25 rokov projektu Recoil

Krátke poohliadnutie za sólovou kariérou Alana Wildera prostredníctvom albumovej diskografie projektu Recoil a jeho vlastných spomienok.

1+2
"1+2, to bol jednoducho odpad, ktorý som našiel doma. Pôvodne to bolo kazetové demo nahraté na 4-trackovom Fostexe alebo Tascame a vydané to bolo iba vďaka tomu, že som to svojho času prehral Danielovi Millerovi z Mute Records. Spýtal sa ma, "dokázal by si to prerobiť?". Nemal som čas sa tomu náležite venovať, tak som sa rozhodol to vydať v podstate nenápadne, v stave, v akom to bolo, a nevenovať tomu príliš veľa pozornosti."

Hydrology
"Hydrology bol krokom vpred od svojho predchodcu, "1+2". Celý album bol pripravený na 16-trackovom Fostexe. Samozrejme to malo svoje obmedzenia, no album bol viac univerzálnejší, než ten predtým. Recoil bol stále viacmenej bočným projektom Depeche Mode, na ktorý sa nevyvíjali žiadne tlaky a dokonca ani žiadne očakávania. Inak povedané, tento projekt nebol mojim hlavným záujmom a v určitom zmysle bol mojou protilátkou k Depeche Mode. Tu som si uľavoval zo svojich frustrácii, ktoré so sebou prinášala práca na popovom formáte. Samozrejme, že nič proti popu nemám, ale ak robím niečo po svojom, tak nevidím žiaden dôvod na opakovanie sa, k čomu sme sa v kapele vždy uchyľovali. Vždy som chceli byť absolútne odlišný a experimentálny. Mne bolo jedno, či to pôsobilo nezvyčajne alebo to ľuďom prišlo čudné, pretože nakoniec bolo všetko to, čo som robil, popové."

Bloodline
"V podstate nebol vyvíjaný žiaden tlak na to, aby to bol viac konvenčný album, no mal som pocit, že už viac nezvládnem produkciu experimentálnej inštrumentálnej hudby. Veľmi často sa prepracujem do štádia, kedy mám pocit, že hudbe čosi chýba, čo si odôvodňujem tým, že ak by som s tým nejako pohol, mohol by som do toho vniesť čosi iné, napr. vokály a podobne, aby som povzniesol na vyššiu úroveň to, čo bolo v podstate len ako podporná melódia. "Bloodline" bol v podstate rozmedzníkom medzi mojimi rannými vecami a tým, čo robím teraz. Vniesol som do hudby vokály, ale vtedy som to nevnímal tak, že to bola tá správna cesta, myslím, že som vtedy postrádal energiu. Mal som záväzky s Depeche Mode a album "Bloodline" vlastne vyplnil moju skutočne prvú pauzu po 10 rokoch fungovania v kapele. Na konci roka, a to som ešte produkoval album Nitzer Ebb, som bol úplne bez energie. Myslím, že v tomto smere si to album dosť odskákal, hlavne pokiaľ ide o vokály. Pôsobia akoby boli naspievané na poslednú chvíľu, než akoby išlo o skutočné skladby."

