roses v klávesovom svete. K menu Depeche Mode sa v dnešných mediálnych titulkoch pribaľujú ďalšie prívlastky: predávkovanie heroínom, pokusy o samovraždu, rehabilitácia, infarkty vyvolané drogami, väzenie, rozvod, chaos v kapele, zmena v zostave a nekonečné koncertovanie. A až niekde na konci toho všetkého sa spomenie aj hudba, a to aj napriek tomu, že celosvetovo predali viac ako 40 miliónov nahrávok.

Dnes, s novým albumom, vydaným po štvorročnej pauze, "Ultra", sa skladateľ Depeche Mode, Martin Gore, pokúša rozobrať činy ich speváka Davida Gahana, ktorý sa verejne priznal k závislosti na heroíne.

Povedané v kocke, Gahanova závislosť naplno prepukla počas maratónu koncertov k albumu "Songs Of Faith And Devotion", v období 1993 - 1994, ktoré nadobro rozdelili kapelu: po skončení turné skončil s kapelou aj klávesák Alan Wilder. Gahanov zlozvyk však neprestal ani po spomenutom turné a jeho problém pohltil aj kapelu. Tá musela práce na novom albume zastaviť po tom, čo bol spevák zadržaný za držanie drog a neskôr takmer prišiel o život, keď si podrezal žily. Niekoľko pokusov o rehabilitáciu skončilo neúspechom a čím bola kapela bližšie k dokončeniu nových skladieb, tým viac boli vo finále práve v Gahanových rukách.

"Dostalo sa to do bodu, kedy je to celé... áno, je nepríjemné," priznáva Gore. "Mám 5 ročnú dcéru, David má 8 ročného syna. Jasné, moja dcéra má teraz iba 5, ale viem si predstaviť obdobie, keď dosiahne vek Davidovho syna a vtedy sa dostavia problémy. V tom veku už deti začínajú čítať noviny a čo to sa dozvedia aj od iných detí. Dúfam, že za tie tri roky už drogy nebudú takou horúcou témou."

Dnes sa však drogy stali synonymom Depeche Mode, a to aj napriek Martinovmu znechuteniu. Svetom kolujú povery väčšie než život sám, a aj Gore je ich stredobodom. Nie, v štábe na Devotional turné nemali zamestnaného drogového dílera. "Myslím, že na úplne každom turné sa pravdepodobne objaví nejaký díler, pretože vie, že si môže veľmi ľahko zarobiť, ale medzi našimi zamestnancami na plný úväzok niekto taký rozhodne nebol."

Áno, aj Gore strávil nejaký čas vo väzenskej cele - bola to však iba jedna jediná noc. Popiera, že by to poškodilo jeho povesť ("Myslím, že náš imidž bol za posledné roky pošpinený už aj tak, a to až príliš") a dodal, že jeho zatknutie, za rušenie nočného kľudu, bolo len obyčajnou fraškou.

Nie, jeho texty nie sú o Davidovi a jeho problémoch. Majú od nich ďaleko. "Všetci si myslia, že si proste len sadnem a začnem písať texty o Davidovi. Takto to skutočne nefunguje," zasmeje sa Gore. "Samozrejme, zdá sa, že Dave vie z tých skladieb vyťažiť akýsi terapeutický potenciál, jednoznačne k nim cíti oddanosť a často v nich vníma akúsi spojitosť. Nevnímam to ako nejaké prekvapenie, že sa s tými skladbami stotožňuje, nesieme si z detstva veľmi podobnú výchovu a fungujeme v kapele už 17 rokov. Za tak dlhú dobu je predsa normálne, že si vybudujete určité vzájomné väzby."

Áno, Martin a klávesák Andrew Fletcher sa snažili Davidovi pomôcť, hoci ten tvrdí, "Od nikoho sa mi nedostala žiadna podpora, ani od Martina, či Fletcha, a to ani verbálna."

"Myslím, že aj napriek tomu, čo David bude tvrdiť, je úplne jedno, či sme sa mu snažili pomôcť. On totiž sám seba izoloval," dodá Gore. "Tvrdí, že bol veľmi bystrý narkoman, vzal si od nás všetko, čo mohol. Vedeli sme, že má problém s drogami, no neuvedomovali sme si závažnosť toho všetkého až dovtedy, kým to nezašlo príliš ďaleko a už bolo neskoro. No my sme mu dávali vždy jednu šancu za druhou, vždy dostal ďalšiu, našťastie tej poslednej sa naozaj chopil. Myslím, že dnes si David uvedomuje, že asi neurobil najlepšie, keď sa rozhodol vrhnúť do poskytovania rozhovorov a odkryť tak svoj súkromný život, obzvlášť pokiaľ ide práve o drogy. Začína to byť totiž príšerne nudné. Každý rozhovor, ktorý sa rozhodne dnes poskytnúť sa veľmi rýchlo prehupne na drogy. Nič iné novinárov nezaujíma. Fakt, že tvoríme hudbu, dnes akoby bol úplne irelevantný."

