po zopar vypocutiach si dovolim malu recenziu 4:13 Dream:
Underneath the Stars:
Cure v plnej krase… ma to silu ako veci z Disintegration alebo Wish. 10/10. niet co dodat.
Only One:
pohodova popova skladba s chytlavym refrenom - nieco ako High alebo Mint Car.
Reasons Why:
prijemne melancholicka vecicka. pripomina niektore veci z Kiss me…
Freakshow:
funky skladba, akoby vypadla z Wild Mood Swings. proste blaznivy party - song.
Sirensong:
opat, skladba velmi silno pripomina niektoru z pomalych balad z Wild Mood Swings. az potialto si tento album udrziava velmi slusny standard. Bohuzial nie dlho…. :
Real Snow White:
Aj ked zacina zaujimavo, prepada sa do nemelodickeho blabotania a hluku. Je to cele hystericke, bez melodie, a okrem toho tomu chyba charakteristicky “cure” zvuk - a nech mi nikto netvrdi, ze ho Cure nemaju, ze kazdy album je iny atd - ano, ale pritom by si mali zachovat urciteho ducha, ktoreho dajme tomu len obmienaju. v tejto skladbe tento “Cure duch” uplne absentuje.
Hungry Ghost:
opat - hystericka skladba bez atmosfery. a ak Smith nezvladne spievat vysky bez toho, aby znel falosne a afektovane, nech sa o to nepokusa. Znie, akoby to spieval a bliakal opilec v krcme. Verim, ze je to naschval take “surove”, ale mina sa to ucinku.
Switch:
co to je? GUNS N ROSES????? velmi velmi slaba skladba. kde sa to hrabe napr. na Cut?
ved uz snad aj na minulom albume boli vsetky skladby silnejsie ako toto. tvari sa to naslapane, ale je to nezmysel.
Perfect Boy:
Smith nieco recituje na nevyraznom “random cure” hudobnom pozadi. nema to ani hlavu, ani patu, nie je coho sa v tej skladbe chytit. refren absentuje. atmosfera takisto. proste takychto skladieb moze Smith vymysliet desat denne. ale nech radsej nevymysla
This…
toto mohla byt fajn skladba - minimalne ten refren ma velky potencial. Bohuzial, spev je priserny. inak az po refren plati to, co pri “perfect boy”.
Sleep….
naslapana popovica, ako keby vypadla z Wild Mood Swings. viem si ju predstavit este podarenejsiu - zeby chybali klavesy? silna melodia, afektovanost Smithovho vokalu je v medziach normy. celkom podarena skladba.
Scream:
tu vobec nevadi, ze skladba v podstate nema melodiu. ma atmosferu porovnatelnu s Shake dog shake alebo s vecami s Pornography. velmi vydarena zalezitost. Smithov hlas je nosny, skladba sa na cloveka vali ako hlukova stena, predstavte si stenu s ostnami, ktora sa na vas nezadrzatelne vali. ostne = Smithov vokal, stena = hudobny doprovod… po Underneath the stars najlepsia vec na albe.
It’s Over:
pripomina Give me it, ale chyba tomu nieco….. ta surovost nema tie sprave odtiene. inak v poho skladba.
dufam, ze nas caka este jeden album, tento je pre toho, kto cakal viac ako priemerne pop-songy, celkom poriadnym sklamanim (az na zaciatok a koniec albumu)