Pýtame sa… Depeche Mode (1986)

Andy s Martinom v exkluzívnom rozhovore pre francúzsky Canal+

Váš posledný album, "Black Celebration", má veľmi temný nádych, dokonca mierne depresívny, hlavne pokiaľ ide o atmosféru, ktorú sme mohli okúsiť na singly "A Question Of Time"...
Andy Fletcher: To je subjektívny pohľad. Jasne sme v nedávnom rozhlasovom interview deklarovali, že naša hudba sa stáva čoraz viac komerčnejšou, čo je v protiklade s tým, z čoho sme pôvodne vychádzali. Je samozrejme jasné, že album "Black Celebration" nie je možné prirovnávať k produkcii Wham!, ale označiť ho za depresívny... my sami pripúšťame dokonca možnosť, že je humorný. Je to náš piaty album a každý z tých predošlých je iný.
Martin Gore: Je to len vec chuti, vážne! Keď už ste spomenuli "A Question Of Time", tak ja ohľadne tých otázok (strata nevinnosti, pominuteľnosť času) nepremýšľam tragicky. C'est la vie! Tá skladba je v podstate iba o niečom, čo sa každý deň opakuje.

Video k tomu singlu je prekvapujúce, keďže Vás tam máme možnosť vidieť s batoľatami v náručí...
Andy: No, to bolo príšerné!
Martin: Hotová nočná mora! Len si predstavte štyri malé deti v jednej miestnosti, ako na vás civia a pritom plačú. Zakaždým, keď ich rodičia utíšili a predali nám ich do rúk, začali plakať.
Andy: Filmovali sme to v Los Angeles, počas prestávky medzi dvoma koncertami na turné a hneď na to sme mali vyraziť do Japonska. Anton Corbijn, režisér, sa na nás zašiel pozrieť a predostrel nám svoju predstavu. Výhoda bola v tom, teda odhliadnuc od tých detí, že sme to mohli celé stočiť ani nie za popoludnie. No... nakoniec sme sa mali vrátiť aj na druhý deň, ale nakoniec tam šiel len Alan. To preto ho v klipe vidieť najviac (smiech).

Viem o Vás, že natáčanie videoklipov vás veľmi nebaví...
Martin: To naozaj nie, dva dni filmovačky pre nás znamenajú dva dni príšernej otravy. Funguje to totiž tak, že točíte asi 10 minút a potom čakáte ďalšie tri hodiny, kým sa pripraví nová scéna. Dva totálne stratené dni, počas ktorých nemôžete nič iné robiť, dokonca ani sa pripravovať na koncert.
Andy: Sú proste dve veci, ktoré bytostne neznášame: filmovanie a fotografovanie!

Práve sa nachádzame v televíznom štúdiu, v priestore, ktorý často navštevujete. Ako ste reagovali, keď ste samých seba uvideli v telke po prvýkrát?
Andy: Nikdy som sa sám sebe v telke nepáčil, takže relácie, v ktorých vystupujeme, ani nepozerám...
Martin: Na tie okolnosti si už ani neviem spomenúť. Ale samotná predstava, že sa tešíme na to, kedy sa po prvýkrát uvidíme na televíznej obrazovke, mi príde bizarná. Dnes už ale takému niečomu ani nevenujeme pozornosť, vystúpenie v televízii nám už príde normálne.
Andy: Jediné, na čom nám skutočne záleží, sú naše koncerty pred publikom plným našich fanúšikov. Len čo sme kedysi dokončili turné, okamžite nás hnali do Top Of The Pops. To je ale potom veľmi ťažké predstierať živé hranie pred publikom, ktorému štáb radí, kedy má tlieskať a podobne.

Martin, včera si mi prezradil, že už veľmi intenzívne pracuješ na materiály pre nový album. Ako vlastne komponuješ nové skladby?
Martin: Konkrétne v tomto prípade som na kopec nápadov prišiel na americkom turné. Akonáhle som prišiel domov, kde mám kopec nástrojov a techniky, som začal pracovať na akordoch a následne programoval a nastavoval sekvencery. Neskôr som to všetko pretransformoval do syntezátorov a potom, či už doma alebo v štúdiu, nahral prvé demá.

A s čím vlastne začínaš? Písaním textu alebo melódiou?
Martin: Bežne začínam s textami, ale to nie je pevné pravidlo. Niekedy sa totiž stane, že ma najskôr napadne melódia...
Andy: Inšpirácia sa väčšinou dostaví po pár pivách alebo počas večere, ktorú sa rozhodne absolvovať v nejakom pube. A následne napíše svoje skladby! (smiech)

A čo ty Andy, nepokúšal si sa písať texty?
Andy: Ja? V tomto veľmi dobrý nie som a aby som bol úprimný, ani som nad tým neuvažoval. Viete, je veľmi zložité skomponovať skladbu. Zoberte si takého Alana, ktorý je brilantný hudobník. Keď sa pokúšal dať na papier nejaké slová, doslova s tým zápasil. A keď už s nejakými textami prišiel, Martin, čo by kritik, bol k nemu nemilosrdný. (Andy na chvíľu zaváha). Úprimne, nemám čo povedať ...

Keď počuješ nejakú skladbu, na čo upriamiš okamžitú pozornosť, na text či hudbu?
Martin: Myslím, že každého najskôr osloví hudba. Ale, pokiaľ ide o mňa osobne, som ohľadne textov veľmi kritický. Ak sa mi zapáči hudba, ale sprievodný text mi nedáva zmysel, tak sa mi tá skladba viac nepáči,
Andy: Pokiaľ ide o mňa, zameriam sa na hudbu. Slovám veľmi pozornosť nevenujem. Teda, pokiaľ nejde o výslovné hlúposti.. Ak to má dobrú melódiu, tak si to vypočujem rád, to mi celkom stačí...

zdroj: Top50, FR, 10/11/1986