8 milisekúnd (1987)

Depeche Mode tvoria hudbu pre masy. Nie, skutočne. Tak to totiž hlása názov ich nového albumu, ktorý vyjde na jeseň. No a Jon Lewin s Grahame Tucker vyspovedali hneď dvoch "depešákov".

People Are People

"Nie sme normálna kapela," povie Alan Wilder. "Samozrejme, sú tu všetky ostatné aspekty, veci, ktoré nemajú nič spoločné s procesom nahrávania, ale hlavne preto, že si veci riadime sami."

Priamo s nami sú tu dvaja členovia kapely, Alan Wilder a Andy Fletcher. Chýbajú ešte dvaja, spevák Dave Gahan a Martin Gore, blonďatý poet. Takže, aké sú ich jednotlivé role?

"Každý zastáva tú svoju," povie Fletch. "Alan je náš hlavný hudobník."

"Som technicky najzdatnejší, čo ale zasa nemusí veľa znamenať," poznamená Alan.

"... no a ja sa držím obyčajne v úzadí. Obyčajne okupujem gauč," dodá Fletch.

Alan a Andy ma jednoduchým spôsobom preniesli do sveta demokracie, ktorá v Depeche Mode funguje. Martin sa stará o melódie a texty, k tomu zabezpečuje nejaké tie vokály, no a Alan na seba prevzal zodpovednosť za rytmiku a zvuku jednotlivých skladieb. "Fletch", povie Alan, "nie je z hľadiska hrania a samotného nahrávania až tak zapojený do procesu, ale zohráva dôležitú úlohu v iných oblastiach." Dave pre zmenu nehrá na žiadnom nástroji, no je to ich hlavný vokalista.

"Myslím, že sme stále na vážkach ohľadne toho, že Dave musí spievať, pretože je spevák, hoci sme vždy s hlasom narábali ako s ďalším nástrojom. Davidov hlas je tvrdší a je vyslovene vhodný pre tvrdšie a rýchlejšie skladby, zatiaľ čo Martinov hlas vo všeobecnosti funguje lepšie v pomalších a oduševnelejších skladbách."

Šef vydavateľstva Mute Records, Daniel Miller, je často označovaný za piateho člena Depeche Mode, no zdá sa, že v súčasnosti je už do diania v kapele zapojený menej.

"V podstate si veci produkujeme sami," povie Alan, "hoci Dan nám vypomáha so singlami. Stále nám neverí, že dokážeme produkovať aj single. Stále si však myslím, že má dôležitú úlohu v akomsi "dozore". Poskytuje nám skvelú perspektívu."

Ako poznamenal Andy, Danielov prínos v podobe programátora analógových syntezátorov môže niekedy chýbať. "Kedykoľvek sme mali problém, mali sme po ruke Daniela, analógového guru. Teraz si v tomto smere musíme poradiť sami a výsledky nie sú vždy až také dobré."

Get The Balance Right

Ak ste postrehli takmer desaťmesačnú absenciu Depeche Mode v rôznych hudobých rebríčkoch, muselo Vám byť jasné, že pracovali na novom albume. Ten nesie názov "Music For The Masses" a mal by výjsť na jeseň tohto roka. Keď som s nimi robil tento rozhovor, mali za sebou dva mesiace prác v parížskom štúdiu Gaullaume Tell. Dopriali si krátku pauzu, hlavne preto, aby jednak Martin mohol dokončiť niektoré texty a zároveň natočili videoklip k novému singlu "Strangelove / Pimpf". Do štúdia sa následne vrátili v máji a potom bude nasledovať ešte finálna mixáž v Dánsku, v priebehu júna.

Alan vysvetlil, prečo si zvolili takúto nezvyčajnú pauzu práve uprostred nahrávania. "Zakaždým, keď nastúpite do štúdia, tak prvé týždne sú plné entuziazmu. No na konci toho zdĺhavého obdobia sú už všetci nervózni a urobíte toho ďaleko menej. V posledný týždeň v Paríži už toho mali všetci plné zuby a chceli ísť domov."

"Mám však pocit, že rozdelenie tohto procesu by mohlo pracovať aj proti nám. Samozrejme, z tej prestávky získame aj istú výhodu, ale myslím, že takto sa nám celý proces natiahne, z čoho mám menšie obavy."

Alan však zo samotného nahránia v Guillaume Tell nie je veľmi nadšený. "Z hľadiska vybavenosti to bolo vcelku adekvátne, no kontrolná miestnosť bola špinavá a po šiestich týždňoch to už bola dosť nuda. Ale tak to väčšinou býva ..."

Tak prečo práve Paríž a nie niečo bližšie k domovu? Fletch: "Vybrali sme si Paríž ako kvôli štúdiu, tak aj prostrediu. Pracujeme podľa prísneho rozvrhu: nástup o jednej popoludní a pracujeme do jednej, či druhej rána s hodinovou prestávkou na večeru. Keď skončíme, sme doslova hyperaktívni. V Londýne by sme šli hneď domov, oddychovať, ale v Paríži môžeme ešte niekam vyraziť, aspoň na pohárik. Takže sa môžete uvoľniť."

