The Devotional Night in Hamburg

Zhruba v časových intervaloch 8-9 rokov sme mali možnosť zhliadnúť živé vystúpenie kapely Depeche Mode zachytené profesionálnymi kamerami. V roku 1985 koncert z Hamburgu, v roku 1994 záznam z vystúpení počas Devotional tour a tohto roku koncert z Paríža. Tri nahrávky v rôznych etapách, rozpoloženiach, podmienkach a zložení kapely Depeche Mode. Preto sa zrejme naskytuje možnosť pozrieť sa na vývoj kapely, čo sa týka živých vystúpení, z hľadiska technického i ľudského.

Pri pozeraní koncertu z Hamburgu som nadobudol dojem, že hudba bola pre Depeche Mode v tej dobe predovšetkým zamestnaním. Síce už v tej dobe sa k DM hlásilo množstvo fanúšikov, no vo vystúpení kapely nebolo badať príliš zábavy. Traja hudobníci pôsobili dosť staticky a len Dave sa po úvodnom trémou poznačenom rozcvičení trochu rozbehol. Celá show pôsobila dosť temno a statické blikajúce osvetlenie vyvolávalo úsmev, no v danej dobe šlo zrejme o maximum. A práve množstvo tmy umožnilo prekrývať navzájom zábery a tak nie je ojedinelé, že sa súčasne na obrazovke objavujú viacerí členovia kapely. V roku 1985 disponovali depešáci asi 40-50 skladbami, z ktorých bolo treba vybrať asi 20 na koncertné vystúpenie, a tak sa v setliste objavujú skladby, ktoré neboli typicky koncertnými a hoci bolo turné určené na podporu albumu Some Great Reward, nikdy bohužiaľ nezazneli Stories Of Old a It Doesn´t Matter.

Objektívne zhodnotiť Devotional tour je, musím sa priznať, pre mňa ťažké. Vyskytlo sa vôbec v ich dvojhodinových show niečo s čím neboli fanúšikovia spokojní? Mamutie pódium, pôsobivé projekcie, hudobná produkcia vypuntičkovaná Alanom Wilderom…. Keďže Devotional bolo určené na podporu posledného albumu, odznelo na ňom všetkých desať skladieb a v setlistoch sa objavili aj také lahôdky ako Something to do alebo I want you now, nehovoriac o tom, že pripravené boli ešte Leave in silence či Nothing. Davevove vyčínanie na pódiu podložené efektívnou svetelnou show. V tej dobe už boli bohovia a fanúšikovia im všetko tolerovali. Zrejme aj tí v New Orleans boli napokon hrdí, že práve na ich koncerte to Dave nezvládol. Corbijn popri Davevovi venoval veľa času a priestoru aj ostatným hudobníkom a z celkového vystúpenia som mal dojem, že ide o obyčajný koncert a nie taký, ktorý je určený na nahratie videa.

Na najmladšie dieťa rodiny živých vystúpení One Night in Paris sa spočiatku zosypala silná vlna kritiky. Popri koncepcii z Devotional, vyzeralo pódium i scéna ako chudobnejší brat, minimum času venovaného ostatku kapely, Dave a Martin stále v popredí, navyše tváriaci sa akosi nútene, z posledného albumu neodzneli 4 skladby. Čo teda pochváliť? V prvom rade, prichádza technológia DVD so svojimi takmer neobmedzenými možnosťami, neporovnateľne lepší zvuk a obraz ako u starých-dobrých VHS. Čo však ešte? Neverím, že to Anton s prepáčením odflákol v domienke, že aj on už patrí medzi bohov a fanúšikom sa bude všetko páčiť. Zrejme sa len chcel na celú vec pozrieť ináč, ináč ako bežný fanúšik kapely. A tak ako sa mi to stáva pri posledných albumoch kapely, keď potrebujem čoraz viac času na to, aby som si na album zvykol a našiel na ňom momenty, ktoré ma oslovia, tak si zrejme budem musieť celé DVD ešte niekoľkokrát pozrieť.

---