Black And Blue Again (2003) - 2/2

S Davidom Gahanom, ako sólovým umelcom, v rozhovore pre francúzsky magazín D-Side, v ktorom sa pochválil so svojom debutovým albumom "Paper Monsters".

A ktoré skladby sa konkrétne týkajú Tvojho "temného obdobia"?
Dave: "Dirty Sticky Floor", ktorá opisuje môj životný štýl, ktorému som sa kedysi oddával, je to o klišé rockovej hviezdy. Faktom je, že som sa vtedy skutočne bavil a táto skladba sa zrodila z popola toho obdobia, ktoré by sa v istom zmysle dalo považovať za "glamour". Pojednávam v nej o živote rockovej hviezdy, ktorá sa opíja, berie drogy a nakoniec padá tvárou na "špinavé lepkavé dlážky", či už doma alebo kdekoľvek inde. Nechcel som nešťastnú skladbu o závislosti, aj keď je bolestivé s ňou žiť. Chcel som do tej piesne vtlačiť určitú dávku humoru- Keď máte šťastie ako ja, že sa z toho dostanete, tak získate istý nadhľad, vďaka ktorému si uvedomíte, aká smiešna je celá tá situácia.

Dá sa teda konštatovať, že tento album vznikol aj vďaka tejto novonadobudnutej stabilite?
Som vhodným príkladom človeka s nadmerným egom, v kombinácií s neuveriteľným komplexom menejcennosti. Podarilo sa mi však nájsť určitú rovnováhu, najmä od dokončenia tohto albumu. Za tú stabilitu sú samozrejme rovnako zodpovedné aj moje deti a moja manželka a toto všetko je presne to, čo dnes, v mojom živote, hľadám.

Spĺňajú reakcie na album "Paper Monsters" Tvoje očakávania?
Podľa mňa sú ľudia prekvapení, pretože očakávali niečo temné, zvláštne, v štýle kalifornského heavy metalu. Niečo z toho naozaj vo mne je, ale výsledok je taký, aký som uviedol. Moje skladby si žijú vlastným životom a vydali sa vlastnou cestou. Už mi viac nepatria. Viem len, že milujem to, čomu sa venujem a som spokojný, čo som dosiahol. Je pre mňa ťažké si predstaviť, že neexistujú ľudia, ktorým by sa moja hudba páčila tak, ako sa páčila mne pri jej tvorbe. Ale poviem to opäť, už to viac nie je moja hudba.

Aké však boli reakcie zo strany naoddanejších fanúšikov Depeche Mode?
Keď som bol v New Yorku, tak mi jedno dievča z Brooklynu poslalo knihu s mailami od fanúšikov z celého sveta. Tá kniha bola veľmi pekne spracovaná a bola plná povzbudzujúcich listov, napr. "Neviem sa dočkať chvíle, kedy uvidím, ako sa skutočne cítiš" ... viem, že aspoň sto fanúšikov kapely si ten album kúpi, a to je sľubný začiatok :)

Odkiaľ pochádza ten názov, "Paper Monsters"?
Keď som bol malý, veľa času som strávil premýšľaním, kto sa skrýva v skrini, či pod posteľou. V noci ma strašili zvuky krokov, rovnako ako aj zlé sny. Uvedomil som si, že jediná vec, ktorá ma dokáže vždy zastaviť, je strach. Práve ten, podľa mňa, bráni väčšine ľudí urobiť to, čo chcú, prípadne povedať, čo by povedať chceli. Takisto si myslím, že jedna z najťažších vecí na svete je priznať si vlastný strach. Papierové príšery sú tým, čo ma vždy brzdilo a moje piesne sú práve o tomto. Všetky tie príšery, ktoré vo mne za tie roky vyrástli, museli zo mňa von. A vtedy som si uvedomil, že to, či mi bránilo v kreativite, bol ten veľký zoznam vecí na papieri. Zistil som, že ten zoznam môžem rozstrhať, prepichnúť ... a to mi vnuklo nápad na tento názov.