Unsound Methods
"Zvukovo arogantný album, ale kiežby som vtedy dal doňho všetko, čo som mohol. Jednoducho hudba si z času na čas vyžaduje aspekty, ktoré ku mne prirodzene neprichádzajú. Typickým príkladom sú texty a vokály. Keď príde na inžiniering, tak to preferujem situáciu, kedy si všetko robím sám, hoci potom, pri finálnej mixáži sa to trochu skomplikuje, nakoľko nie na všetko sa viem pozerať objektívne (treba však pripomenúť, že pri tomto albume mi pri mixáži a inžinieringu asistoval dlhoročný spolupracovník DM, Steve Lyon). Pripúšťam však, že rád pracujem sám, čo však neznamená, že by som nikdy nechcel prijať nápady niekoho iného. Rád spolupracujem, no nie na permanentnom základe. Myslím, že v štúdiu sa správam diplomaticky. Nemám problém k mojej práci pustiť iných, dokonca ich povzbudiť, aby zo seba dostali to najlepšie. Viem, že práve pre toto so mnou Douglas McCarthy strašne rád spolupracuje; vždy sa mi podarilo dostať z neho to najlepšie. Nie, že by postrádal sebadôveru, ale veľmi veľa spevákov potrebuje "sprievodcu", čiže pracovať s niekým, kto ich tlačí dopredu. No každá spolupráca je iná. Po Hildii som chcel, aby zaujala pozíciu sezónnej speváčky, čím som vlastne musel prepracovať pôvodný zámer. Maggie, to bol zasa iný prípad. Kým neprišla, tak som od nej prakticky nič nepočul, čo bolo strašne vzrušujúce, ale zároveň aj strašne napäté, nakoľko som ani len netušil, čo môžem od tej spolupráce očakávať. Prišla s celým balíkom textov a tieto vlastne od úplného začiatku do samého konca odrecitovala. Následne som tie recitály pospájal s hard diskovým editorom. Ako som povedal, na "Bloodline" som vokály tlačil do úzadia zámerne, texty ma v podstate nezaujímali, iba ich štruktúry. Pri tomto albume však šli texty do absolútneho popredia. Som veľmi starostlivý, pokiaľ ide o rozmiestnenie jednotlivých elementov, práve tú časť procesu mám najradšej. Práve tento proces je rozhodujúci pokiaľ ide o celkovú kontinuitu. Takto môžem využiť štyroch rôznych vokalistov bez chaosu a nejasností, ktoré často sprevádzajú nahrávací proces. Na konci je to už solídny celok s jasným napredovaním, do ktorého mimovoľne vstupujú ďalšie a ďalšie nápady; v podstate je to už o posadnutosti, je jedno, či preukázateľnej alebo nie. Pre mňa ale posadnutosť typická nie je, takže je viac menej zvláštne, že by ma takéto čosi mohlo priťahovať. Evidentne niečo potrebujem vždy niekam posunúť, no zvláštne je, že ku skladbám texty nepíšem. No samotná atmosféra a téma skladby vychádza len a len zo mňa. Ide o tie stránky života, ktoré ma zaujímajú viac, ako písanie o tom, aké to je mať deti."

Liquid
"V určitom zmysle ide o akési pokračovanie "Unsound Methods". Po zvukovej stránke je však tento album organickejší, no má porovnateľnú temnú atmosféru. Myslím, že oba albumy spolu veľmi dobre fungujú. Hudba na tomto albume nemá nejaké priame smerovanie, ale má atmosféru. A z tohto aspektu sa vychádzalo pri výbere hosťujúcich vokalistov. Mal som k dispozícii skladbu s názvom "Strange Hours", ktorá je bluesovo ladená s temným nádychom a tá si doslova pýtala niekoho ako Diamanda Galas, pretože som vedel, že ona je tá, ktorá je veľmi bluesovo a gospelovo orientovaná. Pripomína to celé tak trochu prácu filmového režiséra; nepíšem texty, vyberám len ľudí, ktorí sú podľa mňa vhodní. Na tomto albume sú texty ešte dôležitejšie, než na tom predošlom, čo je dôvodom, prečo sú hlasitejšie a v mixe pretlačené dopredu. Chcel som na album ľudí, ktorí vedia dobre podať príbehy. Na albume je mnoho príbehov a tieto som sa pokúsil nejakým spôsobom previazať, k čomu som využil úvodnú skladbu s názvom "Black Box", ktorá pojednáva o pilotovi tesne pred pádom lietadla, ako sa mu pred očami premietol celý život a práve tie príbehy na albume sú vlastne jeho spomienkami. Keď som začínam s prácou na hudbe, veľmi často využívam pasáže z filmových dialógov alebo niečo podobné, aby som získal inšpiráciu ku komponovaniu. Hovorené slovo a vyrozprávanie príbehu je potom na samotných hercoch. K tej hudbe to jednoducho pasuje, samotné skladby majú potom doslova filmovú kvalitu."

