Bluesová mašinka

Je veľmi málo kapiel, ktoré vo svojej aktívnej histórii vstúpili do štvrtej dekády a ešte k tomu úspešne. Je vôbec možné po tak dlhom čase prísť s niečím výnimočným, nepoznaným a hlavne inšpiratívnym? Depeche Mode v tom nevidia žiaden problém.

Páni Gahan, Gore a Fletcher nielen v aktuálnych rozhovoroch dokazujú, že všetky spory a napätia v kapele sú už dávnou minulosťou a ich duše ovládol "zmier a mier", tak ako je to typické u ľudí v zrelom veku, ale dokazujú to aj na svojom novom štúdiovom albume "Delta Machine", kde sa definitívne predstavujú ako zrelá kapela. Každý zvuk má totiž svoje správne miesto, všetko je zdanlivo pokojné, hoc pod povrchom sa nedá nespozorovať večná mladícka nespokojnosť, ktorá je hnacím motorom života, ale hlavne, konečne po rokoch prišli Depeche Mode opäť s albumom s dejovou líniou, po ktorej netreba príliš pátrať. Texty sú veľmi priamočiare, navonok jednoznačné, hoci o ich skutočnom pozadí sa môžeme len domnievať. Z Martinových obľúbených tém dostala plnú zelenú hlavne láska, ako aj duchovno. Zato smrti, tak typickej pre blues, na ktoré sa kapela pri tomto albume tak často, nielen v jeho názve, odvoláva, sa dostalo minimum priestoru ("Alone").

Už na parížskej konferencii, kde kapela predstavila svoje plány s novým albumom, odznela zaujímavá skutočnosť, že nový album má veľmi blízko k dvom megaúspešný titulom "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Ja si v tomto prípade trúfam doplniť ešte jeden album, tiež kľúčový v histórii kapely. Fletch sa svojho času veľmi mýlil, keď album "Sounds Of The Universe" prirovnal k "Black Celebration". Alebo videl do budúcnosti, pretože práve "Delta Machine" má tých prienikov s "Black Celebration" viac než dosť. V úvode legendárneho albumu z roku 1986 nás Martin Gore pozýva na "Čiernu oslavu", ktorá vzdáva hold bizarne sa rozvíjajúcemu vzťahu. Na "Delta Machine" nás Martin pre zmenu pozýva do jeho vnútorného sveta, do ktorého, ak chcete veci správne pochopiť, musíte vstúpiť pravou nohou a všetku chémiu, ktorou sa dokážete ukľudniť, nechať za sebou. Sám chce preniknúť do našich duší... stačí rešpektovať jeho pravidlá. Oba albumy obsahujú prvky minimalizmu, oba sa vyznačujú temnou atmosférou a obom deminuje rovnaká téma - láska. Tá je v prípade textov absolútne nosnou témou prvej časti "Delta Machine". Po otvorení sa nepoznanému ("Welcome To My World") prichádza ten najkrajší pocit na tejto planéte ("Angel"), s ktorým sa človek cíti skutočne ako v nebi ("Heaven"). Bohužiaľ, nič netrvá večne a každý vzťah raz dosiahne svojho konca ("Secret To The End"). Vtedy sa človek uzavrie do svojho sveta, kam nechce nikoho vpustiť ("My Little Universe"). Všetci však vieme, že konce vzťahov majú ešte svoje príjemné dozvuky ("Slow"), prípadne nadlho zostávame tomu druhému morálnou oporou ("Broken" a "The Child Inside").