Názov skladby "Hold On" zodpovedá presne tomu, nie?
"Hold On" je o univerzálnom pocite. A je to odkaz pre mňa samotného: vydrž! Musíš sa neustále snažiť a musíš sa držať svojich snov a nápadov. Myslím, že to asi chápete tak, že je to pieseň o Bohu alebo, ak chcete, o vyššej sile, či vesmíre. A hlavne o vzťahu, aký mám s touto entitou, nech už jej dáte akékoľvek meno. Text bol inšpirovaný mojim neustálym pocitom, že som vystavený rôznym skúškam, a že som si konečne uvedomil, že to nie sú skúšky, ale dary, veci, ktoré mi boli dané a ktoré mi možno umožnia vykonať nejaké zmeny v živote. Tam sú korene tejto piesne. A chcel som ju v country-blues štýle, hoci sú aranžmány veľmi moderné, s veľmi jednoduchým refrénom. Melódia sa zrodila jednoducho, vďaka Knoxovým akordom, ku ktorým parádne sadol môj hlas, pričom na začiatku to boli iba dve slová, "hold on".

Čo nám povieš ku skladbe "A Little Piece"?
Kompletný nápad ma "prepadol" počas prechádzky po ulici a už som to nevedel dostať z hlavy von. Vždy mám pri sebe malý diktafón, tak som ho vytiahol, spustil nahrávanie a priamo na ulici som začal spievať melódiu, aj text. Keď som prišiel domov, pieseň bola prakticky hotová. Stačilo zavolať Knoxovi a prinútiť ho, aby si vypočul, čo som práve nahral. Myslím, na začiatku to malo jemný gospelový nádych, ale postupne sa skladba kompletne zmenila. Téma je takisto veľmi univerzálna.

Ktorá pieseň Ťa pri písaní najviac dojala?
Pravdepodobne "Black And Blue Again". Celý text som napísal počas jazdy taxíkom, krátko predtým som sa pohádal s manželkou. Pri písaní som mal v mysli boxérsky zápas, o tom, ako sa vrátiť do ringu a znova bojovať. Tá skladba je o boji so samým sebou, o boji za pokračovanie vzťahu, namiesto boja za presadenia svojho videnia vzťahu ... Naspievať túto pieseň bolo náročné, pretože som chcel byť naozaj úprimný a podať to tak, ako to naozaj bolo. Musel som si priznať, že nie som veľmi odporúčaným človekom a že si zaslúžim fackovať dokým sa nebudem "opäť samá modrina". A niekto mi takéto niečo nedokáže spôsobiť lepšie, než ja.

"Bitter Apple" je teda o zmierení po tom spomenutom zápase v ringu?
Je pravda, že "Bitter Apple" je o pocite lásky, o pocite, že ste opäť zamilovaný. Ale tento pocit nemusí byť nevyhnutne adresovaný konkrétnej osobe, hovorím o tom, že som opäť zamilovaný do všetkej tej krásy. Chcel som, aby v tejto skladbe bolo cítiť atmosféru zafajčeného parížskeho baru, kedy posedávate za pultom. Je to veľmi nevinná a úprimná pieseň a preto som nechcel príliš premýšľať nad textom a hudbou, chcel som, aby znela presne tak, ako som sa v danom momente cítil.

Kto Ťa bude sprevádzať na pódiu?
Dôležité je obklopiť sa ľuďmi, s ktorými si rozumiem a z ktorých cítiť vášeň. Okrem Knoxa, ktorý bude hrať na gitare, to bude Victor Endrizo za bicími. S ním som trávil v Los Angeles kedysi veľa času, vždy som s ním chcel spolupracovať, ale o tom som Vám už hovoril.

Budete hrať aj nejaké skladby od Depeche Mode?
V prvom rade sa chcem sústrediť na môj album a tvrdo pracovať na propagácií skladieb, ktoré naživo ešte nik nepočul. Bude to veľmi odlišné od Depeche Mode, kde sa stačí nechať unášať na vlnách hitov. Moje koncerty budú mať bližšie k rannému obdobiu Depeche Mode, čiže sa istým spôsobom musíme vnucovať do priazne ľuďom, ktorí o to ani nemusia mať záujem. Dokonca som sa o tom bavil aj s Martinom a povedal som mu, že si viem predstaviť, že budem hrať "Personal Jesus", "Never Let Me Down Again" a "I Feel You". Cieľom týchto koncertu bude hlavne sa zabaviť. Myslím, že celý set bude veľmi intenzívny a nechcem, aby trval viac ako 90 minút. Pre mňa koncert alebo film, ktorý trvá dlhšie, skončí nudne. Hodina a dvadsať, prípadne tridsať minúť a "bum", dobrú noc ...

zdroj: D-Side, 05/2003