1981 - Rok v živote Depeche Mode

Januárové vydanie britského magazínu The Face, z roku 1982, sa v krátkosti obzrelo za prvým rokom oficálneho fungovania Depeche Mode na hudobnej scéne.

V novembri 1980 Depeche Mode s médiami vychádzali, ak sa na to nepozrieme z iného uhla. "Luxusné handry môžu kapele pomôcť", hlásal titulok z Basildon Echo. V tom čase si Spandau Balet a Visage dopriali malú pauzu a Depeche Mode vstúpili na novoromantickú a futuristickú scénu. Vtedy sa "škatuľkovaniu" prakticky ani nebránili, nakoniec, v 1981 sa nechali fotografovať vo volánových košeliach. Začiatkom toho istého roku potvrdili vydanie skladby "Photographic", na futuristickej kompilácii "Some Bizzare", a neskôr vyrazili na turné (často prespávali v dodávke) na podporu albumu.

Andy: "Sú kapely, ktoré takto koncertujú rok, čo rok. Neviem, ako to zvládajú."
Martin: "Dodnes sme sa toho označenia, "novoromantici", nezbavili."
Dave: "Svoju cestu si musíte preraziť cez fázu, v ktorej, v prvom rade, musíte nájsť sami seba - takto to napr., cez punk, urobili The Clash a Siouxsie. My sme sa prebili cez futurizmus. Dnes je z nás popová kapela."

Vo februári 1981 vydávajú singel "Dreaming Of Me", s ktorým sa vyšplhajú na 44. miesto v rebríčku predajnosti. Samozrejme, neskôr prišli omnoho väčšie úspechy, v porovnaní s debutom na značke Mute, ale pri pohľade späť to dnes vnímajú ako "moment roka", keďže prvé odhady sa pohybovali okolo pozície 70.

Andy: "Ani sme to neočakávali. Neskôr, kedy sme už, v prípade singla "New Life", robili veci ako vystúpenie v Top Of The Pops, to už nebolo také vzrušujúce, ako by som čakal - nakoniec tam ani žiadne vzrušenie nebolo."
Martin: "Keď už ste úspešní, tak Vám takéto veci zrazu prídu bežné, dá sa to porovnať s normálnou prácou."
Dave: "Dostať sa s "Dreaming Of Me" do Top40, to bol skutočne skvelý pocit, ten sa už nezopakuje. S vydaním singla sa objavili prvé zmienky o kapele v hudobnej tlači, objavil sa aj záujem zo strany veľkých nahrávacích spoločností, ktoré v nás zrazu vycítili potenciál. Hlavne keď zistili, že nemáme podpísanú žiadnu zmluvu, len sme si v podstate s Mute potriasli rukou."
Andy: "Spočiatku o nás veľké vydavateľstvá záujem nejavili. Myslím, že ak by sme s nimi podpísali zmluvu, tak by sa nič z tohoto nestalo. Mám z veľkých vydavateľstiev už doslova triašku; je to všetko len o veľkých egách bez skutočného vzťahu k hudbe. V Mute sa môžeme spoľahnúť doslova na každého, kto je v danej chvíli pri nás."

Kapela bola dostatočne bystrá na to, aby si uvedomila, že výhody veľkých vydavateľstiev sa dajú viac prirovnať k "dlhom", než k "darom" a tak po vydaní singla "New Life" podpísali s Mute zmluvu postavenú na poctivosti a dôvere. Samotné vydavateľstvo má celonárodnú distribúciu zabezpečenú cez vydavateľstvo Spartan, no cez ďalšie vydavateľstvo, Rough Trade, má stále dostupné aj nezávislé trhy. Samotné vydavateľstvo Mute funguje ako veľmi malá firma. V podstate jej chod zabezpečuje trio v zložení Daniel Miller, Hilde, ktorá má na starosti médiá, a Sue Johnson (zakladateľka Rough Trade a manažérka v Delta 5), ktorá má pod palcom účtovníctvo. Tieto pozície samozrejme nie sú absolútne, jednotlivé zodpovednosti si zdieľajú. Hilde však ešte stále musí potlačiť smiech, keď zazvoní telefón a niekto sa dožaduje A&R oddelenia (rovnako v Mute reagujú, keď im príde list smerovaný na Personálne oddelenie).
Nie, že by Daniel Miller nemal akési mini-imperiálne ambície. V pláne má totiž presťahovať londýnsku centrálu Mute do 8, či 16-trackového štúdia a vrchné poschodie prerobiť na byt. Nevidí totiž dôvod, prečo by mal svoj súkromný život oddelovať od práce.

