Q: The story of… Depeche Mode - 7.časť

Po rozruchu, ktorý spôsobil album Ultra, prekročili všetci v zdraví 40-tku. Gore sa z Hertfordshirdu presťahoval do Santa Barbary v Kalifornií. Gahan sa pre zmenu z Los Angeles presťahoval do New Yorku a oženil sa so svojou novou láskou Jennifer. Fletch predal svoju londýnsku reštauráciu, založil vlastný nahrávací label (Toast Hawaii), stal sa manažérom dievčenského dua The Client a popritom sa zmenil na medzinárodného DJ-a - niečo v štýle Fatboy Slima, ale v okuliaroch a s menšími skúsenosťami.

Aj keď je Gahan už viac ako sedem rokov "čistý", tak vo svojom novembrovom (2004) rozhovore, ktorý poskytol magazínu Q, sa ešte stále týral spomienkami na bolesť, ktorú spôsobil svojim kolegom. "Martin s Fletchom sú pravdepodobne ešte stále v úžase, že som sa k heroínu viac nevrátil," hovorí. "Myslím, že budeme musieť vydať kopec nahrávok a absolvovať niekoľko turné, aby som si definitívne získal späť ich úplnú dôveru a rešpekt. Vtedy mi úplne odpustia."
"Nie", trochu neústupčivo argumentuje Fletch. "Neurobil nič, čo by sa nedalo odpustiť. Jeho zotavenie bolo ohromujúce a to hovorí za všetko."
Gahan možno prešiel svojím vlastným tvrdým testom v rokoch 1998 - 1999, keď sa Depeche Mode rozhodli risknúť svetové turné súvisiace s vydaním ich hitovej dvojkompilácie "The Singles 86-98". Po celý ten čas v tichosti dodržiaval tvrdú disciplínu a chodil späť veľmi skoro. "Jediné čo som po každom koncerte chcel, bolo vrátiť sa do hotela, dať si cheesburger a zaspať pred telkou," dodáva. Nik z tímu mu to nemal za zlé. Boli radi, že si užíval život so skupinou svojím spôsobom.
Gahan im pripravil ďalší šok; po 20 rokoch spokojnej prezentácie predstáv a myšlienok niekoho iného, zrazu spevák sám seba našiel v pozícií skladateľa: "Po 'Ultra' som mal strašné nutkanie dostať zo seba von všetky pocity radosti, že opäť žijem, že niekam patrím a nemusel som nič tajiť. Na chvíľu to bolo síce príjemné, ale neskôr to začalo ľuďom liezť riadne na nervy. Rozhodol som sa, že by bolo lepšie s tým naložiť kreatívnejším spôsobom."
Jeho priateľ ho zoznámil s americkým gitaristom /čelistom /aranžérom /programátorom Knoxom Chandlerom (predtým člen The Psychadelic Furs, Siouxsie & The Banshees a Marianne Faithfull): "Z diktafónu som mu prehral zopár mojich nápadov, veľmi skoro na to sme zložili novú skladbu a ja som si pomyslel, že Santa Claus asi naozaj existuje. Potreboval som nejako vyjadriť svoje myšlienky a predstaviť ich prostredníctvom Depeche Mode."
Lenže medzitým už Gore zápasil s novými skladbami pre ďalší album skupiny, 'Exciter'. Hoci začal v roku 1999, v tvorivosti uviazol a potreboval nakopnúť, aby mal dostatočné množstvo skladieb. A vtedy sa s ním po prvýkrát spojil Dave a predstavil mu svoje demo.
"Neprišiel som za ním v štýle, Hej, mám zopár skladieb!" hovorí Gahan zdôrazňujúc, že si bol veľmi dobre vedomý, o akú chúlostivú záležitosť išlo. "No, a Martin si to vypočul a dodal, Uf, je to trochu tvrdšie, než som si myslel, že to bude. Čo bol z jeho strany určitý kompliment."
"Dave si zvolil nesprávnu chvíľu," poznamená Fletch. "Rozhodol sa prehrať skladby Martinovi práve vtedy, keď bol dosť opitý. Martin mal k tomu nejaké poznámky, no keď vytriezvel, nevedel si spomenúť, čo mu vlastne povedal."
Gahana sa to dosť dotklo a radšej sa stiahol do úzadia. "Dostal som odkaz, že to nie je to, o čo sa práve teraz pokúšame. Myslím, že moje skladateľské pokusy Martina a Fletcha mierne šokovali. Tak som svoje skladby odložil a zapojil sa do nahrávania albumu Depeche Mode."