Hudba Depeche Mode je však predsalen späť a pre média sa opäť stáva najzaujímavejšia. Po ranných začiatkoch v podobe jemného synthypopu novej vlny sa z Depeche Mode počas 1980-tych rokov stalo čoraz viac podvratnejšie zoskupenie. Písali o otroctve, viere, samovražde, smrti, či kráľovskej rodine, no stále sa snažili uspieť aj na poli popových hitov. Za sprievodu elektronických rytmov udierali na pódiu do kovových predmetov a vytvorili tak niečo, čo inšpirovalo nespočetné množstvo dnešných industriálnych kapiel. Ameriku si podmanili v roku 1990 s albumom "Violator", no s maratónom koncertných turné to začalo medzi členmi kapely škrípať a dnes k tomu patria aj legendárne problémy s drogami. Ako priznáva Gore, podľa neho bolo turné Devotional príliš dlhé. "Predtým naše najdlhšie turné zabralo 9 mesiacov, toto si vyžiadalo celých 14. Po jeho skončení mal toho Alan očividne už všetkého dosť a tak z kapely odišiel. Andy musel odísť už počas turné, nakoľko trpel príšernými depresiami, prekonal niečo ako nervové zrútenie, takže na posledné tri-štyri mesiace sme zaňho museli nájsť náhradu. Ja som prekonal iba dva záchvaty, David mal niekoľkokrát problémy so srdcom a musel vyhľadať aj lekársku pomoc. Bolo toho jednoducho až príliš veľa a vyžiadalo si to svoju daň."

Je to obvyklý príbeh a cítiť v tom desivú ozvenu posledných skladieb Kurta Cobaina. Tak prečo to nestopli? "Ak sa raz rozhodnete vyraziť na turné v takom rozsahu a všetky vystúpenia sú zazmluvnené, tak z toho vystupujú určité záväzky. Ak by sme to stopli, vzišli by z toho štyria šťastní ľudia, ale množstvo nešťastných."

Presuňme sa však do roku 1997. Depeche Mode sú šťastní. K novému albumu turné nepodniknú ("to by sme nezvládli"), no rozhodne mu urobia náležitú kampaň. Koniec roka bude dokonca patriť kompilácii najväčších hitov, s možnosťou Ultra/Hits turné v roku 1998. Takto však vždy nekalkulovali. Pred pár rokmi bolo totiž obdobie, kedy Depeche Mode prakticky neexistovali. Hoci mali zarezervované štúdiá, Gahan takmer celé týždne nebol schopný nahrať ani základné vokály. "Bolo obdobie, kedy sa mi to všetko zdalo beznádejné a existovala malá šanca, že bude kapela pokračovať," dodal Gore. "Som si istý, že nám to napätie v určitom zmysle pomohlo, len dúfam, že nabudúce to už také hrozné nebude."

Zatiaľ čo Gahanove "problémy" len veci zdržovali, bol to prvý album od odchodu Alana Wildera, ktorý kapela nahrala v triu. Wilder nahradil v roku 1982 Vince Clarka a tento vyškolený pianista bol dlho považovaný za koncertnú výpomocnú silu. "Pre všetkých bol jeho odchod šokom. Myslím, že si toho na svoje plecia naložil až príliš a podľa mňa, a on by si to takisto ochotne priznal, jednoducho musel mať všetko pod kontrolou."

Alanov post v štúdiu zastal producent Tim Simenon, mozog projektu Bomb The Bass a dlhoročný fanúšik Depeche Mode. Simenon na albume "Ultra" vytvaroval zvuk s príchuťou 1990-tych rokov, čím vznikol ďalši silný album Depeche Mode s obsahovým rozsahom od industriálnej "Barrel Of A Gun", cez popovo dynamickú "It´s No Good", drsnú "Useless", až po zvukovo pestrú "The Love Thieves". "Timovi bolo úplne jasné, čo všetko albumu predchádzalo a kam by malo všetko smerovať, vrátane nás. Tým, že pozná našu históriu, nás jednoducho postrčil správnym smerom."

Simenon nie je jediný fanúšik Depeche Mode, ktorý sa nakoniec k svojim idolom priznal. Trent Reznor z Nine Inch Nails ich má v zozname tých, ktorí mali na jeho kapelu značný vplyv, zato takí americkí bratrapperi, Bloodhound Gang, začínali svoju kariéru ako tributová kapela Depeche Mode. Underworld zremixovali singel "Barrel Of A Gun" hneď dvakrát. Smashing Pumpkins hrávajú skladbu "I Feel You" na svojich koncertoch a cover "Never Let Me Down Again" nahrali pre b-stranu jedného zo svojich singlov ("Keď som sa dopočul, že nahrali vlastnú verziu, tak som očakával, že to bude niečo rockové a tvrdé, no nakoniec nebolo. Je to skutočne láskavá verzia, ktorá pre mňa veľa znamená"), no a tributový album DM, ktorý sa aktuálne pripravuje, obsahuje "veľa veľkých mien, len si neviem spomenúť".

"Je príjemné zistiť, že hudba sa dostáva na inú úroveň a my cítime, že na ňu máme vplyv," dodá Gore. "Každý, koho dnes stretneme, akoby bol našim fanúšikom. Celé roky bolo naše meno hanobené. V jednom momente sme nerobili nič správne, dnes pre zmenu nemôžeme v ničom šliapnuť vedľa. Je príjemné vedieť, že sa o nás niekto zaujíma."

autor: Cameron Adams
zdroj: Beat Magazine (1997), dmtvarchives.com