Autogramiáda Dave Gahana v Kolíne nad Rýnom

Asi pred dvomi týždňami prebehla médiami informácia o možnej prítomnosti Dave Gahana na odovzdávaní európskych cien MTV v Mníchove. V rámci jeho pobytu v Nemecku a zároveň uvádzania jeho druhého sólového albumu Hourglass na trh, bola naplánovaná v Kolíne nad Rýnom na 30. októbra 2007 o 16.00 hod., okrem iných aktivít, aj autogramiáda v miestnom obchodnom dome s hudbou siete Saturn na ulici Hansaring.

Autor & fotografie: Martin Hrubala

To bola dôležitá informácia, pretože v Kolíne sú až štyri obchody Saturnu a na nemeckom DM fóre bola dlho v obehu aj informácia o konaní autogramiády v Saturne na Maybachstrasse, čo sa napokon nepotvrdilo.

11:30, Obrazovka s logom Hourglass

Po príchode do „správneho“ obchodného domu asi o 11:30 som nemohol na prízemí prehliadnuť veľkú plazmovú obrazovku s logom Hourglass, skupinu asi 40 zväčša čiernoodetých ľudí rôzneho veku a nachystané bariéry na zvládnutie predpokladaného náporu fanúšikov. Po úvodnej radosti, že moje vyhliadky na získanie autogramu sú veľmi nádejné, mi postupne došlo, že všetci naokolo majú v rukách podpisové karty s Daveho fotografiou, okrem mňa. Čoskoro som zistil, že v jednej nenápadnej a neoznačenej miestnosti na prízemí sa dostanem ku žiadanej karte aj s pečiatkou obchodného domu. Do obehu bolo takto daných presne 300 kariet, držitelia ostatných - nemajúcich razítko, nemohli byť z časových a bezpečnostných dôvodov na autogramiádu vpustení. Po tejto zásadnej informácii som okamžite vyštartoval a o chvíľu až držal v ruke svoju „opečiatkovanú“ kartu, čo ma však stálo asi 20 miest v rade, pretože dav za mnou rástol veľmi usilovne.

11:40, Prví čakajúci pri bariérach, ešte je pohoda

Bolo približne 12:00, keď som zaujal svoje „stanovisko“ s vedomím, že najbližšie štyri hodiny strávim pozičným bojom o každý centimeter smerom vpred. Prvé dve hodiny čakania však ubehli prekvapujúco hladko. Každých 40 minút prebiehal na už spomínanej plazme promo dokument o nakrúcaní Hourglassu, vedenie Saturnu promptne púšťalo do reproduktorov celý nový album, neskôr som zachytil aj niekoľko piesní zo 101-tky a mňa najmä však vnútorne hrial pocit, že dnes stretnem osobne Daveho. Zväčša nemeckí fans stáli disciplinovane a kľudne v zástupe, ktorý rástol s každou pribúdajúcou minútou.

14:00, začína boj...

Asi o 14:00 sa toto idylické čakanie náhle skončilo. Časti fanúšikov čakajúcich v rade na konci totiž asi došlo, že ich vyhliadky na získanie podpisu nie sú oproti nám veľmi nádejné a jednoducho prešli dopredu k bariéram. V praxi to znamenalo, že dovtedy vytvorený rad sa náhle zmenil na nesúrodú masu tlačiacich sa ľudí, ktorých jediným cieľom bolo stáť čo najbližšie k priestoru, kde sa mal Dave objaviť.

O 15:00 už bolo prízemie obchodného domu beznádejne zaplnené. Čoskoro sa objavilo aj niekoľko televíznych štábov a fotografov, ktorí dokumentovali celú situáciu, kládli otázky čakajúcim a nakrúcali materiál. Bolo celkom zábavné pozorovať aj reakcie okolochodiacich nakupujúcich, ktorí sa prekvapene pýtali, čo sa tu deje, sledujúc to množstvo fanúšikov, ľudí z ochranky, médií a stále napätejšiu atmosféru. Po odpovedi, kvôli komu je celý Saturn hore nohami, nasledovali zväčša len úsmevy a neveriace pokývania hlavou smerom k takej hystérii pre jedného speváka...

15:00, kde je ten Dave?

15:20, Televízny štáb v akcii

Skúsenosti z podobných podujatí mi radili obrniť sa trpezlivosťou, pretože len veľmi zriedkavo sa avizovaná akcia aj načas začne, avšak aj tak som tesne pred 16. hodinou podvedome naťahoval hlavu smerom dopredu. Ako sa dalo očakávať, o 16.00 sa neudialo nič... Dav ľudí stál ďalej a pozorne sledoval, kedy sa otvoria dvere do miestnosti, kde sa mala autogramiáda konať. Asi o 20 minút neskôr po hornom poschodí obchodného domu prešlo v skupine niekoľko ľudí, na čo vypuklo všeobecné nadšenie medzi čakajúcimi, pretože sa rozšírila fáma, že práve dorazil Dave so svojim sprievodom. Samozrejme sa rýchlo ukázalo, že miesto Davida sa na hornom poschodí nachádzala partička nakupujúcich turistov...