No Gahan opäť zistil, že mnohé z Martinových skladieb boli akoby o ňom, akoby pochádzali z jeho denníka, či vychádzali z jeho svedomia: "As your bony fingers close around me / Long and spindly / Death becomes me" ("Dream On); "A body in heaven and a mind full of dirt" ("The Sweetest Condition").
Gore samozrejme vždy popiera, že by písal skladby z Davidoveho pohľadu na svet: "Nikdy som nepísal skladby z Davidovej perspektívy. Myslím, že má niekedy pri skladbách pocit, akoby mu boli šité na mieru, boli o ňom, pretože sú písané v prvej osobe a hoci za sebou nemám skúsenosť človeka závislého na heroíne, máme za sebou rovnakú výchovu a spolu sme boli celé roky súčasťou tej istej skupiny... zaviedol som nový pojem pre niečo, čo je v súlade s Davidovým spôsobom spievania a mojím spôsobom hrania, ak ja zahrám o notu nižšie, on spev posunie práve vyššie: nazval som to 'karmonizácia'. Mali by to zapísať do slovníkov."
Gahan mal o ich spoločnej umeleckej symbióze pochybnosti, ale teraz to všetko pochopil. "Bolo odo mňa veľmi sebecké domnievať sa, že Martin komponoval skladby z môjho pohľadu," dodáva. "Veď nakoniec, ani jeho život nebol za celé tie roky jednoduchý. Na druhej strane máme veľa spoločného, ako napr. hľadanie viery a vernosti, aj keď zabalenej do sexuálnych prvkov rock´n´rollu. Ide len o pokus odhalenia samého seba a zároveň sa za to ospravedlňovať :). To nie je o tom, že vojdete kamkoľvek - utápate sa v pití piva a vyvolávate krčmové bitky ako v Basildone, kde sme nikdy nezapadli, a všade navôkol číha punk, dohodnete si termín koncertu v nejakej diere a o štvrtej ráno sa vraciate vlakom domov, zakaždým utekajúc od opilcov, ktorí si chcú do vás udrieť. Toto je o vykúpení!"
Depeche Mode dokončili album 'Exciter' (vydaný v máji 2001) s tradične prehnaným záujmom o ich osobnosti a utužené priateľstvo. Lenže David Gahan, úplne nový človek, nebol spokojný, že na jeho skladby sa nedostalo. V júni 2003, len čosi vyše mesiaca po tom, čo Gore vydal svoju druhú kolekciu cover verzií 'Counterfeit2', vychádza Gahanov sólový debut 'Paper Monsters'. Oba albumy sa stretli s výborným ohlasom kritiky (hoci predaj taký úspešný nebol). Aj keď to samozrejme nebolo nutné, mnohé z Gahanových skladieb mohli byť skomponované Gorem. Veľmi dobre sa dá rozpoznať, že témy skladieb sú dôverne známe, napr. v 'Bottle Living' a 'Dirty Sticky Floors', či v strašidelnej skladbe s odporom voči samému sebe, 'Hidden Houses'. Hoci romantickými skladbami 'Hold On' a 'Good Bye' sa nechcel nijakým spôsobom votrieť do povedomia nasledovníkov Depeche Mode.
Ale viac ako o hudbu išlo nepochybne o karmonizáciu spriaznených duší, ktoré mali stále veľký problém postaviť sa tvárou tvár k sebe. "Martin mi nikdy nepovedal svoj názor na 'Paper Monsters'", hovorí Gahan. "Niekto mi povedal, že jednoducho nevie, čo si má o tom albume myslieť, stále nevie, prečo som s tým prišiel. Lenže Martin vám nikdy na nič nedá odpoveď. A to je neuveriteľne frustrujúci pocit."

