3x “Violator” (2022)

Úryvok z fanúšikovskej knihy "Halo: The Story Behind Depeche Mode's Classic Album Violator", ktorou autori zmapovali jedno z najfenomenálnejších období Depeche Mode.

Roberto Baldi (IT), štúdiový inžinier v Logic Studio, Milan

V tých časoch bol nahrávací proces komplikovanejší, nakoľko všetko bolo vtedy pomalšie. Dnes produkujeme všetko cez počítač. Týkalo sa to samozrejme hlavne samplov a oni ich využívali skutočne veľa!

Bola to nočná mora, pretože zakaždým, keď sme museli sampel natiahnúť, tak sme s tým museli stráviť celé hodiny, keďže používali AKAI zariadenia. V tom čase som bol producentom, ale Depeche Mode som vypomáhal iba so samplermi, čiže viac než s čímkoľvek iným som prácu organizoval, strihal toto a tamto, to bola moja práca. Spomínam si, ako sme nahrávali kroky, pre skladbu "Personal Jesus", na čo sme využili schody budovy štúdia, aby sme sa vytvorili rytmickú sekciu skladby. Alebo napr. skladba "Halo", ktorá začína rytmickým dýchaním, čo je zasa vysamplované z nejakého pornofilmu.

V tom štúdiu bola vtedy aj nejaká talianska speváčka. Videla ten film na veľkom plátne a spýtala sa, "Vy čo tu robíte?" :) Ono, najväčším úsilím bolo nájsť nové zvuky, pretože Martin nahrával demá so zvukmi štandardnými. Inak, vo všeobecnosti neradi používali zvuk, ktorý bol použitý na predchádzajúcom albume, takže potrebovali pre rôzne skladby nájsť tie skutočne správne zvuky, či sample a následne to spojiť všetko dohromady. Veľa z toho riadil Alan. Takisto Flood, ktorý tiež hľadal nové zvukové efekty pre už nahraté skladby. Na tvorbe samotných zvukoch sa však väčšinou podieľali Alan s Martinom.

Myslím, že nakoniec boli so všetkým spokojní, no takisto si spomínam, že v deň odchodu zo štúdia mi bolo veľmi smutno. Alan mi povedal, "Viem ako sa cítiš, pretože sa cítim rovnako, veď sme spolu strávili tri mesiace ... " V živote som spolupracoval s mnohými umelcami, ale počas tých troch mesiacov prác na albume "Violator" bolo všetko dokonalé a všetci vyzerali veľmi šťastne. Nič sa nepokazilo, neboli žiadne problémy. Podľa mňa skutočne milovali to, čo robili. Som si tým istý. Spomínam si na Daryla Bamonteho, Daniela, Flooda ... všetci boli veľmi šťastní.

Keď nahrávali album "Violator", tak v porovnaní s dneškom pôsobili omnoho priateľskejšie. Mal som vtedy pocit, že sú veľmi dobrí priatelia. Dnes žije každý z nich niekde inde a berú to všetko viacemenej ako prácu.

Bruce Kirkland (USA), marketing and komunikácia s verejnosťou

"Violator" bol akýmsi vrcholom ich kariéry, pretože sa na vrchol toho "potravinového reťazca" prepracovali tvrdou prácou a hlavne budovaním vlastného publika a táto nahrávka im k tomu vrcholu určite výrazne pomohla. Výber Flooda bol skutočne významným rozhodnutím, nakoľko s Danielom pracovali až do albumu "Black Celebration" a pre "Music For The Masses" využili služby Dave Bascomba. Flood mal v hlave predstavu synthpopovej kapely, no s jemným používaním prirodzenejších nástrojov. Depeche Mode jednoducho vnímal niekde uprostred tých dvoch svetov.

Ja osobne som vnímal album "Violator" ako ďalší posun od albumu "Music For he Masses", no nevidel som tam nejakú diametrálne odlišnú polohu. Po skladateľskej stránke však išlo o niečo výnimočné. Keď sa stane niečo takéto, je to ako kúzlo. Kľudne z toho kola mohli vyjsť už po koncerte v Rose Bowl. Bol to však správny album, ktorý vyšiel v správnom čase. Bol jeden chlapík, Eddie Rosenblatt, ktorý pracoval v David Geffen Records. Jeho sa vždy pýtali na Nirvanu a na to, akú úlohu zohralo vydavateľstvo v prípade úspechu albumu "Nevermind". On odpovedal, "nezavadzali sme". Takže, okolo albumu "Violator" panoval akýsi zvláštny pocit, že sa to nedá "posrať", pretože všetka práca už bola predtým odmakaná, rovnako vybudovaná podpora fanúšikovská základňa, ktorá sa stále rozrastala a bola náležite pripravená na ďalší odpal.

