Spomienka na Counterfeit

Už je to rok, čo mnohí z nás nadšene vzývali nový Goreho projekt a niektorí šťastlivci si ho vychutnali aj naživo. Tak či tak, musíte uznať, že rok odvtedy ubehol ako voda. Poďme si teda rozhovorom pre magazín Remix pripomenúť celý proces nahrávania albumu Counterfeit².

Niekde, práve v tomto momente, sa za veľkými barovými stolmi rodia v hlavách ohromné hudobné projekty, ktoré nikdy neuzrú svetlo sveta. Nie je žiadným tajomstvom, že hudobníci radi hovoria a potencionálnych vedľajších projektoch. A niekoľko z nich si na ne skutočne, popri nahrávaní a promoakciách, nájde čas. Spýtali sme sa na to Martina Goreho z Depeche Mode: Zabralo to skoro dve dekády, kým skompletizoval svoj druhý sólový počin, výstižne nazvaný Conterfeit2 (Mute/Reprise, 2003).

Podobne ako pôvodná Conterfeit (Warner, 1989) EP, aj toto druhé pokračovanie coververzii je poznačené nezmazateľným Goreho rukopisom. Výber nahrávok sa pohybuje od predvídateľných vecí Davida Essexa a Briana Ena k netypickým nahrávkam Boba Dylan a Elvisa Costela. Ale ja napriek tomu si každá zo skladieb zachovala svoje čaro doplnené o defektové, minimalistické elektronické prvky.

Gore s dvojicou producentov, Andrew Phillpottom a Paulom Freegardom, obaja spolupracovali s Depeche Mode na nahrávaní album Exciter (Mure/Reprise, 2001) a následnom turné, začali s nahrávaním Counterfeit2 začiatkom roku 2002. Namiesto tradičného štúdia, sa Gore rozhodol pracovať vo svojom domácom štúdiu, kde pozval aj Phillpotta a Freegarda.

"Mali sme z toho skutočnú zábavu", vysvetľuje Phillpott "bolo príjemné pracovať vlastným tempom, a objavovať pritom nové veci. A popritom sme Martina nútili do vecí, ktoré by za normálnych okolností neurobil. A bol tým nadšený, čo bolo skvelé. Celé to bolo takpovediac o pôžitkárstve, v tom dobrom slova zmysle."

"Mali sme k dispozícii 4 počítače", pokračuje Phillpott. "S jedným som pracoval ja, s druhým Martin, a potom sme mali jeden počítať, ktorý sme všetkým pumpovali. Na troch z nich bežal "Logic" a na jednom "ProTools". Tiež sme mali k dispozícii "Radar". Použivali sme ARP-čko, ale to skôr na ladenie zvuku, potom, čo sme všetko ponahrávali. Mohli sme skladbu prekopať, nahrať prvé neotesané vokály a potom sa mohol Martin venovať hrubým syntezátorovým črtám. Následne som to všetko zozbieral, so sluchátkami na tom pracoval cez Pro Tools a dal tomu štruktúru a ten správny zvuk."

Po vydaní Conterfeit2 sa Gore, Phillpott a klávesák Depeche Mode - Peter Gordeno, vybrali na krátke turné po Európe a Severnej Amerike. Tesne po dvoch vypredaných koncertoch v losangleskom Mayan Theater, si Gore našiel čas na rozhovor pre magazín Remix o procese nahrávania albumu a dôvodoch, prečo sa rozhodol pracovať doma.

Zdá sa, že si týmto albumom vzdal hold svojím hrdinom. Podľa čoho si vyberal skadby?
S niektorými som vyrastal. Niektoré som zasa objavil práve počas nahrávania. Niektoré z nich pochádzajú od mojich obľúbených autorov - ako Lou Reed a Iggy Pop, John Lennon a dokonca Nick Cave. A potom sú to autori, ktorí ma až tak veľmi neovplyvnili - to je prípad Julie Cruise. Tú skladbu som začul len náhodou počas nahrávania. Myslím, že keď ste uprostred nahrávania, premýšlate inak. Ste ako anténa, počúvate všetko, a tým vyhľadávate kandidátov medzi skladbami.

Pristupoval si k zvuku a produkcii inak, ako keď pracuješ s Depeche Mode?
Nepracoval som pod žiadnym tlakom, nemusel som sa podriaďovať komercii, ale toto nerobím ani s Depeche Mode. No aj tak bolo cítiť rozdiely. Potom, čo sme nahrali tri, či štyri skladby, sa do štúdia vniesla neskutočne pohodová atmosféra, ktorá sa potom vliekla celým procesom nahrávania. Po tých troch, či štyroch skladbách sme jemne spomalili a následne sme vrhli na nahrávanie znova. Myslím, že nám to všetkým ohromne vyhovovalo.

