Skusim zhrnut svoje prve pocity, ktore boli po prvom pocuti vlaznejsie, no album mi na druhe pocutie sadol podstatne viac. Po vybornom
prvom singli, ktory prakticky nic nove nepriniesol, no bol stale uzasny som cakal variaciu na album Loud Like Love a ocakavanie niecoho
velmi hudobne podobneho ak nie rovnakeho. Druhy singel naznacil predsa len miernejsi posun, z pohladu diskografie skupiny je to skutocne zaujimavy kusok, navyse mi sadol podobne ako Beautiful James, potom prisiel Try Better Next Time - nieco neskutocne otravne, k comu som si doteraz nenasiel cestu a povazujem to za najslabsi kusok na albume.
Happy Birthday In the Sky - posledny zo styroch singlov je sice fajn, ale kedze sa bavime o placebe, v kontexte ich tvorby skor zapadne
prachom, jednoducho je to klasicky placebacky dobry song - nic viac nic menej.
Samotny album mi pride podstatne viac hudobne ale aj textovo pestrejsi ako predchodca, gitary a syntaky tu nazivaju v skutocne harmonickej symbioze, co naozaj treba vyzdvihnut. Disharmonicko-harmonicka hra syntaku a hutnych gitar, vychillovanych bicich na Forever Chemicals strci takmer vsetky skladby na LLL a Battle For The Sun do vrecka. Fantazia. Viacero poloh na albume mi pride vyslovene osviezujucich - Fix Yourself sakra fantasticka a hned mi vyskocili The Cure, neubranim sa, ale celkove vyznenie a tie uzasne gitary ma jednoducho vzali do obdobia Kiss Me a napadlo ma If Only We could Sleep (teraz by mohli Smithovci hostovat na Fix yourself a historia by sa uzavrela).., The Prodigal u mna rastie a asi aj rast bude, husle su top na tomto. Najlepsie vyuzite husle v placebo songu. Celkovo ten prijemny pocit euforie z tejto skladby mi pripomenul zlate casy Mobyho a jeho Play. Hugz sa mi spociatku nepacila, ale na druhe pocutie je to narez jak prasa a doslova KOOL THING - and this I think so. Celkovo na albume chcene-nechcene chlapci vzdavaju hold mojim top milacikom z inych fabrik na hity pre vydedencov pocnuc DM - Forever Chemicals, The Cure konciac - Fix yourself.
Ako pisem tuto vetu hraje mi Surrounded by Spies, sranda, ze sa mi za tie mesiace vobec este neomrzela, je to ozaj perla albumu. Dostavam sa k pre mna uplnemu vrcholu - CHEMTRAILS. Nemam co dodat som dojaty, dostali ma celeho bezozvysku na tejto veci a co je krasne tu zacina vrchol albumu a on prestupuje skladbami This is what you wanted, dalej brilantnym textom mozno odkazujuc na Bowieho - skladbu Went Missing a omielanej Fix yourself - toto je v prenesenom vyzname špurt ako sa patri aj ked obrateny lebo tempom sme spomalili. Go fix yourself instead of someone else ako taky leitmotif albumu ho nemoze lepsie uzavriet.
Este potrebujem spomenut aj Sad white reggae co je kvalitka a u mna dalsi naznak posunu v tvorbe, mam chut pri nej tancovat
a nabija ma ako maloco na albume a vlastne ako maloco TYMTO sposobom v tvorbe tejto (uz) legendarnej kapely.
Twin demons je nieco, co keby preskocim, o az tak moc nepridem podobne ako uz pri zmienenej Try Better Next Time - co ale nevadi tieto dva"zarezy” mi proste tak nesadli, ale 11 ostatnych veci teda urcite ano. Je to skoro - hodnotit album po dvoch pocutiach (a viacerych pocutiach) jednotlivych skladieb a rolu zohrava aj fakt ze je to konecne nova nahravka oblubenej skupiny, ktoru pocuvam od cca 16tich (uz ale nie som zdaleka aktivny posluchac), ale mam silny pocit ze veci z tohto albumu maju velky potencial uspesnejsie odolavat zubu casu a mojim narokom ako vlastne dnes uz vacsina tvorby Placebo.
Ale celkový dojem je fakt viac ako dobrý...