Ch. Eigner: Depeche Mode Mega Grooves

Reportér nemeckého hudobného magazínu Sticks sa porozprával s Christianom o jeho aktuálnej bicej zostave, s ktorou putuje po svete v rámci Global Spirit turné Depeche Mode (kompletný rozhovor)

Pozn. V hudobnej terminilógií sa veľmi nevyznám, preto mi preklad niektorých odborných názvov prepáčte.

Christian, na úvod otázka, ktorá sa doslova derie na jazyk: prečo concert-tom-drumkit zostava práve v kombinácii s Depeche Mode? Veď tá bicia zostava bola na trh uvedená niekedy v 1970tych rokoch. A ty si dnes tieto archívne vyzerajúce bicie vezmeš na svetové turné Global Spirit. To je skutočné prekvapenie!
Pôvodne som túto zostavu nenavrhoval pre Depeche Mode. Ten nápad mi vzkrsol asi pred dvoma rokmi, kedy som počúval množstvo starej rockovej hudby. Zvuk tých bicích bol skvelý a 80% tých skladieb bolo nahratých práve s ich koncertnými verziami. Na konci 1970tych rokov disponovalo mnoho bubeníkov týmito sigle-headed zostavami. Phil Collins neskôr kultivoval zvuk a v 1980tych rokoch ho doslova vycibril. Mal tie najslávnejšie bicie výplne na svete!
Aj ja som mal podobnú zostavu. Vždy som mal na pamäti zvuk, takže ma zaujímalo, ako dokáže DW dnes upraviť zvuk Concert Tom zostavy. Najskôr som začal pátrať, aké štandardy bicích zostáv sa v tých časoch vyrábali. Podľa získaných špecifikácii som si v DW objednal celú ponuku Tom. Nie preto, aby som vystaval gigantickú zostavu, ale skôr kôli zvukovým možnostiam, keďže pracujem aj ako štúdiový hudobník.

Takže, aké boli tvoje prvé dojmy z tejto zostavy?
Bol to skvelý moment! Pred prvou zvukovou skúškou som sa rozhodol postaviť zostavu v mojom veľkom domácom štúdiu. Znelo to tak sexy, doslova som bol z toho nadržaný a musel som si to všetko okamžite nahrať. Čím viac mikrofónov som postupne vypínal, tým bol zvuk lepší! :) V podstate som si so sebou vzal páskovú mechaniku Otari, a keď som ňou prehnal všetky signály z jednotlivých mikrofónov v miestnosti, získali ste zvuk, ktorý ste okamžite rozpoznali ...

To ale naznamená, že táto zostava zapasovala do kontextu Depeche Mode.
Samozrejme, otázke koncertnej bicej zostavy sa nedalo vyhnúť. Ale ja som bol s tou zostavou absolútne spokojný, rovnako s jej zvukom. Ak máte v garáži pekné auto, chcete predsa na ňom jazdiť, nie?

Bicia zostava s concert-tomami znie trochu odlišne od typického koncertného zvuku Depeche Mode. Okrem toho, zvuk bicích má podstatné postavenie v kontexte hudby.
Táto zostava po zvukovej stránke viac vyčnieva. No na štadióne to veľmi nepoznať. Nakoniec, nik nikdy nepočul moju zostavu v čisto akustickom prevedení. Obzvlášť v dnešných časoch in-ear monitoringu. Signály z mikrofónov sú upravované cez ekvalizér, takže to, čo ide do odposluchov, to už je v podstate akýsi "drummix", ktorý sa len veľmi jemne odlišuje od zvuku bicích minulého turné.

Concert-Tomy sú kratšie, pokiaľ ide o dizajn.
Len nepatrne. Ale to má skôr svoj význam na štadióne, v štúdiu absolútne nie. V prípad môjho zvuku majú tieto tomy vyváženú homogenitu pre úder a tón. Okrem toho, prakticky sa navzájom neovplyvňujú. Náš FOH inžinier je do týchto bicích úplný blázon, pretože až tak veľmi nevyvolávajú rezonanciu, takže nemusí byť až taký obozretný.

Vyžadujú si koncertné tomy iné ladenie v porovnaní s "double head" tomami?
Na minulom turné som mal v zostave malé "double head" tomy vždy na horný limit, k dosiahnutiu toho vkusného AttackPower-u. S koncertnými tomami sa manipuluje ľahšie. Takisto môžu byť hlbšie a pritom stále majú dostatočnú silu. Napriek tomu musíte malé koncertné tomy dobre nakopnúť, aby sa prejavila ich sila. Potrebujú udrieť!

