Vodné prímerie

S Martinom Gorem nielen o limitovanej edícii hodiniek Hublot Big Bang Depeche Mode.

V marci 2014 navštívili Depeche Mode opäť ruskú metropolu. Koncertom v Olympijskej hale (7.marca) ukončili svetové Delta Machine tour 2013 - 2014 a tento patril k vrcholnej udalosti Moskovskej jari. Zároveň bol príjemným rozptýlením v politickom ošiali, ktorý prepukol vo februári, a počas marca prerástol v posadnutosť, neskôr v alergiu.

Príchod hudobníkov bol však spojený s ďalšou významnou udalosťou, súvisiacou s časom a svetom dobročinnosti. Švajčiarsky výrobca náramkových hodiniek, Hublot, uzavrel s Depeche Mode partnerstvo a zapojili sa spolu do charitatívneho projektu "Water", ktorý pomáha s dodávkami pitnej vody v rozvojových krajinách. Ich spoločný finančný príspevok pre Water tvorí nielen časť zo zisku svetového Delta Machine turné, ktoré sa v máji 2013 začalo vo francúzskom Nice, ale aj časť zisku z predaja modelovej série Hublot Big Bang, presnejšie z limitovanej edície Big Bang Depeche Mode.

Už sme sa o tom zhovárali na jar minulého roka v Berlíne. "Toto nie je náš prvý spoločný projekt," vysvetľuje prezident Hublotu, Jean-Claude Biver. "V roku 2012 sme podporili organizáciu Teenage Cancert Trust a vyrobili 12 modelov náramkových hodiniek. Každý z nich so symbolom jedného z albumov Depeche Mode. Hodinky sa vydražili v aukcii a v takú sumu sme ani nedúfali - viac ako 600 000 dolárov."

Niečo podobné sa dalo očakávať aj pred ukončením turné Depeche Mode. Aukcia v Moskve sa pripravovala už dlhší čas a výsledok nie je bezvýznamný - na konto projektu Water poputuje suma 1.4 milióna dolárov.

Samozrejme, i tentoraz sa predávali aj hodinky Hublot - tri ikonické modely, každý svojim spôsobom výnimočný. Tým prvým boli hodinky Depeche Mode Tourbillon, ktoré sa predávali s platinovým diskom Depeche Mode. Je to výnimočný model, pre fanúšikov značky dosť nezvyčajný a pasuje viac k nespočetným variáciám ikonického Big Bangu. Obal je z titánu a je to jedinečný model navrhnutý špeciálne pre moskovský večierok.
Druhým modelom bol prvý, "nultý" kus z limitovanej edície Depeche Mode, ktorých sa vyrobilo 250 a boli obohatené o špeciálny kožený remienok. Tretí model bol súčasťou veľkého "kufru", v ktorom bola umiestnená gitara, podpísaná členmi kapely, ako aj tvorcami hodiniek, a samotné hodinky Big Bang Depeche Mode Steel, takisto zo špeciálnej edície, s charakteristickými červenými ručičkami.

Set s názvom "Moskva" bol posledný z desiatich vyrobených pre mestá, ktoré páni z Depeche Mode pokladajú za dôležité. Na zozname sa ocitli svetové hlavné mestá - Paríž, New York, Berlín, Bern a Varšava, ako aj mestá s výnimočným, hudobno-kultúrnym významom - Los Angeles, Miláno, Zurich, Hamburg, a samozrejme Basildon, kde v roku 1980 odštartovali Depeche Mode svoju kariéru. 9 setov si našlo svojho majiteľa ešte pred večierkom v Moskve - stalo sa tak krátko po tom, čo bol projekt odprezentovaný v januári v Paríži, v predajni na Place Vendome.

V ten deň, v Paríži, sme mali možnosť sa porozprávať s gitaristom, spevákom a klávesákom z Depeche Mode, s Martinom Gorem, ktorý vlastne od začiatku činnosti kapely komponuje skladby pre svojich pódiových priateľov. No ešte predtým si so súčasným šéfom Hublotu, Ricardom Guadelupem, zapózovali pred objektívmi fotografov. Na Martinovi bolo evidentné, že má zo svojich nových hodiniek radosť. Goreho snímali s hodinkami v rukách, s gitarami v rukách, s hodinkami a gitarami... a potom sa konečne zastavil na pár slov. Po tých nekonečných rozhovoroch, ktoré zvyčajne začínali slovami "Martin Gore sedí na gauči s pohárom v ruke...," však musím uviesť, že nech som už očakával čokoľvek, stretol som veľmi plachého, elegantného, pozorného poslucháča, ktorý prišiel skutočne poskytnúť rozhovor a nie sa iba ukázať reportérom. Hoci treba uviesť, že prišiel s menším meškaním.

Meškáte 20 minút. Načo sú Vám potom hodinky?
Martin: Čože? Meškám 20 minút? Nie, určite som prišiel skôr, vážne!