Nahrával si doma. Aké bolo vaše základné vybavenie?
Je to malé štúdio, ktoré som si vybudoval v mojom dome. Chcel som to všetko robiť doma, aby som bol čo najviac s rodinou. Zistil som, že ak nahrávate v nejakom štúdiu a zabíjate v ňom zbytočne dlhé hodiny, nemáte s rodinou žiaden kontakt. Takže, tentoraz to bolo pre mňa dôležité. Nahrávali sme na Pro Tools. A takisto sme pracovali s Logic. Mali sme k dispozícii kopec synťakov, aj softvérových, používali sme snáď všetko. Mám tri staré ARP 2600-vky, ktoré sme príležitostne použili na doladenie zvuku.

Pociťoval si nejaký nedostatok, v porovnaní s veľkým štúdiom, počas nahrávania?
Možno, keď sme mixovali: pri mixovaní sa vždy lepšie počúva zvuk v poriadnom štúdiu.

Ako sa sa za tie roky zmenil tvoj prístup k nahrávaniu v porovnaní s rýchlosťou rozvoja nahrávacích technológii?
Zistil som, že v súčasnosti sú vaše možnosti príšerne limitované. No pokiaľ to neskúsite a neobmedzíte aj sám seba, budete sa neustále točiť dookola. Pamätám si časy, kedy sa akémukoľvek partu dali zvuk, ktorý sa nám páčil, nahrali sme to a bolo to hotové. Dnes, robíme na partoch spolu, vymýšľame stovky zvukov, ktoré potom začneme po kúskoch presúvať do Pro Tools, kde spájame tie zhodné a robíme ich tak viac zaujímavejšie. A samozrejme to tak ide ďalej a ďalej. Len sa potom musíte rozhodnúť, kedy to stopnete.

A kedy vieš, že to treba stopnúť?
Keď sa dostanete na hranicu nudy. Samozrejme niekedy pracujeme na skladbe príšerne dlho. A to je potom tá frustrujúca stránka elektronickej hudby. Niekedy viete, aký chcete výsledok, ako by to malo znieť a kam by to malo smerovať. A viete, že to zaberie kopec času, kým to dosiahnete, na rozdiel od rockových kapiel, kde je to viac bezprostredné.

Keďže ide o album coververzii, ako si oživoval jednotlivé skladby po hudobnej stránke?
No, ja som nechcel "priamu" coververziu ani jednej skladby. Skutočne, snažil som sa nájsť "kostru" každej z nich, čím by som zachoval ich dôležité časti, a na tomto základe čosi vybudovať a niekam to posunúť. Najťažšia vec na cover verziách je hľadanie čohosi nového, čo by mohlo danú skladbu niekam posunúť, ale zároveň zachovať atmosféru a význam originálu.

Nahrávanie si začal s vokálmi, alebo si sa v prvom rade koncentroval na hudbu?
Obyčajne sa zvykne najskôr pracovať s hudbou, ale ja obyčajne začínam so spevom. Keď na čosi zaujímavé prídeme, môžem k tomu pripraviť nejaké základné vokály, aby sme zistili, či sa tým má vyznam zaoberať alebo nie.

Ešte stále začínaš kompozície s pianom alebo gitarou?
Nie pokiaľ ide o cover verzie, pretože tu sú už akordy presne dané. Aj základy skladby sú hotové, takže to nepotrebujem takto robiť. Viacej to využívam pri komponovaní vlastných skladieb. Rád sa totiž uistím, že ide o silnú skladbu ešte predtým, ako ju prevediem do elektronickej formy.

Popíš nám tvoju spoluprácu s Phillpottom a Freegardom.
Každý čímsi prispel. Andrew bol častejšie mimo nás, keďže pracoval so slúchadlami. A keďže kostra, o ktorej som hovoril, bola už hotová, Andrew mohol pracovať mimo štúdia aj niekoľko dní, zatiaľ čo my s Paulom sme pracovali na niečom inom. Potom prišiel a povedal: "Vypočujte si toto," a niečo nám pustil. A my sme dodali: "No, to je celkom dobré. S tým by sme mohli začať." Každý na tento album prispel svojim vlastným spôsobom.