"Music For The Masses" bude takisto prvým digitálne nahratým albumom Depeche Mode. Ako povedal Alan, "Myslím, že sme typom kapely, ktorá posúva technológie vpred a mali by sme byť v tomto smere akýmsi optimom, hoci je to všetko tak o 30% nákladnejšie. V každom smere posúvame svoje limity - hlavne pokiaľ ide o zariadenia - a pokiaľ ide o samotné nahrávanie, sme perfekcionisti, takže je logické využiť to najlepšie médium, pokiaľ ide o záznam produkcie."

"Teda, pokiaľ si to môžeme dovoliť," dodá Fletch.

It´s Called A ARP

Hoci sú Depeche Mode právom spájaní s tým najnovším možným technologickým vybavením, spolu s tým dodnes používajú aj vybavenie staré, staré rachotiny ako ARP2600, Minimoog, Kobol (ktorý majú z čias albumu "Speak & Spell"), Roland 100M System a kufrový syntetizáror AKS. "Je to naozaj staré zariadenie, ktoré sa prenáša v kufry. Pôsobíte s tým ako obchodník. Alebo lepšie, ako James Bond. A je to pekne hlučná mašinka."

"Potom je tu starý modulárny systém Moog, po ktorom som istý čas naozaj túžil," povedal Alan. "Ľudia sa takýchto vecí zbavujú, keď o ne stratia záujem, no stále dokážu produkovať skvelé, veľmi jedinečné zvuky. Vlastníme starý ARP sekvencer, ktorý produkuje vlastné skvelé zvuky. V podstate ním skonvertujete čokoľvek, ak to akceptuje MIDI alebo CV & Gate. Máme taký malý MIDI - CV konverter, ktorý dokáže využiť všetky tie analógové boxy, rovnako vie do nich previesť všetky naprogramované party. S Danielom radi takéto staré veci odkúpime. Takže, ak to niekto číta ... "

Love In Itself

Keď Depeche Mode vyrazia na turné, staršie, exotickejšie technické zariadenia zostávajú doma, hoci ich zvuky majú stále dostupné prostredníctvom množstva samplerov a kláves na pódiu, ako napr. Prophet 2000, Emulator 2, PPG, DX7, Korg, Akai Sampler ... No napriek tomu, ako potvrdil Andy, aj tieto zariadenia stále trpia poruchami. "V podstate sú tie zariadenia aj tak nespoľahlivé. Ku všetkému musíte mať zálohu, prípadne nejakú rezervu. Je to pekne drahé, ale keď hráte po celom svete, príde sa na Vás pozrieť 15 - 20 000 ľudí, musíte sa ku všetkému postaviť zodpovedne - oni zaplatia veľa peňazí, aby Vás videli."

"Neustále zvádzame s technológiou boj a je to trochu nervy drásajúce," dodá Alan. "Čo urobíte, ak hráte piáno part a zrazu sa Emulator porúča? Na bežnom syntetizátore piáno part nezahráte. Ale najhoršie sú v tomto smere PPG-čka ... "

Napriek všetkým týmto ťažkostiam však majú Depeche Mode stále vynikajúcu koncertnú reputáciu, pričom hlave Dave Gahan sa presadil ako vynikajúci frontman. Ak chcete dôkaz, pozrite si napr. video "Live In Hamburg".
Fletch sa však domnieva, že je to vec postoja. "Väčšina elektronických kapiel je na pódiu nudná. My sme tak trochu rock´n´rollová kapela, hlavne v tom štýle, že jednoducho ideme na vec a nielen, že iba stroho stojíme za našimi syntetizátormi."

Blasphemous Rumours

Takmer za všetkymi skladbami Depeche Mode stojí autorsky Martin Gore. Spýtal som sa Alana, či to považuje za problém. "Hlavným problémom je možno vysychanie vecí, o ktorých sa dá písať. V tomto biznise sa toho veľa opakuje a číha tu nebezpečenstvo, že vzhľadom na Váš životný štýl sa Vám minú témy, o ktorých môžete písať. A Martinove piesne ... on sa dosť často opakuje."

"Myslím, že Dave má v sebe ašpiráciu písať, ale cíti sa neistý, pokiaľ ide o to, že by nám niečo posunul, pretože ak by to urobil, bolo by to v tej najzákladnejšej podobe, keďže v skutočnosti neviem hrať na žiaden nástroj. Myslím, že v sebe nosí nápady na slová a texty. Ja som tiež napísal zopár vecí, ale v konečnom dôsledku som s tým nebol spokojný. Jediný dôvod, prečo som tie skladby napísal, bol pocit, že by som niečo mal napísať. Ale som šťastný, keď môžem komponovať inštrumentálnu hudbu a dokážem toho v tomto smere viac."

