Návrat z priepasti (12/1998)

Keď Depeche Mode vydali album naposledy, tak slová zatienili hudbu samotnú. Zarytí fanúšikovia sa tešili z nového materiálu a návratový album "Ultra" bol rozhodne pôsobivý.

Väčšina ľudí sa však viac zamýšľala nad tým, ako je v skutočnosti zdravý a psychicky stabilný Dave Gahan, charizmatický spevák a frontman kapely. Fakty sú dnes v rockovom svete všeobecne známe: David Gahan, ktorého vyčerpávajúce turné k albumu "Songs Of Faith And Devotiuon" (1993) priviedlo nie na okraj, ale na samotné dno priestasti, sa utiahol do temného, osamelého sveta Los Angeles, plného heroínu a alkoholických excesov. Dvakrát sa v médiách objavili informácie o jeho pokuse o samovraždu.

A potom prišlo zatknutie v Západnom Hollywoode za prechovávanie kokaínu a heroínu. To všetko sa však vyriešilo pred viac ako dvoma rokmi a dnes 36-ročný David vyzerá fit. Už dávno to nie je ten vychudnutý a pobledlý čudák s dlhými vlasmi.

"Ak mám byť úprimný, dnes nemôžem byť šťastnejší," povie David. "Cítim veľkú spokojnosť s vlastným životom a príležitosťami, ktoré mám."

Medzi ne patrí aj vydanie singlovej kompilácie "The Singles 86>98", s následným svetovým turné, prvým po piatich rokoch. Severoamerická časť s 35 vystúpeniami sa blíži k svojmu vrcholu. Koncerty sa stretli s veľkým ohlasom, David je údajne vo výbornej nálade a zvyšok tria, Martin Gore a Andrew Fletcher, hľadia do budúcnosti s veľkým optimizmom.

Začiatok však priniesol dostatok náznakov na to, aby sa aj tí najzarytejší podporovatelia kapely škriabali s neistotou vo vlasoch, obzvlášť po tom, čo britský hudobný časopis Q uverejnil výpovedný, niekoľkostranový opis zhýralého turné kapely v roku 1993.

"Aj ste to čítali?" spýtal sa David a zastonal. "Bol som zhrozený. Keď to vyšlo, bol som práve s priateľkou v New Yorku. Zareagoval som v štýle, 'Panebože, pozri sa na to!' A ona zareagovala, a to Vám prisahám ... 'To je kto?'. Nespoznala ma na tých fotografiách. To dosť vystihuje vtedajšie a dnešné časy."
Klišé sa objaví takmer okamžite, ale Dave tvrdí, že sa hodí. "Kľudne to nazvite klišé, ale dnes žijem pre každý jeden deň," povie.

Davidovi, ale aj samotným Depeche Mode, trvalo veľmi dlho, kým dospeli do tohto bodu. Po spevákovom pobyte na odvykacej túre a takmer úplnom rozpade kapely, ktorý vyvrcholil odchodom jedného z jej členov, Alana Wildera, neboli Depeche Mode rozhodne pripravení na návrat do arén. Napriek silne pozitívnemu ohlasu kritiky a komerčnému úspechu albumu "Ultra" sa kapela zmohla len na niekoľko posluchových akcií, na ktorých zahrali naživo 5 skladieb.

"Bola to dohoda celej kapely," zdôraznil David. "S Martinom sme otvorene hovorili o tom, čo sa v tom čase dialo, ale nebolo to len o tom, čo sa dialo so mnou. Z fyzického, ale ani z psychického hľadiska nebol nik z nás pripravený na ďalšie turné."

"Predovšetkým bol každý z nás kompletne vyhoretý. Podujali sme sa vtedy na turné, ktorého rozpis bol naozaj zdrvujúci. Nakoniec to boli celé tri roky venované jednému albumu a turné. Popri tom bolo zložité mať nejaký normálny život. Samozrejme, keď sa z toho kolotoča zídete, že ľudia z Vášho života, ľudia, o ktorých ste si mysleli, že na Vás budú čakať, tam zrazu nie sú. Bolo naozaj zložité takej skutočnosti čeliť."

David dodáva, že práve preto koncertovanie až teraz, po vydaní druhej kolekcie najväčších hitov, považuje za správne. "Je skvelé byť na turné bez akéhokoľvek tlaku. Sústredíme sa len na hranie."

Napriek tomu sú tu tendencie nazerať na toto nákladné turné ako na nostalgický výlet. V minulom roku sa na scéne opätovne objavilo množstvo úspešných kapiel z 1980-tych rokov, Culture Club, Bow Wow Wow, Madness ... a teraz Blondie. Sú Depeche Mode len ďalšou položkou na synth-popovom retro zozname?

"Nebudem tvrdiť, že to tak trochu nie je," priznáva David. "V skutočnosti je to však oslava toho, že tu stále sme. A úprimne, mnohé z tých spomenutých kapiel boli v 1980-tych rokoch naozaj úspešné a potom sa stratili. V Amerike nás dnes milujú viac, ako kedykoľvek predtým a naša popularita stále rastie."

"Nakoniec by sme sa tým vôbec nemuseli zaoberať. Ale pre mňa je toto všetko práve to, čo robím najradšej. Rád spievam a vystupujem a ak mám byť úprimný, už k tomu veľa príležitostí nemám."

Takže v tých chlapcoch z Basildonu, po tom všetkom, predsale stále pulzuje život?
"No, naozaj neviem, čo sa bude diať po Vianociach. Rád by som sa usadil v New Yorku a tam pracoval a nahrával. Uvidíme však, čo ukáže toto turné. Bude zaujímavé, či sa nám podarí preniesť to, čo robíme na pódiu, neskôr do štúdia. Dúfam, že áno, ale uvidíme, ako to pôjde."

zdroj: Australian Daily Telegraph, 24/12/1998