Návrat z temnôt

Po 15-tich rokoch sa pionieri popu, Depeche Mode, konečne vrátili s novým albumom, "Playing The Angel". Bolo to naozaj tak? Za ten čas o sebe nedali počuť? Nevydali predsa Depeche Mode od roku 1990 tri štúdiové albumy, jeden živák a zopár kompilácií?

Chcem vám povedať, že to neboli Depeche Mode. Teda nie takí Depeche Mode, ktorí so sebou priniesli vycibrený zvuk - digitalizované zvuky a perkusie zo zvukov rynčiacich rúr - a hermafroditický štýl rannej britskej vlny novoromantizmu 1980-tych rokov, ktorú v MTV a amerických rádiách prelomili singlom "People Are People" z roku 1984.

V 1990-tych rokoch to neboli tí Depeche Mode, ktorí dnes večer (07/11/2005) budú vystupovať v Toyota Centre. Na "Playing The Angel" to nie sú Depeche Mode na jedno vypočutie, nakoľko tento album zastihol skupinu opäť v tvorivom procese šokujúcej brilantnosti elektronického tanečného štýlu, ktorá z nich vytvorila medzinárodný fenomén.

"Stratené obdobie" pätnástich rokov začalo vydaním albumu "Violator" (1990), albumu, ktorý uväznil Depeche Mode v úlohe temnejších Duran Duran. Album mal obrovský úspech vďaka sile megahitov "Personal Jesus" a "Enjoy The Silence".

Skupina sa následne pokúsila na albume "Songs Of Faith And Devotion" (1993) pustiť syntezátory k vode, lenže táto nová éra Depeche Mode zostala nepochopená. Naliehavý žalospev albumu a audio pokánie sa stali pre skupinu samozničujúcimi nástrojmi.

Záver turné, ktoré propagovalo tento album, bol príšerne vyčerpávajúci a dlhoročný bubeník (pozn. jasné, "znalci" kapely sa nezaprú, podotýkam, že originál Alanov odchod mapoval už po turné WVT) Alan Wilder skupinu opustil.

Spevák David Gahan sa pustil do verejného boja so svojou závislosťou na heroíne v skladbách ako "Walking In My Shoes", v roku 1995 sa pokúsil o samovraždu a neskôr niekoľkokrát o predávkovanie.

Poďme však k myšlienke, že fyzické a psychické zdravie ako Gahana, tak aj Depeche Mode, dešifrované prostredníctvom ich hudby a textov, bolo znepokojivé a rušivé. Na albume "Playing The Angel" ponúka skupina vrúcnosť a nádej do budúcnosti skupiny (ako aj jej speváka).

V prvom singli "Precious" znejú prenikavé synthy zvuky a simulované zvončeky, ktoré patrili k typickým znakom skupiny. "A Pain That I´m Used To" sa zasa pohybuje medzi suverénnosťou klasických Depeche Mode a ryčiacimi zvukmi dysfunkčných Depeche Mode.

Hoci je klávesák/gitarista Martin Gore v Depeche Mode hlavným textárom, tentoraz na album prispel troma skladbami aj Gahan, ktorý pred dvoma rokmi vydali svoj sólový debut "Paper Monsters". Najlepšou skladbou je "Suffer Well", pochmúrne našlapaná gitarovka obohatená elektronikou, ktorá Vás vráti do ranného obdobia skupiny.

Priam tajomne znie úvodná otázka skladby, "Kde si bola, keď som upadol do nemilosti?"

Šokujúco úderné vokály skladby "John The Revelator" a hypnotické rozladené tóny "The Sinner In Me" dokazujú, že Depeche Mode sú v plnej sile, tak ako kedysi.

Oboma skladbami sa snažia fanúšikom naznačiť, že temné dni sú preč a že Depeche Mode sú pripravení pokračovať tam, kde skončili pred 15-timi rokmi s albumom "Violator".

autor: Michael D. Clark