Približne o 10 minút neskôr sa náhle ozval v reproduktore hlas usporiadateľa, ktorý sa ospravedlnil za 30 minútové meškanie a oznámil nadšenej mase, že Dave Gahan je pripravený a počas jednej hodiny bude podpisovať karty, majúce už spomínané razítko Saturnu. Časť fanúšikov sa s touto skutočnosťou zjavne nechcela zmieriť a skúšala sa dostať do vnútra aj bez nej, čo však spočiatku značne zdržovalo postup podpisuchtivého davu, pretože vždy zabralo niekoľko sekúnd, kým miestna bezpečnostná služba „oddelila zrno od pliev“  Organizátor túto informáciu musel niekoľkokrát opakovať aj s dodatkom, že každý môže získať maximálne jeden autogram. Čo sa týka security, tak musím objektívne napísať, že situáciu zvládali s prehľadom, dokonca priateľsky komunikovali s tlačiacimi sa ľuďmi, ktorým sa snažili vysvetliť, že času je dosť a všetci so správnymi kartami sa k vytúženému podpisu určite dostanú.

J. Kessler

Dave v akcii

Po približne 15 minútach od začiatku autogramiády, počas ktorých som absolvoval niekoľko gymnastických prvkov typu podliezanie bariér, predbehnutie 2 metrového týpka, ktorý sa neviem odkiaľ vyskytol pri mne a ukazoval mi svoj mohutný chrbát, státie na jednej nohe, či zvedení urputného boja s tromi Francúzmi, ktorí si neviem prečo mysleli, že im prepustím svoju pozíciu, som sa konečne dostal pred miestnosť, kde sa konala vlastná autogramiáda.

Posledná kontrola pri vstupe, moja kontrola fotoaparátu a vošiel som do vnútra. Prvým pohľadom som skontroloval, či je Dave naozaj tam, potom som sa snažil využiť každú sekundu a prebehol zrakom po všetkých prítomných, aby mi nič neuniklo. Na začiatku stola sedel manažér J. Kessler s ešte jedným človekom zo štábu, a ako má vo zvyku, znudene sedel a bavil sa s mobilom. Následne sme prešli okolo energického pána, ktorý nám kázal položiť naše karty na stôl a on ich posúval ďalej k Davidovi. Celý tento čas som aktívne fotil a nakrúcal, keď som však stál už skoro pri ňom, nechal som foťák bokom a snažil sa vychutnať si každú sekundu nášho stretnutia. Dave bol veľmi milý, podal si so mnou ruku, usmial sa, prehodili sme pár zdvorilostných viet o tom, ako sami páči jeho nový hudobný projekt, na čo on odvetil, že je tomu rád, dal mi autogram, ešte raz sme sa odzdravili a ....zrazu som sa ocitol v ďalšej miestnosti a čoskoro opäť v nákupných priestoroch Saturnu.

Finále, Dave podpisuje moju kartu

Tento proces presunu mi v podstate akosi unikol, taký som bol chvíľu „mimo“ z nášho prvého osobného stretnutia. Hovorím osobného, pretože aj keď na posledných dvoch koncertoch DM som bol vždy veľmi blízko pódia, tak toto malo úplne inú, neopakovateľnú náladu. Žiadne hučiace masy, príval hudby, namiesto toho stisk ruky a uvoľnená, priam až slávnostná atmosféra. Keď Dave podpisoval moju kartu, neviem prečo som mal pocit, akoby som práve získaval zápis do indexu z najťažšej životnej skúšky. Možno hlúposť, ale to boli moje prvé myšlienky... A padlo mi to neuveriteľne dobre, pretože prežívam práve také obdobie nového hľadania. Až vonku počas cesty domov mi postupne dochádzali ďalšie momenty tejto pre mňa neopakovateľnej chvíle. Dave ma naozaj prekvapil svojim mladistvým vzhľadom a nenúteným, veľmi príjemný a uvoľneným vystupovaním. Keď mám tú možnosť porovnať ho s tým napätým a do určitej miery rezervovaným Davidom počas turné DM, bolo to diametrálne niečo iné.

Dave

Dave komunikuje s fanúšikmi

Záverom chcem iba dodať, že celý zvyšok večera som sa viezol na jednej radostnej až euforickej vlne, posielal priateľom na Slovensko SMS, prijímal ich gratulácie, pospevoval si nový Hourglass a vraj sa stále usmieval. Netreba azda už ďalej písať, že ten utorok ostane pre mňa asi navždy hlboko zapísaný v mojom srdci.