Ktorá zo skladieb mala najzložitejšiu produkciu?
Spomenuli ste slovo "zložitý". Myslím, že pre mňa osobne bola najťažšia "All My Love", hlavne čo sa týka atmosféry skladby, pretože akákoľvek manipulácia so skladbami Johna Lennona je určitým spôsobom svätokrádež. S touto skladbou sme zabili kopec času. Kým sme dospeli k definitívnej verzii, mali sme pripravených štyri či päť ďalších. Konečná verzia je veľmi elektronická, pripomína mi tvorbu Tangerina Dreams. Tie ďalšie verzie, to bola taká trhaná elektronika a neznelo to dobre.

Netestovali ste nejaké nové inštrumenty?
Vo všetkých skladbách sme sa snažili použiť rovnaké nástroje. Chceli sme vytvoriť čosi tajuplné a nie čosi masívne. V štúdiu som pár krát použil "pedal-steel" gitaru. Ale okrem toho nešlo o žiadnu divočinu.

Nepriniesla ti táto skúsenosť, ako skladateľovi, nejakú novú inšpiráciu?
Zakaždým zistím, že dlhšia pauza v komponovaní na mňa pôsobí dobre, takže už dlhší čas cítim, že som plný kreativity. Od posledného albumu, Exciter, som nenapísal žiadnu novú skladbu, pretože hneď potom zabrala kopec času príprava na následné turné. A okamžite po ňom zamestnali všetky moje myšlienky prípravy na tento album. Teraz sa chystám vrátiť späť k písaniu. Dúfam, že ma kopne tá správna múza.

Po tejto skúsenosti, budete ďalší album DM nahrávať v tvojom dome alebo v nejakom prenajatom štúdiu?
Pri posledných nahrávkach DM sme o tom veľa premýšľali. A to, že nakoniec sme sa rozhodli ísť do štúdia ovplyvnilo niekoľko hlúpych faktorov. Vždy sme chceli pracovať v malých mestačkách, no v týchto mestách nemajú žiadne zvukotesné priestory. Čiže nakoniec skončíte pri problémoch so zvukom, takže sme kvôli tomu vždy vybrali štúdio, kde majú SSL oddelenia, alebo čosi podobné, hoci použivajú aj kontrolnú miestnosť, ktorú sme využili aj na našom poslednom albume. Nakoniec sme nahrávaciu miestnosť zavalili našou vlastnou technikou a v kontrolnej miestnosti sme nahrávali vokály. Je to smiešne. Mali by sme sa na štúdia vykašlať. Len čo nás to stojí zbytočné peniaze.

Martinova výzbroj:
Apple Mac G4 computers (4)
ARP 2600 synths (3)
BLUE Bottle mic
Clavia Nord Lead 2 synth
Cycling '74 Max MSP
Digidesign 888 I/O
Digidesign ADAT Bridge I/O
Digidesign Pro Tools
Doepfer MAQ16/3 analog sequencer
Emagic AMT8 USB MIDI interface
Emagic Logic Platinum
iZ Radar 24 multitrack recorder
Mackie d8b digital mixer
Native Instruments soft synths (all)

Improvizácia priamo na pódiu

Preniesť elektronickú hudbu na pódiu, je vždy znepokojujúca úloha aj pre ostrieľaných hudobníkov a inžinierov. Keďže Andrew Phillpott pracoval ako s Gorem, tak aj s Depeche Mode už v štúdiu, zobral si túto úlohu na svoje plecia. Počas posledného turné Depeche Mode totiž Phillpott mixoval kalepe vačšinu skladieb a záložného materiálu (mechanické bassové linky, zvuky, ktoré sa nedali hrať na pódiu) pomocou dvoch multitrackových rekordérov iZ Radar 24. Zatiaľ, čo poskytoval stabilné playbackové médium, používanie linárnych playbackových skladieb obmedzovalo schopnosť skupiny zlepšovať svoje aranžmány.

"Pre Martinove turné som všetko pripravil inak ako pre turné Depeche Mode," vysvetľuje Phillpott. "Radar som používal len pri základných prvkoch, ako bassové linky a kopáky. Ale inak som používal 3 laptopy. Na jednom bežal Ableton Live program a cez deň som si pripravoval loopy a ďalšie veci, ktoré som použil večer. Na ďalšom laptope bežal Logic s Reaktorom, plus niekoľko ďalších vecí, a tretí laptop bol používaný ako záloha. Bola to v podstate poriadna improvizácia. Na pódiu sme boli ja, Peter a samozrejme Martin. Hral som trochu na gitaru a Peter obsluhoval klávesy. Malo to výhodu, pretože sme mohli zostavu (v hraní) meniť priamo na pódiu. Ableton je fakticky skvelá vecička."

2004, Primedia Business Magazines and Media, a PRIMEDIA company.