Berlínske roky, 1983 - 1986

Fanúšikovia Depeche Mode nedávno vyspovedali známeho producenta Garetha Jonesa, ktorý sa postaral o produkcie legendárnej albumovej "berlínskej" trilógie, v ešte legendárnejších štúdiách Hansa

Ako dlho si žil v Berlíne?
Od roku 1983, približne do roku 1992.

Takže nemčinu musíš celkom slušne zvládať.
Für die Frage ich möchte sagen, mein Deutsch ist nicht so schlecht und ich spreche sehr gern Deutsch.

Aké pocity máš spojené s nahrávaním v Berlíne, v období 1983 - 1986?
Hlavne pocity spojené s nadšením a experimentovaním. V tom období sme sa snažili vždy skúšať niečo nové, šlo o akýsi experimentálny pop.

Kedy si sa stretol s Depeche Mode po prvýkrát?
Bolo to v kancelárii Mute Records, na Kensington Garden square, v Londýne, kde som v roku 1983 prišiel za nimi na pracovný pohovor. Pred nahrávaním albumu "Construction Time Again".

Máš z Berlína spomienky na Depeche Mode ako na bandu priateľov alebo skôr ako na pracovný tím?
Všetky moje vzťahy s kapelou, počas berlínskeho obdobia, boli postavené na funkčnom pracovnom tíme. Samozrejme, že sme tu a tam, po práci, spolu zašli na pivo, či na jedlo, no všetci sme pracovali veľmi húževnato, takže sme boli v štúdiu každý deň a bola to len práca, práca, práca. "You Gotta Work Hard!" No a samozrejme, berlínske koncerty kapely som si skutočne užíval.

Koho si využíval, okrem Daniela Millera, ako primárny kontakt s kapelou?
Všetci sme spolupracovali veľmi úzko, takže všetky vzťahy boli pre mňa veľmi dôležité. Bol to veľmi priateľský a kreatívny tím, takmer po celý čas.

V akom čase bežne začínalo a končilo nahrávanie v Hanse?
Väčšinou sa začínalo o 11, či 12-tej dopoludnia. Tu a tam som tam ja osobne prišiel skôr, skontrolovať techniku a vybavenie. Pracovali sme však zvyčajne dlho, končili o jeden, druhej, niekedy aj o tretej ráno. Keď sa nám blížili termíny uzávierky, tak aj dlhšie. Takže, keď sme pracovali príliš dlho, tak sme na druhý deň začínali trochu neskôr.

Mávala kapela v období nahrávania aj voľno? Čo vtedy zvykli chalani robiť?
Nemám ani len poňatia, čo kapela robila mimo štúdia. Možno oddychovali a dospávali. V období nahrávania "Black Celebration" nemali dokonca jediný voľný deň. Od začiatku nahrávania, až po finálnu mixáž, boli v štúdiu každý jeden deň.

Chodievali Martin, Dave, Alan a Fletch do štúdia v rovnakom čase? Ako sa zvykli prepravovať?
Niekedy chodili do štúdia všetci naraz. Bývali v tom istom hoteli, takže zdieľali spoločný taxík. Samozrejme tu a tam chodili separátne, to podľa toho, kto čo v štúdiu potreboval práve robiť. Spomínam si ale, že sme taxislužbu využívali skutočne hojne. Možno niekedy použili aj metro, ale väčšinou práve taxík.

Čo robieval Dave počas nahrávania inštrumentálnych partov?
Dave bol extrémne dôležitý, pokiaľ išlo o vibrácie nahrávok, rovnako ako ostatní z kapely. Bol v štúdiu po celý čas, povzbudzoval, kritizoval jednotlivé veci a podobne.

V ktorej časti štúdii nahrával vokály?
V Hansa štúdiách bolo ohromné množstvo priestorov. Takže mal dostatok miesta na nahrávanie, ale aj zahrievanie hlasu a hlasovné cvičenia.

Nahrávala kapela v Berlíne aj sample? Napr. na ulici?
Nahrávali sme sample úplne všade. Veľmi dobre si spomínam na nahrávanie na streche štúdia, bola to vlastne terasa vedľa miestnosti s mixom.

Kedy si obyčajne počul po prvýkrát Martinove demo pásky?
Obyčajne po tom, čo mi ich Daniel poslal. Pravidelne sa tak dialo pred nástupom do štúdia.

Produkoval si všetky Martinove demo skladby alebo kapela niektoré z nich vyradila?
Martin nepísal skladby nazvyš. Takmer všetky, ktoré napísal a dostali sa do demo podoby, pokiaľ viem, sa nakoniec dostali na album alebo b-stranu singlov. Nie je z tých autorov, ktorí napíšu 50 skladieb a na album sa dostane 10 z nich. Vždy skomponoval tak 12 skladieb, z ktorých 10 šlo na album a dve na b-strany.