Aký je teda základný koncept tvojej zostavy?
Základný princíp je postavený na klasickom Rock-Kite s Rack-Tomom a dvoma Floor-Tomami. Skutočne som chcel mať k dispozícii 26"x14" rockový bassový bubon. Kopák s veľkým priemerom si žiada inú zostavu, pretože tomy tak musia mať inú pozíciu. Ako kde čo umiestnite, tak to hrá! :) Ku koncertnej zostave som potom pridal Rata-Tomy a Big Floor Tom. Takýto koncept fungoval vlastne vždy, Výnimku tvorí iba niekoľko tomov, ladených extrémne, od veľmi razantných po hlboko znejúce zvuky, to platí rovnako pre regulérny bassový bubon a druhý exotický bassový bubon. Rozdielne zvuky mi dávajú možnosť meniť rytmus a zvuk. Som fanúšik Tomov. A to v celom rozsahu, či už ide o tie najmenšie, 6", ako aj tie najväčšie, 20" floor tomy ...

... ktoré vyzerajú viac ako prevrátený bassový bubon.
To tak iba vyzerá, pretože je tu "woodhoop", spolu s bassdrum-Spannklauen. Jediný rozdiel medzi mojou zostavou a známymi starými zostavami je ten, že tá moja má 18" a 20" Floors Tomy, ako aj Concert Tomy.

Zbavil si sa double-bass vzhľadu zostavy z minulého turné a teraz máš zostavu s jedným bassovým bubnom a malým "remote" kopákom na ľavej strane.
Presne takto som si to pre toto turné navrhol. Nakoniec, aj kvôli optickému vzhľadu. Na posledných turné som mal vždy vpredu dva kopáky, čo pripomínalo regulérnu double-bass zostavu, no v skutočnosti to malo úplne iný význam. Ľavý kopák mal totiž úplne iný účel a slúžil iba pre rytmy obohatené o efekty. Dnes v tomto nápade pokračujem s tým "remote" kopákom. A aby to nevyvolávalo double-bass dojem, tak som ten malý kopák otočil o 90° doľava. Tento druhý kopák v skutočnosti ani nie je ozajstný kopák, ale nadvihnutý 18“ double headed floor tom. To hlavne kvôli veľkosti, zvuk je inak od hlavného kopáku úplne odlišný. Je to vlastne samostatný bubon so svojím charakteristickým zvukom pre špeciálne efekty. Z tohto dôvodu nemusí byť centrovaný v stereo panoráme, no v mixe má samostatné miesto. A vlastne môžem hrať na tom "remote" kopáku cez dokovaný "Lefti" pedál. Funguje to ako vlna, takže musím jednoducho prejsť z hi-hat pedálu nohou doľava.

Čiže všetka technológia ohľadne nôh je naľavo?
No, tu treba premýšľať trochu inak. Väčšinou času sa ľavá noha používa iba na zrýchlenie pravej. No ten "remote" bassový bubon nepôsobí na prvý kop ako nejaké turbo. S týmto konceptom pracujem už veľmi dlho, takže tieto veci mám už v podstate zautomatizované.

Ako to funguje s tým 26" veľkým, no iba 14" hlbokým bassovým bubnom?
26tka je niečo úplne iné. 24tka je tvrdší a viac razantnejší. Ale na pódiu až takú razanciu nepotrebujem. Veľkosť 26 posúva zvuk viac do priestoru. A keďže je iba 14" hlboký, tak úder kopákom prichádza omnoho rýchlejšie, čiže, ak by bol bubon hlbší, automaticky by bol "pomalší", takže rozmer 26"x14" je pre moju hru a štýl tá pravá.

A čo pedálový kopák? Ako to je s ním pri 26tke?
26tka potrebujem niečo "správne". Pedály som musel nastaviť veľmi pedantne. Čo sa mi však na 26tke veľmi páči je jeho skvelá dynamika. Má veľmi príjemný rozsah medzi plným úderom a tichým tónom ...

... jemnejšie údery v Depeche Mode?
No dobre, tu ide o menší trik, pretože tento typ dynamiky je trochu menší (smiech) Čím väčší koncert, tým väčší princíp 0 - 1: on - off! Dynamická hra, nečakané veci a niečo, na čo, na druhej strane, môžete na štadióne zabudnúť.

Aká bola reakcia kapely po tom, čo si s nim hral po prvýkrát s touto zostavou?
Mne to bolo jedno! "... pestrý zvuk", to tuším niekto povedal. A David považuje Mirror Basdrum Head za skvelý. Teraz si môže medzi skladbami vždy upraviť účes.

A prečo vlastne tá strieborno modrá farba?
Vždy som chcel mať modré bicie. A neskôr som našiel fotku starého Porsche 911 s týmto náterom. Tak som poslal tú fotografiu do DW s požiadavkou, či niekto dokáže zaobstarať ten taký náter. Nakoniec to pre nich nebol žiaden problém.

A čo elektrické komponenty tvojej zostavy? Všimol som si kontaktné spúšte na remote bassovom bubne a oboch "bubienkoch", rovnako ako modul DTX900 od Yamahy. Aké má toto pozadie?
Ten modul slúži hlavne na dosiahnutie takých originálnych zvukov bicích, aké počujete v skladbách ako "World In My Eyes", či "Enjoy The Silence". Preto dva bubienky, hlavný a ten druhý, hlbšie ladený, majú spúšťače, čím získajú originálnejší zvuk. Ale stále zachovávam 60% akustického bubienka, zvyšok tvoria spomenuté dodatočné originálne zvuky. V opačnom prípade existuje elektronická podložka, ktorú však používam iba v jednom momente počas koncertu, kvôli špeciálnemu zvukovému efektu. Celkovo sú však bicie využívané hlavne akusticky, veď som do nich aj niečo investoval. O spojenie akutstických bicích so zvukom elektronickej kapely som sa snažil od môjho prvého momentu pôsobenia v Depeche Mode. Takže, takto môžem dať koncertnému zvuku kapely novú dynamiku. Elektronické komponenty majú u bicích viacmenej význam pre zvukové detaily.

Ako to potom funguje s kontrolou zvuku?
Modul Yamaha DTX-900 je veľmi pevný, s nulovou latenciou a mne vyhovuje jeho jednoduché ovládanie. V minulosti sme pre "add-snares" využívali sekvencer, ktorý som zdvojoval so živým bubnom. Nevýhoda tohto variantu so sekvencerom bola tá, že som musel hrať skutočne presne, inak to vyznelo falošne. Dnes sa s Tiggernom hrá omnoho uvoľnejšie. Vlastne mám rytmus v rukách a môžem pridať tempo v ktoromkoľvek momente, kedy to považujem za vhodné.

Ktoré konkrétne veci sú spúšťané cez "remote" kopák?
Niekedy "tlesk", či dokonca sampel môjho štúdiového bassového bubnu. Tento zvuk je už v originály skreslený, takže môžeme priamo skresliť aj jeho signál z pódia - to bola výhoda, proti ktorej nikto nenamietal. Ak by sa použil Distorsion live, môže sa stať, že sa náhodne skreslí aj ďalší bubon. Takže by to bolo len o tipovaní, čo by veci opäť skomplikovalo. Takže v podstate všetko nahráva akutálnemu variantu so spúšťačom pred-pripravených originálnych zvukov.

Poďme sa trochu porozprávať o čineloch tvojej zostavy. Vyzerá to tak, že máš k dispozícii akýsi mix archívnych kúskov.
Celkom to tak nie je. To, čo pôsobí staro, tmavo a archívne, sú v skutočnosti činely z Avedis série firmy Zildjian. V príncípe sú to však repliky niekdajších činelov. Z tej série pochádza 16" druhý hat na pravej strane a 21tka úplne vpravo. Keďže tie činely majú svoj pôvod v 1960tych rokoch, príde mi fájn, že sa znovu dostali na scénu, nevidím nič zlé na ich znovuzrodení, rovnako ako na tom, že sú späť aj na koncerných Tomoch. Ide o celkom príjemný experiment s novými vecami, ja sa však vždy vraciam k starým veciam a všeobecne známym zvukovým obrazom. Okrem toho hrám s niekoľkými novými modelmi z A a K-série, ktorých zvuk mi je dôverne známy. Trochu delikátnou záležitosťou je 23" Sweet Ride, pre mňa asi tá najsprávnejšia veľkosť pre koncerty, pretože sa po ňom skvele udiera.

"Ride" činel v klasickom zmysle sa v Depeche Mode nie často používa.
Aktuálne majú zopár skladieb so skutočnými "ride" činelmi, v ostatných prípadoch zvyknem hrať na crashrideroch.

Tour bubeníkom Depeche Mode si už 20 rokov. Čoraz viac a viac si do kapely integrovaný. Aktuálne koncerty sa sústreďujú na nový album, "Spirit". Na dvoch skladbách si sa dokonca podieľal spoluautorsky.
Áno, "Poison Heart" a "Cover Me". Obe sa dokonca dostali do koncertného setu. "Cover Me" je dnes prvým vrcholom koncertu. Pre mňa osobne je takisto vrcholom celého albumu "Spirit". Chlad elektroniky a živočíšne tempo kmeňového bicieho rytmu vytvára pocit veľkej naliehavosti. Skladba začína tak trochu nadpozemsky, ale neskôr sa rozvinie jej tanečná časť, ktorá je však príliš pomalá na skutočný tanec :) ... ale funguje to. Skladba získava na pódiu veľkú dramaturgiu, doslova kinematografickú. Je to skvelá live skladba! Nie je to však po prvýkrát, čo som sa spoluautorky podieľal na albume. Takisto som hral v skladbách na albumoch "Playing The Angels" a "Sounds Of The Universe".

Aké to je komponovať bicie party v skladbách pre Depeche Mode?
S Petrom Gordenom sme ti tentoraz uvedomili, že sa spolu venujeme hudbe už celú večnosť, no nikdy sme spolu nekomponovali. Tak sme sa stretli u mňa doma, v Rakúsku, a skomponovali niekoľko skladieb. Počas toho procesu sme sa rozhodli, že nebudeme používať zaužívané nástroje, čiže klávesy a bicie, ale že by sme mali hrať na nástrojoch, ktoré nám boli v podstate cudzie. Vďaka tomu sme sa mohli viac sústrediť na skladby samotné. Pri tomto procese sa musíte odosobniť, takže sme sa nakoniec prepracovali k samotnému jadru. Peter hral na bassgitare, ja na klávesoch. Nebol žiaden plán v tom, kto a čo bude komponovať. Nakoniec sme zopár našich nápadov poslali Davidovi, pretože nám prišlo zaujímavé poznať jeho názor. Dave nám okamžite na diktafón naspieval melódie a dokonca napísal zopár textov. Tým vznikla veľmi zaujímavá autorská zostava. Nakoniec sa niektoré skladby nahrali v demo podobe a dve z nich skončili na albume "Spirit".

Po zvukovej stránke pôsobí album veľmi esteticky, puntičkársky a decentne.
Jednoznačne ide po zvukovej stránke o veľmi dobrú prácu. V tejto kapele vládol vždy obrovský rozdiel medzi nahrávaním albumu a koncertovaním. Bežne pri iných kapelách môžete prísť kedykoľvek uprostred nahrávania. U Depeche Mode to takto nefunguje. Tu má každý úplne iný názor. A možno práve tento ich prístup je dôvodom, prečo dodnes fungujú. A ak niečo funguje, tak by ste to nemali meniť. Prišiel som s predstavou, že by som na albume mohol hrať viac na bicích. Lenže, samotný producent albumu hrá na bicie, a samozrejme si robil aj vlastné slučky. Je to v podstate logické. Ja osobne by som zo všetkého slučky nerobil, myslím, ak chcete hrať poriadne. Slučky mi prídu jednoducho nudné, hlavne pri dlhšom hraní. To je asi jediný kritický moment z mojej strany, súvisiaci s týmto albumom.

Takže si nebol do produkčného tímu začlenený natoľko, aby si mohol prísť s vlastnými návrhmi?
Väčšinu skladieb napísal Martin a v štúdiu trávi takisto najviac času. Prečo by to mal meniť ... v tomto zmysle to dáva zmysel. Pre mňa je nakoniec dôležité, že tie skladby sú dobré ...

... pretože tie skladby ti poskytujú inšpiráciu pre koncertné prevedenie?
Pre moju prácu je to absolútne nevyhnutné. Ako štúdiový bubeník strávite so skladbou 20 minút, či hodinu. Potom sa vrhnete na ďalšiu. S Depeche Mode na turné strávim s tými skladbami viac ako rok. Takže, keď vytvorím bicie party, ktoré mi k tomu robia aj radosť, tak tie skladby hrám skutočne rád. Iba tak sa dá prežiť tak dlhé turné.

