25 years of faith and devotion - cesta časom

Po mnoho rôznych kladných, ale aj záporných ohlasoch sa mi konečne dostal do rúk tak dlho očakávaný prvý dokument tohto druhu v našich končinách.

Hneď na úvod musím vzdať veľké uznanie Romanovi za skutočne podarený obal dvd. Aj keď použitý font a symbolika je nám dôverne známa z obdobia SOFAD, vedel by som si ho v pohode predstaviť ako obal pre plánované live dvd.

Po vložení do prehrávača sa rozplynuli všetky moje pochyby a komentáre o neprofesionalite tohto záznamu. Je jasne vidieť, že autor strávil natáčaním a strihaním skutočne veľa času a od začiatku sa snaží držať dokument v atraktívnom tempe. Film sa nás snaží vziať na cestu v čase a priblížiť zrod a život tejto legendy, ale aj cestu po “route SK”, kde navštívime rôzne party.

Výber “VIP” osobností je veľmi podarený, aj keď s hanbou musím priznať, že nie každého už spoznávam. Určite k najvýraznejším osobnostiam patria Laco Lučenič, Rišo Muller, Yxo, Vašo Patejdl a Peťo Muk. Najviac ma určite prekvapili komentáre Riša Mullera, kde vtipne, ale veľmi profesionálne opísal všetky dôležité aspekty, ktoré ovplyvnili jeho fandovstvo k tejto skupine. Skutočne ma ale pobavilo, keď spomínal prínos Antona Corbijna pre DM a jeho prirovnanie , že niekedy bolo moderné 850 strihov v 10 sekundách klipu a zrazu sa objaví Dave v kráľovskom mundúre kde ťahá skladacie kreslo niekde na mount everest v 30 sekundovom nepretržitom zábere:-)

Zaujímavé je tiež vypočuť si Kuricovú verziu people are people, len je škoda, že sme sa v podstate od neho nedozvedeli nič. Žeby rozhovor s ním nebol až tak jednoduchý? Pre zamyslenie stojí Lučeničova teória o B-stranách singlov, no niečo na tom bude.

Dokument sa tiež venuje “obyčajným“ fanúšikom, ktorí boli spovedaní na rôznych party. Dozviete sa napríklad od istej Táni, ktorá sa mala možnosť s Daveom stretnúť v Prahe, ale aj v Budapešti, kde si ju dokonca počas koncertu všimol a zakričal na ňu “come on“ Veľmi som jej to neveril, ale ak hovorila pravdu, tak sa jej dopredu ospravedlňujem. Ďalšia Iveta ma rozosmiala s tým, že sa jej najviac ako chlap páčil Fletch. Verte - neverte, ale je to prvý človek od ktorého som to počul povedať:-)

Trochu mi ale vadilo, že skoro nikto si neodpustil prirovnávanie Depeš - metal fanúšikov aj pre súčasnosť. Niečo podobné by som očakával niekde v období do roku 1993. Povedzme si otvorene, existuje ešte vôbec nejaký metal?:-)

A Teraz, aspoň pre mňa k najslabšej stránke dokumentu a to boli preklady k daným ukážkam. Preložiť u Barrel of a gun vetu “what it is you want ako čo potrebuješ - ešte pochopím, ale u Blasphemous Rumours pri najsilnejšej pasáži “as she passed away(keď zomrela, odišla navždy preložiť keď sa prechádzala - zabilo celý význam piesne. Ale to je asi tak všetko, čo by som vytkol, inač veľmi podarenému dokumentu.

Na záver si ale neodpustím otázku (kto to vie, nech to hneď odpovie) prečo prvé miesto, ktoré Lučenič navštívil v UK bol Basildon a to už v roku 1973. keď ešte aspoň podľa jeho slov depešáci ťahali káčera po dvore?

---