MTV Rockumentary 1993

Prinášame vám prepis a preklad rozhovoru s Depeche Mode z relácie MTV Rockumentary 1993, ktorý vás opäť vráti k najfascinujúcejšej etape histórie Depeche Mode.

Dave: Boli sme predskokani Fad Gadget v Bridgehouse v Canning Town. A vtedy nás prvýkrát skúšal prehovoriť (Daniel Miller) aby sme s išli s ním a spravili nahrávku. Takže Danielovi naozaj veľa dlhujeme, ak mám byť úprimný.

Daniel: Vince Clarke, ktorý v tom čase bol v skupine, sa zdal byť vodcom a hovorcom kapely, a myslím že pre ostatných, okrem Davea, to bola skoro iba taká bokovka. Mali zamestnania a videli to ako niečo čo robili pre srandu.

Andy: Nejako sa stalo že som mal bassgitaru a poznal som Vinca a Martina, a oni ma niečo ako donútili sa pridať ku skupine.

Alan: Keď na konci 1981 odišiel Vince, zháňali niekoho inzerátmi. A ja som si hľadal prácu. Išiel som na skúšku a oni mi tú prácu dali.

Martin: Nebolo to pre mňa niečo nové. Keď Vince odišiel, aj tak som mal napísaných celkom dosť piesní.

Daniel: Mal skúsenosti so skladaním. Nebolo to ako keby ho zhodili z útesu. Myslím, vlastne bolo, keďže musel napísať celé LP, ale on vedel že na to má a mal dosť dôvery vo svoje skladateľské schopnosti, aj keď to bol iný štýl ako mal Vince.

Martin: See You, tú som vlastne napísal keď som mal 16, takže už vtedy to tam bolo. Niektoré zo skladieb už boli hotové. Nepísal som ich pre prvý album.

Andy: Nuž, očividne šéfskladateľ je Martin. Dave, keďže je ten vpredu, ujíma sa úlohy vodcu. Alan je viac zapojený do štúdiovej práce. A ja som taká chrbtica, zaoberám sa viac manažérskymi záležitosťami.

Martin: Nemyslím že najskôr prichádzajú slová alebo že najskôr vznikne hudba. Pre mňa prichádzajú súčasne. Niekedy musím vložiť akordy do slov a melódie ktorú už mám v hlave. Niekedy už viem aké akordy to budú. Zisťujem, že je to zvláštny proces. Píšem v "minor" (asi molový kľúč - pozn. 242) pretože je nemožné skladať v "major" (dur). Myslím že všetko čo skúsim napísať v "major" jednoducho znie príliš popíkovo a, myslím, nerealisticky. Vždy som mal pocit že "minor" sú skutočnejšie. Dá sa hovoriť... V "minor" sa dá písať o živote. Pre mňa to skrátka v "major" nefunguje. Obyčajne píšem veci, alebo o veciach, ktoré mnou hýbu. A myslím že ak dokážem zachytiť ten pocit, a je to potom v piesni, potom to prirodzene hýbe aj inými ľuďmi. Myslím že tak to funguje.

Dave: Myslím že Martin sa teraz oveľa viac otvára. Myslím že je to dobre. Myslím, cez jeho piesne. Jeho piesne sú naozaj nádherne napísané, viete. Je fakt šikovný chlapík.

Martin: Ak to porovnáte s väčšinou hudby, ktorá je okolo, 99 percent hudby hranej v rádiu alebo na MTV alebo kdekoľvek, potom to nie je také popíkové.

Dave: Taký mám pocit zo Songs Of Faith And Devotion. Z piesní ktoré tam sú. Cítim niečo skutočne silné v každej skladbe. Na začiatku v Madride sme spravili Condemnation. A to bol ten bod, keď som ju večer doma počúval a pomyslel si, "Teraz stojí za to sa tam vrátiť," ak mám byť naozaj úprimný. Na začiatku nahrávania sme sa trochu trápili. Skrátka sme nechceli byť v tej istej miestnosti. (smiech)

Martin: Mám asi tak tri témy. Jemne ich mením od platni ku platni. Ak sa na to pozriete, sú o troch veciach. Obrazy sú teraz viac neskrývanie náboženské. Vlastne, možno nie. Mám na mysli, veď tu bol Personal Jesus. (smiech) Ak sa obzriete späť, dotkol som sa viery už v 1983 s Blasphemous Rumours. Teraz ale k tomu prichádzam z iného uhla. Som viac za náboženstvo. Nuž, viac za náboženstvo. Duchovnejší, ak chcete. Jediný rozdiel medzi novým a predchádzajúcim albumom, ktorý som si všimol, je že tento je myslím o trochu pozitívnejší. A myslím že to je možno vplyv mojej dcéry na to čo píšem. Kedykoľvek sa rozhodneme ísť do štúdia a nahrať album, jednoducho sa na čas zamknem v miestnosti alebo v mojom štúdiu a začnem skladať piesne.