Takže, singel "New Life" bol vydaný v máji, v rebríčkoch dosiahol 11. pozíciu a v septembri vydali Depeche Mode singel ďalší - "Just Can´t Get Enough", s ktorým dosiahli až 8.miesto.

Andy: "Úspech sme nikdy neplánovali. Máme jednoducho šťastie. Máme totiž okolo seba tých najlepších ľudí, akých bolo možné získať. Mám pocit, že môžme tvoriť až do Danielovej smrti ..."
Martin: "Skutočne máme šťastie, jednoducho sme založili kapelu v správnom čase. Ani sme s tým nemali veľa práce. Ak budeme úspešní aj o dva roky, bude to znamenať, že pracujeme správne."
Dave: "A možno záujem o nás opadne veľmi rýchlo, viete, decká menia chute neustále ... A možno takto o rok budeme hrať na gitarách. Ale kým budeme vydávať dobré single ... "

Úspech dokonca nezasiahol Depeche Mode ani ako kolektív. Sami sú stále prekvapení z toho, ako môže byť nejaká kapela rozvážaná v limuzíne. V prípade Depeche Mode ide viac o cestovanie vlakom. Kráľovské železnice využívajú skutočne často, obzvlášť preto, že Basildon má skvelé železničné spojenie s Južným Londýnom, kde kapela skúša a nahráva.

Andy: "My ani nemáme dôvod prešťahovať sa z Basildonu. Cez víkend si chcete jednoducho v kľude posedieť pri poháriku. Síce nechodíme von spoločne, ako kapela, ale veľmi často skončíme, počas víkendov, spolu v klube Crocs, v Rayleigh, alebo niekde inde."
Dave: "Ja som zvykol chodiť do Londýna veľmi často, dnes už ale na to nemám čas."

Dnes už máte možnosť vidieť Depeche Mode v televízii veľmi často, naposledy vďaka London Weekend's 20th Century Box. Koncertujú prakticky pravidelne, majú za sebou krátke turné po Európe, kde ich často hrajú aj éteri, hlavne vo Francúzsku a v Belgicku. No a samozrejme medzi tým stihli nahrať aj svoj debutový album.

"Speak & Spell" vyšiel v novembri a okamžite sa katapultoval do Top 10 albumových rebríčkov. Depeche Mode prišli s čerstvým a profesionálnym albumom postaveným na popových základoch. Skladby ako "Puppets", či "What´s Your Name" predstavujú iné stránky kapely, než ste mohli poznať zo singlov. Kapela by zrejme súhlasila s týmto tvrdením: ich lesk je premiešaný skromnosťou a ich veľkoleposť je udržiavaná ich postojom "držať sa pri zemi".

Andy: "Najlepšie je ísť do štúdia a niečo tvoriť, hoci to býva niekedy aj nudné. S albumom sme v štúdiu strávili skutočne veľa času, asi šesť týždňov. Martin ale nedávno začal s komponovaním nových skladieb, ktoré sú omnoho komplikovanejšie."
Martin: "Sme popová kapela so skutočne mladým publikom. No takisto sme vo výbornej pozícii, pokiaľ ide o experimentovanie s inými formami a máme tak šancu posunúť k ľuďom hudbu, po ktorej by za iných okolností nesiahli."
Dave: "S tým, že ľudia od Vás očakávajú v podstate rovnaké veci, sa môžete dostať do pasce. Ale ak začujete v rádiu nesinglové skladby z nášho albumu, tak nebudete môcť automaticky povedať, že sú to Depeche Mode."

V novembri kapela dokončila krátke turné po Británii a etablovala sa na trhu ako najtanečnejšia popová kapela. A hoci nemajú bubeníka, predsalen im nechýba správny rytmus: ich bicie z pások sú až puntičkársky pripravené a namixované, spolu s Arp syntezátorom pre bassové bicie. V slučkách zasa využívajú bicí automat od Boss a podobne. Nikdy by ma nenapadlo, že sa dožijem dňa, kedy bude záznam z pásky znieť tak prítomne: nuž, aj technológie majú svoju charizmu.
Dave sa pre zmenu snaží zdokonaliť vizuálnu stránku vystupovania, obzvlášť preto, že je z kapely jediný, kto nie je na pódiu zviazaný so syntezátorom a môže sa bezstarostne pohybovať. Je presvedčený, že jedným z riešení je aj rozvoj svetelnej šou.
Všetko sa to dá zhrnúť slovami Daniela Millera: Sú príliš dobrí, aby boli skutoční.

Zdroj: The Face, dmtvarchives.com