Prečo ste si vybrali práve Hublot? Alebo si oni vybrali Vás?
Ich výrobky sa mi páčili už dávno predtým, než sme spolu spustili charitatívnu kampaň. Raz sme sa s chalanmi vybrali do ich novej predajne. Na mieste sme však zistili, že majú stále zatvorené a otvoria až v nasledujúci deň. Bolo však zaujímavé, že samotné vchodové dvere zamknuté neboli a nakoniec sme tam stretli Jean-Claude Bivera.

Takže spolupráca s Hublot bola pre Vás takou "Otázkou času", ako sa spieva v jednej z Vašich piesní?
Je vôbec skvelé participovať na projekte Hublot Water. A súhlasím, "A Question Of Time" je dnes významnejšia, než kedykoľvek predtým.

Stojíte aj za dizajnom týchto hodiniek?
Nápad čerpá námet v názve albumu "Delta Machine". Trojuholníky, alebo grécke písmená "Delta". Ale samozrejme, že my sme nevytvárali návrhy, tie nám ponúkli návrhári z Hublot a my sme sa k nim len vyjadrili.

Váš názor na Hublot?
Odkedy sa prevalili informácie o našom partnerstve s Hublot, začalo sa hodinkám hovoriť "rock´n´roll". Osobne si však myslím, že hodinky od Hublotu mali rock´n´rollový šarm vždy, aj bez nás.

Každá z Vašich skladieb trvá len pár minút, koľko však zaberú času pri ich príprave na album?
Všetky moje skladby majú 4 minúty, niekedy sú možno o čosi dlhšie, ale prečo, to vážne neviem. Za tie roky sa ich nahromadilo skutočne iba zopár, ktorú sú kratšie, ale z nejakého dôvodu má väčšina z nich 4 minúty. Viete, vytvoriť skladbu, to trvá aj mesiace, keďže je potrebné skladbu najskôr skomponovať a potom ju v štúdiu nahrať. Do každej skladby sme investovali spústu času, no ten sa zmerať bohužiaľ nedá.

Máte k dispozícii veľký pracovný tím?
Pokiaľ ide o komponovanie, tak nie. No a v štúdiu, pri posledných troch albumoch, sme spolupracovali s jedným a tým istým producentom, Benom Hillierom. Náš tím tvorí on, programátor a štúdiový inžinier.

Pracujete s programátorom, komponujete elektronickú hudbu, hráte na elektronických nástrojoch... Prečo potom taká oddanosť k mechanickým hodinkám?
Pretože vyzerajú omnoho lepšie. Veď sa na ne pozrite. Je to doslova umelecké dielo. Tie elektronické také pekné nie sú, to ako keď porovnávate fotku z Polaroidu s obrazom.

Nosíte Hublot hodinky aj na pódiu?
Nie, to sa nedá. Sú očividné, masívne, dokonca aj ťažké, no a ja hrám na gitare.

Ako poznáte, že už je čas z pódia odísť? Začne Vás premáhať únava?
Vždy si skontrolujem setlist, hlavne posledné skladby. Keď dospievam, je čas zmiznúť.

Prvýkrát ste do Moskvy prišli v roku 1998, je tak? Vaše dojmy z toho obdobia?
Keď sme sem zavítali po prvýkrát, bola atmosféra v meste trochu desivá. Vtedy sa myslím na burze rubeľ prepadol a podobne, nik proste nevedel, čo sa bude diať. Každú pol hodinu sme vyzerali z okna, či sa tam neobjavia tanky.

Dnes máte 52. Vedeli ste si v 16-tich predstaviť, že raz budete viesť takýto život?
Hoci som svoju prvú skladbu napísal, keď som mal 13, v časoch mojich 16-tin kapela ešte neexistovala. No ani v roku 1985, dokonca ani v roku 1990, sme nemali pocit, že sa to všetko bude vyvíjať tak dobre.

Ako sa teda cítite dnes?
Šťastne. Je to neuveriteľné - venujem sa veciam, ktoré sú mi vášňou. Čiže vlastne jedinej veci na svete, ktorú neskonale milujem - hudbe. A mám možnosť venovať jej toľko času, koľko len chcem. Viete, do hudby som sa zamiloval, keď som mal 10. Vtedy som objavil maminu zbierku nahrávok, boli to rock´n´rollové záležitosti. No a nejakým zázrakom sa hudbe venujem dodnes.

Je ešte niečo, čo by ste chceli v budúcnosti dosiahnuť?
Myslím, že ak ste oddaní hudbe, tak ju chcete tvoriť stále. A ja dúfam, že toho budem schopný až do konca môjho života. U ostatných vecí rozhodne nebudem čakať až do mojej poslednej rozlúčky.

zdroj: Kommersant (RU), dmtvarchives.com