Čo myslíš, koľko nevydaných skladieb je niekde v bezpečí uložených pod kódovým označením?
Neverím, že existujú nejaké nepublikované skladby Depeche Mode.

Mali ste nejaký zaužívaný rituál po dokončení singla, či albumu?
Po tom, čo sme dokončili singel alebo album sme šli obyčajne spať. To preto, že sme vždy boli príšerne unavení.

Video k singlu "Everything Counts" bolo filmované v Západnom Berlíne. Presadila si v ňom kapela svoje obľúbené miesta, prípadne vlastné nápady?
Nebol som zapojený do filmovania, ale som si istý, že kapela s režisérom absolvovala prehliadku vhodných exteriérov, kde sa nakoniec filmovalo. Treba však vziať v úvahu, že v tom čase boli zamestnaní aj nahrávaním.

Kam sa kapela chodila počas nahrávania stravovať? Mali ste nejaké obľúbené reštaurácie v okolí Potsdamského námestia? Alebo ste uprednostňovali donášku?
Na Köthener Straße, kde sídlili aj Hansa štúdiá, bola talianska reštaurácia, tam sme chodili veľmi často. Za rohom boli ďalšie malé talianske podniky. Donáškové služby sme veľmi nevyužívali.

Nie je ti za tými "berlínskymi" časmi smutno?
Mne nie. Život ide ďalej, do Berlína chodím stále často a stále to mesto milujem.

V 1980tych rokoch sa z chalanov stali postupne milionári. Cítil si nejakú zmenu v tomto smere?
S kapelou sme financie nikdy nerozoberali. Rozprávali sme sa o hudbe.

Akú mal, v rokoch 1984 - 1986, v kapele pozíciu alkohol? Pristupovali k nemu rovnako, ako v štúdiu, tak aj vo voľnom čase?
V štúdiu sme pivo rozhodne nekonzumovali. Kým sa práca nedokončila, na alkohol sa nesiahlo. A pokiaľ si spomínam, ani mimo štúdia sa ho veľa nevypilo.

Chodila kapela spolu von aj večer alebo to už bolo o individuálnych záujmoch? Mali tam okolo seba veľa priateľov, ktorí sa o nich starali?
Večer sme von veľmi nechodili, pretože sme pracovali neskoro do noci. Zabávali sme sa práve v štúdiu. Keď už sa niekam išlo, tak v tichosti, o všetko sa staral asistent a bolo to len o pive na konci dňa. Na nejaké veľké žúrky si vôbec nespomínam.

Ktoré boli tvoje obľúbené kluby? Chodil si tam aj s chalanmi z kapely?
Vždy som mal rád bar s názvom "Diner" alebo "Dinna"? Nebol to žiaden klub a páčilo sa mi tam hlavne preto, že tam vôbec neznela hudba.

To sa naozaj chalani o Berlín zaujímali alebo ich len fascinovala atmosféra toho rozdeleného mesta?
Všetci sme v Berlíne radi pracovali. Bolo to ako o atmosfére, tak aj o ľuďoch. A to je v podstate to isté, nie? Berlín je jednoducho úžasné mesto, všetci sme si to užívali.

Mohol by si nám opísať situáciu pred štúdiom? Vždy tam postávali fanúšikovia? Užívala si kapela svoj status?
Po úspechu "Construction Time Again" bol nárast fanúšikov skutočne cítiť. Často sa konali návštevy fanúšikov v budove štúdii, postávali na schodoch, ale nikdy nešli priamo do štúdia ... Veľa ich zvyklo postávať pred budovou Hansy. Bolo to milé.

Bolo cítiť veľký rozdiel medzi Alanom a "Basildončanmi"?
Keď som začal pracovať s Depeche Mode, tak bol Alan samozrejme stále "nováčik". Po skončení prác na albume "Black Celebration" bol však už plnohodnotným členom tímu.

Kde vlastne žili Andy, Dave a Alan v Berlíne, počas nahrávania?
Čo si spomínam, tak počas nahrávania albumu "Construction Time Again" bývali v hoteli InterConti, a dosť možné, že tam boli ubytovaní aj počas neskorších nahrávaní, ale to už naozaj neviem.

Býval Daniel vo vlastnom byte, v Západnom Berlíne? Vieš, kde bol situovaný?
Daniel rozhodne byt v Západnom Berlíne nevlastnil.

autor: Christian Haase
Prepis: Audrey Micheneau
zdroj: facebook.com/depechemode