Dodnes však nemám žiadnu pochybnosť o tom, že album "Violator" si skomponovali sami pre seba. Bolo im samozrejme jasné, ako to funguje na poli biznisu, ale v tých časoch mali motiváciu úplne inú. Tá bola skôr kreatívna, než finančná. Prvý singel z albumu, "Personal Jesus", bol svojim spôsobom odklonom od typického zvuku kapely.

Riadenie, ako také, u nich neexistovalo. Bola to jednoducho kapela. Oni prišli s rozhodnutím a spýtali sa, "čo si o tom myslíte?" Pri spätnom pohľade to vnímam ako niečo, čo k nim pritiahlo ďalšie publikum a vytvorilo ďalší rozruch, bolo v tom čosi "americké". Skladbu "Enjoy The Silence" som vnímal ako jednoznačný prvý singel, no vzhľadom na postavenie kapely, z hľadiska ich fanúšikovskej základne a jej očakávania, bola "Personal Jesus" ďaleko väčšou návnadou.

V tých časoch mali alternatívne rádia skutočnú silu a prvý singel dokázali rotovať dlhú dobu pred vydaním albumu, pričom v momente vypustenia albumu dali okamžite do rotácie singel druhý. Spomínam si na stretnutie vo Warner Brothers a vládla tam dosť nepriateľská atmosféra. Tí ľudia mali jednoducho pocit, že to, čo ich škrie, musí ísť von. Daniel stál veľmi húževnato na strane "Enjoy The Silence" ... stále tvrdil, "toto je tá správna pieseň!". On sa na ňu pozeral britským a celosvetovým pohľadom, ja tým americkým. No bol tu aj iný pohľad, nakoľko The Cure prišli so singlom "Lovesong", z ktorej sa stal veľký Top40 hit, a potom albumom "Disintegration". Čiže, tieto dve veci sa udiali súčasne a z hľadiska celkovej stratégie sa to nedá prehliadať, pretože vlastne oslovujete to isté publikum - alternatívne publikum, ktoré sa v Spojených štátoch stávalo viac mainstreamové. "Enjoy The Silence" mala potenciál a my sme vedeli, že v tom čase tu boli dve veľké kapely: Depeche Mode a The Cure.

Každopádne, nasledoval singel "Policy Of Truth", no dodnes si myslím, že "World In My Eyes" je omnoho silnejšia skladba. Podľa mňa by práve táto skladba v tej dobe dokázala dvihnúť predaj albumu v USA z 2.8 na 7.milióna kópií! Mala masívny "groove" a bola to absolútna sexy skladba.

Neil Ferris (UK), promotér Mute Records

Dodnes si spomínam na Daniela, ako nám s úškrnom na tvári pustil album "Violator", bol naň neskutočne hrdý. A to neznamená, že kapela by nebola opäť raz temnejšia a chladnejšia, o tom žiadne pochyby. A takisto počas tohto obdobia platilo, že kapela sa nechala unášať aj inými vplyvmi, ktoré asi najviac presadzoval Alan. Jeho vplyv bol v kapele jednoducho stále silnejší a silnejší. No a samozrejme, Flood je génius, ale netreba podceňovať ani to, čo do každej nahrávky priniesol Daniel.

Všetci sme verili v Depeche Mode, "Violator" bol nový album, ohromujúce dielo a bolo nám jasné, že máme v rukách absolútny tromf. Kľúčová otázka znela: v akom poradí vydáme jednotlivé single? Totiž, keď počúvate tento album, tak si jednoznačne poviete, že je až neuveriteľné, koľko obsahuje skutočne veľkolepých skladieb. Čo ale urobíte? Veď taká "Waiting For The Night" je absolútne skvelá skladba, "Halo" doslova fenomenálna. Spomínam si, ako som Danielovi povedali, "Pane Bože, "Halo" by mala vyjsť na singly!!" On však na to, "Nie ... nie, nie!"

Aby som bol férový, keď si zoberiete ten album, "Policy Of Truth" je skladba s veľkým "S", rovnako "Enjoy The Silence". Kľudne sa dá povedať, že aj "Clean" má v sebe singlový potenciál. Myslím, že kapela bola veľmi pozitívne naladená, veci sa rozbehli na globálnej úrovni a my sme za rohom zabočili správnym smerom. Všetci sa cítili strašne v pohode ...

zdroj: Halo: The Story Behind Depeche Mode's Classic Album Violator