V decembri 2004 sa Depeche Mode zišli u Goreho doma, v Santa Barbare. Po Vianociach boli rozhodnutí začať s nahrávaním nového albumu, spolu s producentom Benom Hillierom. Dá sa vydedukovať, že album vyjde v Amerike pod hlavičkou ich dlhoročného predajcu, Reprise, a v UK zasa pod hlavičkou Mute, s ktorými podpísali prvý skutočný kontrakt, nakoľko Mute je už vlastníctvom koncernu EMI (Depeche Mode tak vlastne urobili vo chvíli, keď Daniel Miller začal uvažovať o svojom odchode do dôchodku).
"Bude to čosi úžasné," objasňuje Fletcher a pritom sa obzerá na predchádzajúce roky. "Predstavte si, že keď som mal 14, hral som futbal s Vincentom Clarkom a Martinom Gorem, z ktorých sa stali dvaja najúspešnejší skladatelia, akých poznám! Moje medzníky kariéry sú single 'Dreaming Of Me' (1981) - ten čistý elektropopový zvuk bol úžasný - potom 'Everything Counts' (1983) - odchodom do Berlína sme našli sami seba - a album 'Violator', ktorý tomu všetkému nasadil korunu, dokonalá popová produkcia, z Basildonu proste vzišlo niečo, čo sa páči miliónom ľudí na celom svete. Samozrejme potom sme zažili dosť hrozný pád na samé dno, ale to trvalo iba krátky čas. Návratom s albumom 'Ultra' sme dokázali, že stále dokážeme vyprodukovať kvalitnú nahrávku."
Lenže teraz svoju ulitu rozbili tak, ako nikdy predtým... z vlastných štúdií, kde strávili posledné dva roky vyrazili na cestu s novým napätím v skupine. Súťaživosť. Rivalita. Dave Gahan prišiel s celou kopou nových skladieb. "Myslím, že Martin to momentálne vníma ako ohrozenie svojej pozície," dodá bez zatrpknutosti. "Dúfam, že to ľudia uvítajú. Uvidíme. Nuda to určite nebude. Nedávno dokonca povedal, že sa mu jedna, či dve moje nové skladby páčia. Viac nedodal, ale ja som naňho pozrel v štýle, 'wow'."
"Je to trochu komplikované," priznáva Fletcher. "Davidove nové skladby sú vážne dobré. Niektoré z nich si určite nájdu na albume svoje miesto. Nedávno nám povedal, že má 12 nových skladieb a 9 z nich nám pustil. Prišlo mi to ako sledovanie Ceny Eurovízie. Odvtedy skomponoval ďalších päť. Martin mal hotových iba päť skladieb, takže musel trocha pridať. Nedávno, keď som sedel v taxíku v Grécku, mi zavolal a zahlásil, že napísal svoju absolútne najlepšiu pieseň. Zaspieval mi ju dokonca priamo do telefónu, takže musel naozaj žiariť šťastím..."

Ak sa to všetko takto stane, dodal Fletcher - ktorý sám seba postavil do role starostlivej "duše" skupiny - sami vedia, že to vyústi do diskusie: "Máme v skupine demokraciu. Každý z nás ma pri rozhodovaní rovnako dôležitý hlas."
Práve toto musí byť jeden z dôvodov prečo si nevšímať všetky pochybné chýry - ktoré sa objavili v súvislosti so sólovými albumami Gahana a Goreho - všetko sú to totiž nezmysly. Iná vec je vnútorná atmosféra Depeche Mode, ktorá je aj napriek ich priateľstvu veľmi dusná. "No hej, fans si myslia, že sme žili všetci v jednom dome a zdieľali spoločnú spálňu ako Moracambe a Wise," zarehoce sa Fletch.
"Vždy mám pocit, že dokážeme vyprodukovať ešte lepšiu nahrávku," dodá Gahan. "Vidím to na U2. Som si istý, že za scénou zvádzajú medzi sebou ťažké súboje, ale napriek tomu sa stále snažia nahrať čo najlepší album. Depeche Mode sú pre mňa večným tajomstvom. A túto knihu ešte rozhodne dočítanú nemám."

Oko kritiky:

Exciter (2001)
Okrem našlapanej "I Feel Loved" a prekvapivo nárazovej "Dead Of Night" v štýle Marilyna Mansona, dominujú na tomto pomalom albume balady. Producent Mark Bell (člen LFO) bol požiadaný skupinou o spoluprácu práve v dobe, kedy sa Gore čoraz viac unášal inšpiráciou v tanečných nahrávkach projektu Leftfield. Jednoznačný vrchol albumu tvoria skladby "Dream On", "Sweetest Condition" a jemne ambientne orientovaná "Breath", hoci všetky skladby sú spracované do úžasného celku, ktorí tvorí to najlepšie, čo zo seba dostali.

autor: Tom Manning
zdroj: Q Special Edition 2005

Epilóg:
Tak, a to je koniec sedemtýždňového turné, ktoré stálo nemálo času. Samozrejme, že hoci seriál skončil, príbeh Depeche Mode rozhodne nie. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorých seriál zaujal za priazeň a hlavne toleranciu súvisiacu s mnohými preklepmi a gramatickými chybami, hold, keď má človek aj iné dôležitejšie povinnosti, veciam s nižšou prioritou nevenuje tak dôkladnu pozornosť. Touto cestou ďakujem aj Gabrielovi za jeho trpezlivosť a tichú ochotu vždy po mne chyby opraviť.

Názory Devotees (13)

Čítať a pridávať komentáre môžu iba zaregistrovaní a prihlásení depešáci.

  Vytvorte si účet   Prihláste sa