Alan: Nie je taký precitlivelý na svoje skladby ako obyčajne je väčšina autorov. Rád nechá iných ľudí prísť počas výroby s ich nápadmi. Produkcia ho vlastne príliš nezaujíma. Ak ho necháte s jeho vlastným vybavením, spraví každú skladbu veľmi jednoducho, skoro v demo-štýle, a kľudne by to také vydal.

Andy: Prvé počúvanie dem, s čím Martin prichádza, je veľmi vzrušujúce.

Martin: Je to nervy-zničujúca skúsenosť. Obyčajne sa stretneme v našej kancelárii a nie je to len zvyšok kapely. Obyčajne je tam aj Daniel z nahrávacej spoločnosti. A pri posledných niekoľkých albumoch aj Flood, náš producent. Všetci si tam posadáme, a ja teraz mám vytiahnuť svoje demá a, obyčajne s veľmi roztrasenými rukami, vložiť ich do kazeťáku.

Andy: Od Violatora ďalej sme Martina požiadali, aby nám pásky dával také prosté ako sa dá, iba s organom alebo akustickou gitarou. Odvtedy, tvorivý proces v štúdiu je oveľa viac zameraný na skupinu.

Martin: A, domnievam sa, určitým spôsobom to robí pobyt v štúdiu o trošku zaujímavejší. Nijako zvlášť neobľubujem byť v štúdiu, ale takto je to zaujímavejšie, pretože nerobíme len znova to demo, ale celý čas niečo nové.

Dave: Každý sa dosť snaží presadiť svoju individualitu. Myslím že v tom je naša sila, spôsob akým spolupracujeme.

Alan: Stále viac pri posledných dvoch albumoch, ja a Flood sme tam trávili hodiny. Nastavovať a krútiť gombíkmi a dávať veci do poriadku. Myslím že ten viacvrstvový, atmosférický, plnší zvuk je pravdepodobne viac kombináciou mňa a Flooda v štúdiu ako kohokoľvek iného.

Martin: Alan je v štúdiu dobrý a myslím že si to tam užíva. Viete, pre mňa je to trochu povinnosť. Mám radšej písanie piesní, takže je dosť dobré keď ich niekto prevezme a ja môžem ísť von častejšie, ak chcem. (smiech) Myslím že aj výsledok takto vychádza hudobne zaujímavejší, pretože ja som dosť prostoduchý skladateľ. Nikdy som nemal naozajstné hodobné vzdelanie. Robím skrátka čo sa mi zdá dobré. A Alan je dokonca školený hudobník. Takže myslím že veci končia hudobne zaujímavejšie, keď má na nich väčší podiel.

Andy: Na poslednom albume sme sa rozhodli nebyť takí úzkoprsí a vybrať sa akýmkoľvek smerom. Ak by to malo zahŕňať hudobníkov alebo spevákov zvonku, tak by sme ich zobrali.

Alan: Oveľa väčší dôraz ako predtým bol na živé vystúpenie, aj keď sme stále používali technológiu na znovu-vytvorenie a prerobenie toho vystúpenia, aby z toho nebol štandardný rockový prístup, viete.

Martin: Myslím že je zaujímavé pozrieť sa na hudbu z iného pohľadu. Viete, vždy som naozaj neznášal imidž "rock macho". A keby sme boli ako hocikto iný, pre mňa by sa tým všetko zničilo. Keby sme boli ako všetci ostatní, mohli by sme to rovnako vzdať a nechať nech to robia oni.

Dave: Piesne sú rozhodne oveľa rockovejšie. Taký máme z nich s Alanom v štúdiu pocit. Al ich chcel spraviť trochu rockovejšie a tvrdšie, a keď som tam prišiel, tak som do toho buď dal, alebo sa vrátil domov.

Martin: Nejaký čas ma to znepokojovalo, pretože, ako som už povedal, aj keď je to zaujímavejšie, robí nás to podobnejších všetkým ostatným. Chvíľku som mal obavy, ale myslím že keďže je to iba časť show, myslím že nám to prejde a že to funguje. Keby sme boli s gitarami a bicími celý čas, pre mňa by to nefungovalo. Potom by sme boli iba obyčajná rocková formácia.

Dave: Z nejakého dôvodu, veľa ľudí má pôžitok z toho čo robím, očividne. A to je niečo, čo sa pre mňa stalo skutočne dôležitým. A dúfam, že to bude so mnou pokračovať aj v budúcnosti, nech už budem robiť čokoľvek.

Martin: Keď zídete dopredu a vidíte ľudí usmievať sa a spievať a plakať a čokoľvek, cítite toho vlastne oveľa viac.

Dave: Pretože každého zavoniate, cítite tú žiaru. Tam je všetko. A tiež chcete byť s davom ľudí, a niečo cítiť. Chciem viac toho pocitu, pretože je to mohutná energia. Odráža sa od ľudí na javisku. Roky a roky, bol som z veľkej časti jediný účinkujúci, vpredu dole, dodávajúc vizuálnu stránku inak dosť nudnej show. Alebo pokúšajúc sa. Učím sa. (smiech)

Martin: Nemyslím, že by sme boli vynikajúci účinkujúci, pravdepodobne. Alan nerobí tie klasické grimasy hráča na bicie a ja toľko nepobehujem dokola ako väčšina gitaristov. Je to pravdepodobne viac duševná podpora ako hocičo iné.