Po "The Childe Inside" nastáva líniový obrat, pretože prežité vzťahy nás vždy urobia o čosi silnejším a pozeráme sa na sveť vždy o kúsok reálnejšie a surovejšie ("Soft Touch/Raw Nerve"), no stále pritom túžime po tom najpodstatnejšom ("Should Be Higher"). Vieme byť skúsenosťami nápomocní ("Alone"), ale zároveň aj chtiví ("Soothe My Soul"). Po minulých vzťahoch nám nakoniec zostávajú len spomienky a chuť ísť ďalej ("Goodbye")

Zvuková stránka albumu zaujme však omnoho viac. Hoci celému albumu opäť dominujú Martinove analógové hračky, tentoraz dostalo všetko omnoho iný spád. Producentsky sa albumu do tretice chopil Ben Hillier, ten bol však tentoraz posadený do úlohy výkonného producenta a samotných prác sa chopil nový tvorivý tandem: Martin Gore a mladá severská hudobná krv: Christopher Berg, známy svojim prácami pre populárnych The Knife. Vekový rozdiel nehral rolu, nakoľko Martin sa veľmi dobre orientuje v súčasných hudobných trendoch a tak spolu pripravili album nielen s nádychom retro, ale zvukovo konkurujúci všetkým "hot" záležitostiam elektronickej alternatívnej scény. Žiaden zbytočný škripot, žiaden zvukový sentiment, ale úderné modulárne zvuky (za niektoré by sa nehanbil ani Trent Reznor z Nine Inch Nails) poskladané do podmanivých melódii, ktorým dominuje stále zrelší hlas Davida Gahana. Ten dokonca dostal na samotnom albume autorský priestor hneď v troch skladbách ("Secret To The End", "Broken" a "Should Be Higher"), a dostatok priestoru sa mu ušlo aj na druhom bonusovom disku. Účasť starých harcovníkov v podobe Daniela Millera a hlavne ďalšej depešáckej legendy, Flood-a (postaral aj o finálnu mixáž albumu), dodala všetkému už len punc nablýskanej kvality. "Delta Machine" je teda dôkazom novej éry kapely: nielenže autorský tím Gore-Gahan môžu v budúcnosti častejšie a viac prekvapiť, ale nová chuť experimentovať a objavovať dáva nádej, že kapela stále nepovedala posledné slovo.

Tak ako predošlý album, tak aj "Delta Machine" ponúka bonusový disk, na ktorom sa nachádzajú skladby, ktoré tématicky do albumu nezapadli, no sú rovnako zaujímavé. Po zvukovej stránke dokonca zaujímavejšie. "Long Time Lie" je nielen ukážkou pravej industriálnej avantgary, no zároveň ide o historicky prvú skladbu v kariére Depeche Mode, pod ktorú sa autorsky podpísali Gore s Gahanom spoločne. "Happens All The Time" je zasa melancholickou, ako zvukovou, tak aj vokálnou, hračkou, kde sa nádherne prelína elektronika s Davidovým spevom. V "Always" sa pre zmenu naplno vybláznil Gore a v niektorých miestach (hlavne v slákových partoch) sa jemne približuje k Recoil-ovským náladám. Bonusovú časť uzatvára známa skladba z b-strany singla "Heaven", "All That´s Mine".

Zhrnutie? Depeche Mode konečne sa po rokoch opäť našli a predstavujú sa s albumom hodným ich mena. Opäť držia krok s dobou a pritom zostávajú verní svojim tradíciam. Album "Delta Machine" totiž obsahuje všetko, čo má správny album Depeche Mode obsahovať: texty, ktoré chytia za srdce, podmanivé melódie, ktoré nie je jednoduché si z prvého počutia zapamätať, surovosť, tak typickú pre albumy "SOFAD" a "Ultra", a hlavne tajomnosť, ktorú fanúšikovia na posledných albumoch tak postrádali. Depeche Mode dozreli!

A na úplný záver si neodpustím trefné slová môjho vzácneho priateľa: "Z tohto albumu sme sa mali tešiť už celých 12 rokov!" ... dôležité však je, že sme sa ho nakoniec predsalen dočkali.

Tracklist:
Welcome to My World
Angel
Heaven
Secret to the End
My Little Universe
Slow
Broken
The Child Inside
Soft Touch/Raw Nerve
Should Be Higher
Alone
Soothe My Soul
Goodbye

Bonus disc:
Long Time Lie
Happens All The Time
Always
All That´s Mine

*****