Ale bola to sranda! (11/1981)

Rozhovor s Andym Fletcherom, ktorý poskytol v Liverpoole (06/11/1981), kedy Depeche Mode s Vincem dokončovali svoje prvé veľké turné po Británií. Zverejnený bol až v roku 1982, vo fanzine Bop Eye (no.3).

Depeche Mode - chlapci z Basildonu (Essex) sú svieži, temperamentní, vtipn9 a bodujú v hitparádach. Stále však nedosiahli syndróm "Ego roka" Juliana Copea.

Rozprával som sa s nimi v hoteli krátko predtým, ako sa presunuli do Sheffieldu (ďalšia zastávka ich turné). Najužitočnejším členom kapely sa ukázal Andrew (Andy) Fletcher. Tento natupírovaný hráč na syntetizátor nám snáď o ich kapele povedal úplne všetko.
"Nie sme žiadna seriózna kapela, no takisto by som nepovedal, že sme boli vtipní. Nenesieme v sebe žiaden odkaz, nepoukazujeme napr. na nezamestnanosť a podobne. Našim jediným cieľom je, aby sa ľudia na našich koncertoch bavili a užili si to."

Depeche Mode som naživo videl a mal som pocit, že sa bavili všetci. Avšak, tak ako u iných syntezátorových kapiel, cítiť medzi publikom a kapelou na pódiu istú bariéru a interpreti v takomto prípade by sa mali snažiť byť na pódiu viac prítomní (čo je pre kapelu isto prínosom), inak sa z bariéry nakoniec stane priepasť (tak ako sa to stalo kapele Japan).

"Viete, na juhu Anglicka sa skvelá nálada na koncerte vytvorí omnoho ľahšie, než na severe. Na juhu totiž ľudia poznajú všetky naše skladby. Ja sa na pódiu už začínam nudiť. Kedysi sme vystupovali v malých puboch, či na diskotékach, a hrali sme max. 30 minút. Dnes sme už väčšia, etablovaná kapela a logcky sa od nás očakáva, že budeme hrať podstatne dlhšie. A keď si celý čas zaseknutý za synťákom, tak si nevieš ani zatancovať."

Aké to teda bolo, keď ste mali gitary? Bol v tom nejaký rozdiel, okrem toho, že si si mohol "zatrsať"?
"Ono, aj keď sme mali gitary, tak sme v podstate aj tak hrali ten istý štýl. Ale taká "Photographic" mala skutočne dobrú bassovú linku, vieš ... doo, doo, doo, doo ... " (zaimprovizuje Andy a hneď na to sa trochu nervózne zasmeje)

Počul som, že všetci pochádzate s prostredia, kde je viera základom.
"Vince dokonca istý čas fungoval v gospel folkovej kapele ... " (Vince sa pozrie našim smerom a uškrnie sa)

Myslíš, že by ste mohli v krátkom čase odštartovať nejaký nový hudobný štýl? Napr. futuristický folk, či novoromantické náboženstvo?
"To neviem. Celé naše rodiny sú kresťanské. Dokonca všetci z Davidovej rodiny fungujú v "Sally Army", ja ako sedemročný som fungoval v metodistickej cirkvy. Všetci sme navštevovali nedeľnú školu. S Vincem a Martinom sme postretávali kadejaké divné kresťanské elektronické kapely." (ani som nevedel, že také existujú)

"Šli sme raz na Greenbelt Christian / Arts festival a tam sme ich videli. Dokonca sme raz zvažovali, že by sme tam aj vystúpili, ale pod falošným názvom a na spodnej časti lajnapu. Greenbelt je fakt zábavný priestor, kde je plno tých "hip" Kresťanov, vyobliekaných, akoby šli práve do nejakého klubu, pričom všetci boli ubytovaní v stanoch, v kempingu!"

Všimol som si, že ako vo Vašich starších skladbách, tak aj v tých novších je veľký dôraz kladený na harmónie. Budete v tomto pokračovať alebo si myslíš, že sa raz štýl Depeche Mode zmení?
"Neviem, či sa náš štýl zmení. Také niečo sa nedá predpokladať dovtedy, kým sa to nestane. Ale harmónie ... tie "live" sa v poslednej dobe akosi zhoršujú. Martin má však skvelý hlas a práve v štúdiu zistil, že je schopný dosiahnúť ešte lepšie harmónie. Žasnem nad spôsobom, akým to robí. Predpokladám, že práve vďaka tomu v tom budeme pokračovať."