Dave: Alan schádza dole a hrá a dievčatá spievajú so mnou. Pozriem sa hore na ne a ony sa na mňa usmejú. Al ma nervózne sleduje, pretože si nie je istý či to ten večer dokážem uspievať. (smiech) A teraz je tam ešte veľa ďalších vecí, ktoré tiež pomáhajú, ako Antonove filmy. Je z veľkej časti súčasťou predstavenia, ale ja budem vždy ten ľudský element.

Martin: Od prvej spolupráce s Antonom sme si normálne rozumeli.

Dave: Myslím že to bolo približne v tom čase, keď sme zúfalo hľadali dôveryhodnosť. (smiech)

Daniel: Keď sa obzreli do svojej minulosti, videli že ich hudba bola možno nepochopená, alebo nesprávne vnímaná. Takže si dávali veľký pozor ako sa budú prezentovať.

Dave: Prvýkrát sme ho stretli v Basildone. Spravil fotky kapely pre NME (New Musical Expres) vonku na jazere v Basildone. Bolo to veľmi zábavné. Niekedy by som sa tam mal vrátiť.

Anton: Potom som sa vrátil spraviť foto pre obálku časopisu. Dal som Davea dosť blízko k objektívu. Myslel si, že bude ten hlavný. Ale ja som mal tú vec, že som zaostril na pozadie. Takže bol naozaj sklamaný. Bol veľká, rozmazaná škvrna.

Martin: Nemyslím že bol to čo sme čakali, a my sme neboli to čo očakával on.

Anton: Myslel som, že sú popíková teenagerská skupina ktorej sa nechcem ani dotknúť.

Martin: Hneď od prvého videoklipu, jednoducho sa nám spolu dobre smialo.

Dave: Klip ku Question Of Time, prišiel do Los Angeles kde sme práve boli na turné a natočili sme s ním to video. Tak sa začal vyvíjať náš vzťah.

Anton: Mal som tento nápad, spraviť niečo na spôsob road movie po Amerike. Podarilo sa mi to dostať do tohto klipu ku Question Of Time. Robím väčšinu tričiek a spravil som dizajn pódia. Spravil som všetky filmy na scéne. A všetky fotky. Mám na mysli, je to skutočne dobrý vzťah, myslím. A tiež sa domnievam, že teraz vyzerajú oveľa silnejší ako predtým. Dúfam.

Martin: Neviem či je niektoré video zhŕňa viac o čom skupina je. Ale sú také, ktoré mám radšej. A myslím že moje najobľúbenejšie je pravdepodobne Enjoy The Silence.

Andy: Enjoy The Silence, myslím, je jedno z mojich naj.

Alan: Enjoy The Silence.

Dave: O tomto sme sa preli najviac. Bolo to cez päť dní. Vyšli sme do Álp, v snehu a mrazivej zime. Potom sme boli niekde v horúcom Portugalsku. Potom hore v Balmoral v Škótsku. Takže tam boli všetky tieto veci, a ja som musel chodiť okolo s touto skladacou stoličkou. Dalo zabrať to video spraviť, prinajmenšom. Prvá vec ráno, ísť vrtuľníkom hore do hôr a tak. Ale myslím že konečný výsledok je niečo naozaj mimoriadne.

Martin: Myslím že je dosť srandovné. Myslím že ak je nejaký humor v našich piesňach, často je nepovšimnutý, a je pekné vybalansovať humorom to, čo ľudia vnímajú v našej hudbe ako temné.

Anton: Moje nápady na videoklipy sú úplne odlišné od toho ako Martin pieseň napíše. Ale preňho je to v poriadku.

Dave: Myslím že moje najobľúbenejšie je Walking In My Shoes. Myslím že je nádherné s tou hudbou. Keď vám sedí film aj zvuk, všetko je správne. Čo ja cítim z tej piesne, rozhodne.

Alan: Pre niektorých ľudí bolo trošku príliš čudné, ale mne sa skutočne páčilo.

Martin: Každý rodinný celok, ktorý je spolu tak dlho ako my, musí očakávať svoje vrcholy a pády a nezhody. A my ich máme, ale zoberúc do úvahy, že sme spolu cez 13 rokov, myslím že spolu vychádzame naozaj dobre. Mali sme šťastie. Mali sme skvelé časy. Dosiahli sme všetko. Bola to skvelá zábava. Všetky zmeny v hudbe sú odrazom jednotlivcov a toho ako sme sa ako ľudia za tých 13 rokov zmenili. Táto vec čo bola vynájdená, rocková hviezda. Ale je to sranda, viete. Je to fakt dobrý džob.

An MTV Europe production (c) 1993