See You

Okrem Depeche Mode a ich nového albumu sa tu a tam členovia kapely rozbehnú aj vlastným smerom. Alan už vydal, pod značkou Mute, niekoľko inštrumentálnych vecí pod názvom Recoil, zatiaľ čo Martin neskrýva ambície nahrať album coververzií. Ako povedal Andy, "Miluje staré piesne, z 50-tych rokov, a cappella záležitosti, Garyho Glittera, Abbu ... pri komponovaní nahrá množstvo demo skladieb. Možno jedného dňa vydá vlastný album. Ale v tejto chvíli určite nie ... "

Construction Time Again

Piesne kapely vznikajú v Martinovom Akai 12-track unportastudiu, ktoré po kapele, v demo podobe, distribuuje v balíkoch po 6, či 7 demosnímkov. Niektoré z nich sú akceptované v pôvodnej podobe, niektoré sa zamietnu, ďalšie sa kompletne "rozpitvajú", čo je aj prípad skladby "Strangelove".

Následne príde k programovaniu. Takéto niečo si už vyžaduje štúdio, čo stojí čas a peniaze, ako poznamenal Andy, takže "Strangelove" programovali v Alanovom domácom štúdiu s využitím jeho Allen & Heath desku, 16-trackového Fostexu a rôznych efektov. Pri takomto nastavení sa rozpracovávajú individuálne patry ďalších 2 - 3 skladieb.

V tejto fáze sa v podstate pracuje na štruktúrach a aranžmánoch. K tomuto využívajú Depeche Mode počítačový sekvencer prepojený s UMI MIDI. Samotné zvuky majú v tejto fáze nižšiu prioritu. "Snažíme sa hlavne uistiť, že máme dobrý aranžmán, z ktorého máme dobrý pocit a že tak samotná pieseň správne plynie," vysvetľuje Alan. V programovacom balíku sú obsiahnuté aj programy pre bicie. "Tu a tam jednoducho využijeme bicí automat, ale často použijeme nasamplované zvuky a bicie party potom uploadujeme do UMI."

Prvé tri dni riadneho nahrávania v štúdiu boli využité na sampling. V prípade najnovšieho materiálu boli obľúbenými zdrojmi bicie a úryvky z iných nahrávok. Ako dodal Alan, sample boli následne predmetom diskusií.

"Bicie takmer vždy preháňame cez Synclavier, z dôvodu správnych prechodov. Je tu však niekoľko zvukov, ktoré skvele fungujú v Emulatore, nakoľko nedosahujú až takú vysokú kvalitu. Staré, pôvodné Emulatory dodávali samplom akúsi drsnosť, kvôli nízkej vzorkovacej frekvencii, čo je fájn, pokiaľ máte v úmysle získať nejaký podivný etnický zvuk ..."

"Naživo veľmi často využívame Akai S612," dodal Andy. "jeho výhodou je rýchlosť používania. Na poslednom turné sme ich mali prepojené s tými podivnými zavesenými perkusiami, ktoré sme si sami vybudovali, a Akai sme spúšťali cez mikrofón C-Ducer. Ľudia si mysleli, že ideme na playback, pretože v každej skladbe to vydávalo úplne iný zvuk."

Akonáhle začne kapela aktívne pracovať v štúdiu, tak sa pri každej skladbe stáva prvoradou atmosféra. Ako mi prezradil Alan, každý zvuk musí do každého partu dokonale zapasovať. Veci riadené cez UMI sú akýmsi sprievodcom a následne sa začne pracovať so stavbou jednotlivých zvukov, aby tak vznikol celkový obraz. Každý party môže mať k dispozícií niekoľko rôznych zvukov a vybrať ten správny je do značnej miery otázkou množstva pokusov a omylov.

"Jedna z chýb, ktoré sme často robili, je skutočnosť, že sme na malom priestore toho natlačili ohromné množstvo. To sa týka napr. "Get The Balance Right", či "Master And Servant"" ... na čo Andy súhlasne prikývne.

Množstvo času v štúdiu sa mrhá časovou synchronizáciou vecí. "Nad hranicu presnosti na 8 milisekúnd ani nejdeme," povedal Alan, "hoci to všetko závisí od samotných zvukov - ak synchronizujete dva zvuky malých bubnov, tak potom sa tu bavíme skutočne o milisekundách, aby vyzneli skutočne ostro ... V podstate udržujeme SMPTE kód v AMS oneskorení, pretože je to ten najrýchlejší spôsob. Ak to urobíte správne, tak len oneskoríte SMPTE cez Friendchip (veľký a brilantne šikovný univerzálny synchronizátor), v ktorom zároveň reprodukujete to, čo ste nastavili v AMS a potom cez to pustite SMPTE kód."

Fúúú. Výsledok tohoto všetkého môžete počuť na singly "Strangelove".

zdroj: Making Music, UK, 06/1987