Od štúdia k obalu albumu ...
"Ten obal albumu je naozaj šialený. Chlapík, ktorý ho vytvoril, Brian Griffin, je skutočný umelec. Nosí taký veľký klobúk. Raz prišiel do kancelárie a povedal, 'Mal som takúto víziu (Andy zamáva rukami), videl som labuť ako lieta, lieta ... čo si o tom myslíte? Beriete to?' My na to, 'Vieš nám k tomu povedať viac? Veď to bude stáť stovky libier!' Ja osobne som si tým plastovým obalom nebol veľmi istý, ale boli sme v príliš veľkom časovom sklze, aby sme si s tým robili starosti."

Keď už sme spomenuli Griffinov veľký klobúk, je pravda, že to Depeche Mode s oblečením kedysi zvykli preháňať?
"Och Bože, to áno. Používali sme všetky tie mejkapy, nosili ohyzdné veci, bolo to skutočne až smiešne. Ale ešte stále sme v tomto smere zábavní, nie? Pokiaľ ide o make-up, tam Martin hviezdil, však Martin?"

(Martin sa zasmeje a spýta sa ma, či som na nich niekedy natrafil v Swap Shop-e, či v Something Else.)

"Ale bola to sranda," pokračuje Andy. "Všetci sme boli v tých blbých koženných veciach a Martin v tom "commando" oblečení, s na čierno namaľovanou bradou na tvári, haha!"

"Ty máš čo hovoriť," zasmeje sa Martin. "Tancoval si tam ako pako, takto ...", napodobní Martin Andyho a ja si užívam ich vzájomné doťahovanie. "Dave vyzeral do Graham Bonnet!" "Nie, nevyzeral!" atď.

"Vtipné bolo aj video k "Just Can't Get Enough". Točilo sa to v Londýne, bolo to fakt lacné, pretože sme si to museli zaplatiť. Boli sme v tom tanečnom klube, okolo nás tancujúce dievčatá, popíjali sme koktajli, debatili sme s nimi a Martin obišiel na sucho - fakt sranda!"

Pokiaľ ide o pódiovú prezentáciu, tak Depeche Mode sa videami veľmi nezaoberajú. Dnes sa však viac sústredia na osvetlenie. A vzhľadom na ich mladý vek (priemer 20) dosiahli v Británií pomerne veľký úspech.

"Úprimne, ja som sa o 16-tich veľmi nezmenil," zauvažuje Andy. "Aj keď mám pod očami vačky," povie fotografovi, ktorý sa snaží uloviť čo najlepší záber. "O fotografovanie sa ani veľmi nestaráme, nech si nás ľudia fotia. Ani tie oficiálne fotografie, určené na predaj, sa nám nepáčia."

Potom nastala kratšia pauza, keď sa Andy zarozprával s Neilom Arthurom z Blancmange na tému šachového turnaja DM vs. Blancmange (mám pocit, že by som mal fandiť práve Blancmange, pretože asi nie je fér, keď hrajú štyria na dvoch.)

Aké máte plány do budúcnosti, rátate s tým, že budete stále spolu?
"Pokúsime sa. Aktuálne sa snažíme vydať niečo v Spojených štátoch, získať kontrakt v Japonsku a o inom ani neviem ... aj keď je fakt, že začiatkom roka sme sa ocitli v bode, kedy sme to chceli všetko zabaliť. To sme práve hrali v Sheffielde (03/02/1981) a bolo tam úplne mŕtvo. Pred nami tam vystupoval The Loved One, ktorý všetkých tak vydesil, až sme mali pocit, že tam ľudia spáchajú hromadnú samovraždu. Keď sme hrali my, tak tam vládla desivá atmosféra. Cesta domov bola takisto príšerná, bola vtedy hrozná zima. Bola až taká zima, že sme si naozaj mysleli, že to radšej zabalíme."

Dobre, že Depeche Mode pokračovali a dúfajme, že prežijú aj ďalšie zimy! Pekne rozpalujte publikum zdravými a veselými melódiami! Vďaka!