Banda podivínov pre podivínov

Berlín, 6.október 2022, hotel Grand Hyatt, apatrmán legendárnej Grety Garbo, ktoré sa na celý deň stalo hlavným stanom Davida Gahan. 10 minút určených pre rozhovor využil aj reportér švédskeho denníka Dagens Nyheter.

Stretol si sa niekedy osobne s Davidom Bowiem?
David: Niekoľkokrát. Nejaký čas sme dokonca mali spoločného tlačového agenta. Keď som bol na Davidovom koncerte v New Yorku, v Roseland Ballroom, kde odohral naživo kompletný album "Low", podišiel ku mne agent a povedal mi, "David by sa rád s Tebou po koncerte stretol." Spýtal som sa, "ktorý David?". "David Bowie," odpovedal. Bol som z toho neskutočne nervózny, ale povedal mi, "budeš musieť, David na tom trvá." Takže sme sa chvíľu rozprávali a mal som vtedy pocit, akoby sme sa poznali celé roky. Pár rokov na to sme sa stretli opäť, pretože jeho dcéra Lexi a moja Stella Rose chodili do tej istej školy.

Sedávali ste spoli aj na rodičovskej rade?
Vídavali sme sa na tých príšerných vianočných koncertoch a na stretnutiach rodičov. Nikdy sme sa však nebavili o hudbe. Len sme debatili o deťoch a o bytí na miestach, kde v skutočnosti ani nechceme byť. Potom som ho nevidel asi rok, mal som pocit, že sa presťahoval do zahraničia. Kamarát mi však povedal, že bol chorý a potom zrazu zomrel. Neboli sme si veľmi blízki, ale cítil som neuveriteľnú stratu.

Keď už debatíme o stratách ... keď zomrel Fletch, tak som si nemohol pomôcť a myslel som na Charlieho Wattsa, bubeníka The Rolling Stones, ktorý skonal v minulom roku. Aj on bol považovaný za tmel, ktorý držal kapelu pohromade, a ktorý zabezpečoval to, aby Keith Richard a Mick Jagger dokázal aj naďalej spolupracovať.
Nie som si istý, čo toto Charlie robil. Fletch tmelom nebol, aj keď to mnohí takto opisujú. Na druhej strane, The Rolling Stones boli v prvom rade Charlieho kapela. A v mnohých ohľadoch sme zasa my boli Fletchovou kapelou. On bol našim najväčším fanúšikom. Uprednostňoval nás pred všetkým ostatným. On bol ten chlapík, ktorý sa v pube postavil a všetkým tvrdil, že sme tou najlepšou kapelou na svete. Také niečo ste odo mňa alebo Martina nikdy nepočuli.

Ako si zaregoval, keď prišla správa o jeho skone?
Bol to príšerný, naozaj príšerný deň.

"Memento mori" znamená v preklade "pamätaj, že nie si nesmrteľný". Si jeden z mála ľudí, ktorí zažili stav klinickej smrti. Zmenilo Tvoj pohľad na smrť?
Ako mladší som sa smrti vôbec neobával. Žil som doslova na hrane. Lietal som príliš blízko Slnka. Takto už žiť nechcem. Smrti sa síce neobávam, ale svoj život si naozaj cením. Ten čas, ktorý mi zostáva, chcem stráviť s ľuďmi, ktorých milujem a venovať ho vediam, ktoré milujem.

Aké to bolo, spievať skladbu "Clean", ktorá je o oslobodení sa zo závislosti, v období prvej polovice 1990tych rokov, kedy si vlastne otvoril svoju temnú fázu svojho života?
Niektoré piesne, ktoré som v minulosti naspieval, nadobudli reálny význam. "Clean" k nim jednoznačne patrí. Práve v tom období som smeroval na miesto, kde určité veci, určité typy drog, boli pre mňa dôležitejšie, než čokoľvek iné. Bolo to miesto, z ktorého sa nedalo uniknúť. Nechcel som to ukončiť, ale ukončil. A keď som tú pieseň spieval, rozhodne som nebol "čistý". Dnes má tá skladba už úplne iný význam. V rôznych fázach života nadobúdajú dobré skladby rôzne významy.

Anton Corbijn sa raz zmienil, že U2 majú pravidelné mítingy aby zistili, ako sa komu v kapele darí. Na druhej strane, Depeche Mode žiadne mítingy nemávajú. Corbijn Vás prirovnal k nefunkčnej rodine.
Myslím, že sme nikdy neboli nefunkčnejší, než pred dokončením albumu "Spirit". V kapele vládla nulová komunikácia. Vtedy sa toho chopil producent James Ford, usadil nás s Martinom proti sebe a donútil komunikovať. Bolo to zložité, pretože také niečo sme nikdy nerobili. Možno je to vec typická pre Angličanov, že nehovoríte o svojich pocitoch, ale posledné mesiace sme s Martinom veľa debatovali o tom, čo robíme, o hudbe, o Fletchovi ...

Čiže smútok Vás zblížil?
Myslím, že áno. Smiech sa slzy ľudí buď rozdelia alebo spoja. Samozrejme sme to takto nechceli, ale Anton má pravdu. Nefunkčnosť tvorila značnú časť toho, čomu sa Depeche Mode za tie roky venovali. Sme taká zvláštna kapela. Banda podivínov, ktorí to dali spolu dohromady, začali produkovať podivú hudbu, ktorá sa páči iným podivínom. A to je v pohode, my to potrebujeme a sme potrební.