Subhuman
"Pri tomto albume som mal jediné pravidlo - už viac žiadne hovorené slovo, bolo toho už priveľa. Výsledok? Viac melódii a možno viac štrukturované skladby. V tomto zmysle by mohlo ísť o viac komerčné dielo, ale to som si vážne neuvedomoval. Netrápil som sa počúvaním Joa (Richardsona). To je inak dosť nebezpečné, nakoľko on je na albume dosť výrazný a viditeľný, takže ak sa vám nepáči, prípadne nepáči jeho štýl, je veľmi zložité album prijať ako celok. Ja osobne ho zbožňujem, ale viem pochopiť, keď ľudia povedia, "je to až príliš orientované na blues". Ale nie každý na to tak pozerá. Chcel som na album totiž prizvať niekoho úplne odlišného. Obával som sa "Joeovho faktora", že by jeho štýl bol až príliš dominantný, preto som o niečo úplne iné požiadal Carlu, čím album "naštrbila". Nechal som Joeovi úplne voľné pole, mohol písať o čom len chcel. Na originálnych demách už existoval doprovodný vokál, čím mohol získať akýsi návod na smerovanie, no on je veľmi inštinktívny a práve preto ho mám rád! Nemám rád diktát, pokiaľ ide o slová a obsah, mám 6 alebo 7 skladieb, ktoré sa nakoniec na album ani nedostali. Na niektorých spieva Joe, na iných zasa niekto iný, sú tam inštrumentálky... ťažko to opísať. Možno ich niekedy raz dokončím a nejakým spôsobom vydám, ale aj tak bude na nich potrebné odviesť ešte veľmi veľa práce a osobne by som sa radšej venoval niečom úplne novému, než sa vracať k nedokončeným skladbám. Viem, že fanúšikovia Recoil by ich veľmi radi počuli, ale naozaj nie sú dokončené..."

Selected
"No, nehovorme tomu singlová kompilácia, pretože na tejto kolekcii nie je jediný singlový hit. Je to len pohľad späť, prezentácia, o čom vlastne Recoil je, snaha pritiahnuť k projektu nových poslucháčov, aby mohli projekt spoznať. A pokiaľ ide o single... naozaj to tak nevnímam. Snažím sa "Selected" vnímať ako ucelený album, ktorý pri počúvaní dáva jasný zmysel. Nejde len o výber skladieb, ktoré sú z niečoho vytrhnuté, je to jednoducho niečo, čo môžete počúvať o začiatku do konca a bude to dávať zmysel. Takže, taký bol úmysel. A samotný projekt tiež ušiel riadny kus cesty, má 25 rokov, takže podľa mňa bol vhodný čas niečo takéto vydať."

Collected+
"Nie som obzvlášť sentimentálny na každý malý detail mojej hudobnej histórie. Skôr som viac zaťažený na konkrétne veci a mám šťastie, že si viem uchovať dostatok spomienok, aby som si veľkú zbierku vecí ponechal. Všetkého by som sa aj tak nevedel zbaviť. Ponechal som si veci, ktoré majú pre mňa osobnú hodnotu a veľmi si ich cením - napr. obriu zbierku fotografii a domáceho videa z mojich čias v DM, ktoré by som nikdy nevedel predať. V mojom živote potrebujem dnes viac priestoru a toto bol spôsob, akým to dosiahnuť. Bola to evokačná a katarzná skúsenosť, prehrabať sa všetkým tým materiálom. Opäť mi to pripomenulo všetky tie skvelé zážitky a bol som schopný znovu prežiť tie kľúčové momenty, na ktoré som akosi prirodzene zabudol. Pripomenulo mi to, ako som si užíval moju kariéru a mohol som robiť to, čomu som bol tak oddaný."

A Strange Hour
"Nahrali a nafilmovali sme poslednú európsku šou z roku 2010, v Budapešti, a momentálne sme v štádiu editácie. Podľa mňa to pôsobí strhujúco, ale čaká nás na tom ešte stále veľa práce. Zdá sa však, že moja nahrávacia spoločnosť o to nejaví záujem. Takže to kompletne zafinancujem a bude to vydané spôsobom, aký si sám zvolím."