Tkvie v produkcii bicích trackov pre koncertný set Depeche Mode nejaké kúzlo?
V princípe neexistuje nič, čo by sa nedalo zahrať v Depeche Mode. Producent sa postaral o album, ja som si tie skladby vypočul, zameral sa hlavne na bicie stopy, pre túto zostavu fungujú. Je to moja práca a v tomto smere sú akékoľvek diskusie zbytočné. Na druhej strane, pokiaľ ide o vystúpenia, mám absolútnu slobodu. V podstate ide hlavne o dizajn hlavných rytmov. Ono, ak by som svoju techniku ešte viac vycibril, prípadne vynechal nejaký ten úder, mohlo by to veci viac uškodiť a tie skladby by postrádali ducha. Silné zvuky a pútavé rytmy, práve tie sú na programe dňa. Musíte si tých ľudí nejako získať. To je jediný cieľ.

Tak inak, má v sebe "Spirit" nejaký potenciál, ktorý by zvýšil tvoju kreativitu?
Viete, pokiaľ ide o dobrý hudobný obsah, mám dostatok priestoru. Práve preto sa vlastne pri zvukových skúškach vrhám okamžite na nové skladby. A pokiaľ ide o tie staré, snažím sa zistiť, či sa dá nájsť niečo nové pre party, ktoré sa hrali celé roky. Nakoniec však zistím, že verzie, ktoré som hral v minulosti, boli jednoducho správne. Fungujú jednoducho vždy, takže sa tými otázkami prestanem zaoberať. Hráme extrémne veľké koncerty a ja presne viem, ktoré bicie rytmy v tomto rozsahu koncertu fungujú. Dve hodiny štadiónovej sily a beaty v správnom čase ... správne rozložený priestor pre bassový bubon, malý bubon a hi-hat ... o tom to je! Je iba jediný spôsob, ako hrať na štadiónoch ... a vedomosť, ako na to, skúsenosť ... takto sa buduje správny prístup.

Keď sme sa zhovárali naposledy, spomínal si plány ohľadne odchodu do Los Angeles, raja nahrávacích štúdií. Čo sa v tomto smere zmenilo?
Nejaký čas som tam skutočne pobudol a veľa pracoval. Vtedy som si myslel, že tam ešte stále funguje skutočná štúdiová scéna, kde človek sedí s inými v miestnosti a nahráva hudbu. Bohužiaľ! V skutočnosti som hral v niekoľkých štúdiách na prenajatých bicích, a často sa stávalo, že polovica kanálov v mixe nefungovala. Povedal som si, to nemá cenu! To môžem pracovať aj v Rakúsku, s tým rozdielom, že v mojom domácom štúdiu mám ďaleko lepší zvuk. Doma mám vždy postavené dve bicie zostavy a permanentne zapojený mikrofóny. Výstup z nich ide cez starú Otari páskovú mechaniku, a pritom to znie ďaleko lepšie, než v tých najväčších štúdiách v LA, kde som nahrával. Okrem toho, moja rodina sa chcela vrátiť do Európy. A tiež som nemal najlepší pocit z toho, že moje dieťa muselo chodiť do škôlky v LA len preto, že som, ako bubeník, chcel byť v LA. Keď žijete na rakúskom vidieku, ani nie za minútu ste z domu v lese, tak je to úplne iný pocit, ako keď trčíte celé hodiny v zápche v LA. Takže ten návrat do Rakúska mal veľa spoločného s kvalitou života.

A aké máš plány po skončení turné? Od polovice budúceho roka budeš mať čas na nové veci.
Snažím sa rozbehnúť projekty, ktoré sú trochu vzdialené popovej hudbe. Musíte sa snažiť byť kreatívny, pretože to nie je niečo, čo Vám len tak spadne do vienka. Budem komponovať hudbu pre dokumentárne filmy a filmové trailery, tieto veci ma vcelku bavia. A takisto, budem pokračovať v štúdiu ako študent. A nakoniec, samozrejme budem aj bubnovať.

Kde sa, ako pódiový bubeník, vidíš v budúcnosti?
Depeche Mode je pre mňa dokonalá spoločnosť. Lepšie to už ani byť nemôže!

GLOBAL SPIRIT WORLDTOUR 2017/2018
Drums: DW Collector's Series
Maple / Mahogany in CE Custom Blue
26 "x 14" bass drums
18 "x 16" Bassdrum II (left, Floor-Tom on Lifter, with trigger)
14 "x 5.5" