Diskusné fórum je opäť otvorené. Priebežne sa pracuje na dizajne, takže redizajnom prejdú všetky jeho časti. To však neprekáža tomu, aby ste tu mohli opäť diskutovať!
Čo si myslíte o EMO ako životnom štýle? Osobne som sa dopočul a dočítal o tejto “polohe” len nedávno. Zastáva ho predovšetkým veľmi mladá generácia (vyšší stupeň ZŠ), takže starším zrejme tento pojem nič nehovorí a asi sa s ním ešte nestretli. Celkom ma zaujíma pohľad mladých na svet.
A prečo táto téma? DM sú asociovaný s čiernou farbou, aj keď to už nejaké desaťročie neplatí. Mladí teenageri hlásajúci EMO preferujú čiernu, negatívne emócie, snažia sa ísť proti prúdu… “Depresívna” hudba, za akú môže niekto DM považovať (osobne mi depresívna nikdy nepripadala) môže byť týmto človiečikom zrejme dosť blízko.
Videl som minule jednu diskusiu, kde dievča zastávajúce EMO argumentovalo, že si naschvál privádza depresie, že je to fajn, je toštýl. V podstate všetci v štúdiu sa zhodli, že mať negatívne emócie je iba pohodlné. Preto, aby sa čovek cítil dobre, mal pozitívne emócie (radosť, šťastie) musí niečo robiť, dokázať, usilovať sa (som športovec, snaha dosiahnúť víťazstvo, pracovať na tom a aj ho dosiahnuť potom vyvoláva radosť a naplnenie). človek je predsa rád v soločnosti usmiatých ľudí a ľudí vyžarujúci pohodu. Pri negatívnych emóciách človek nemusí robiť nič, iba si nahovoriť, že je všetko na pi…, že ho nikto nemá rád (jasne keď takto rozmýšľa), že nič nevie a nedokáže (a tak má aj pravdu, keď si to neustále hovorí a nerobí nič, čo ho baví a vyvolá pozitívne pocity). Trošku mi príde takéto rozmýšľanie ako sebadeštruktívne.
Čo si myslíte vy o “EMOkids”?
[ Príspevok bol upravovaný: 21 október 2007 12:12 PM vykonal Gabriel ]
good topic
.
tiez som tejto vlne doteraz nevedel prist na meno az po poslednom gigu I AM X som sa dozvedel ako sa im nadava; sukromne mi tento styl pripada mierne pritiahnuty za hlavu, pozadie toho celeho vobec nepoznam ci su to uz spominane depresie alebo iny druh prezivania tohoto kultu, ale pride mi to kdekolvek vzdy komicke zazriet tychto vyznavacov “dusevneho okultizmu” ako sa snazia ukazat druhym ze ja som uplne ale celkom uplne iny, paradoxne mi totiz pride smiesne aj u kockacov na DM parties, sorry chalani :D, ale to uz je mozno uz o niecom inom a mozno o tom istom
.
tak ako mi pride fuk to ci niekto nosi na sebe handry za peknych par kaciek o 10 cisiel vacsich, na hlave satka (?) a na nej este siltovka (nie hociaka), tak isto ci ma niekto strih vlasov cez pol ksichtu, gotika je jeho matka a spalovac mrtvol jeho otec, je to jeho vec; paci sa mi na tom aspon to ze je dalsi styl v ktorom si moze dnesna mladez najst sameho seba, ci uz maju samovrazedne sklony je vec druha; depresie su ku.evska vec a zahravat sa s tym nie je jednoduche, aj ked po pravde si neviem predstavit ako sa take depresie vyvolavaju, zivot ich prinesie sam…....
Myslim ze to az tak neskodne nie je. V pripade nespravneho vykladu a praktizovania EMO to moze mat dost nepriaznive nasledky na takeho mladeho cloveka v jeho buducom zivote, vztahy, deti…
Myslim ze to az tak neskodne nie je. V pripade nespravneho vykladu a praktizovania EMO to moze mat dost nepriaznive nasledky na takeho mladeho cloveka v jeho buducom zivote, vztahy, deti…
Každá cesta může být nebezpečná, záleží co si kdo z toho vezme.
Ale jinak mně připadá, že emo v základu vystihuje docela podobný životní pocit, jaký jsme měli kdysi jako novoromantici
Štýl Emo je pre mňa osobne začiatok ťažkého loserstva.. každý kto sa tak prezentuje, robí zo seba v podstate debila a je pre mňa na smiech.. tak sa smejme ->
Ja som tú diskusiu v telke tiež videla a musela som sa opýtať mladšej sestry čo je to vlastne to EMO…a to mám len 23!!!
No vlastne ani neviem aký postoj k tomu zaujať, nejako mi to prišlo divné, keď tam tá slečna hovorila, že negatívne emócie sú skvelé a je ľahké sa k nim dopracovať...až som chvíľami mala pocit, že nechápem.
Jasné, keď je človek mladý, chce sa niekam zaradiť, niekam patriť,...česť výnimkám. A keď je človek mladý má kopu problémov typu- hádky s rodičmi, blbí učitelia v škole, ten fešák z tretej cé ma nechce, mám vyrážku na brade…-nerobím si z toho srandu, to určite nie.Každý vek, obdobie v ktorom sa človek nachádza má svoje problémy…tie sa ale treba pokúsiť riešiť a nie sa v nich vyžívať a plácať. Aj ja som si tým prešla, prežila som to a teraz mám kopu iných starostí, povinností, záujmov…a snažím sa. Ako každí...
že negatívne emócie sú skvelé a je ľahké sa k nim dopracovať...
No ak je toto hlavnou myšlienkou ema, tak je to potom pekný shit .
Lenže čo dnes platí: Chceš byť cool? Daj si široké gate a mikinu s kapucňou alebo do čierneho s čiernymi očami, nechtami atď. Je to len spôsob ako byť in. Škoda. Až na tie negatívne emócie by to mohlo byť celkom fajn.
a nemate pocit, ze je to len nalepka na to vsetko, co tu uz bolo? 80-te roky minuleho storocia boli vrcholom vsetkeho v kulture (tu patri aj hudba), nic vynimocne a prevratne sa tu odvtedy neobjavilo a uz ani neobjavi. Vsetko odvtedy je len to stare v novom sate. To, na co sa tu hraju vyznavaci EMO-stylu, to v podstate zacali uz The Beatles v neskorsej tvorbe, The Doors, Joy Division z toho urobili doslova chramovu kulturu, v elektronike to rozpracovali Neubauten, Das Ich, Depeche Mode a The Cure to posunuli doslova sirokym masam, The Mission, Fields Of The Nephelim, The Sisters Of Mercy, prakticky cela goth scena, v 90-tych rokoch to rozpracovali Radiohead, Nine Inch Nails, ale aj taki Ministry, ci Marilyn Manson… a vsetky tieto EMO kapely sa verejne k vyssie spomenutym kapelam hlasia.
Takze, opat nic nove, “depkarenie” tu bolo vzdy, presli sme tym vsetci, aj ked si to nechceme priznat… spomente si, aki ste byvali depesaci, kjuraci, niektori doslova sutazili, kto bude vyzerat ponurejsie… nic nove a hlavne nic take, co by stalo za pozornost. do roka je po emo style a bude zasa cosi nove, co bude len to stare, ale s novym plastom.
.
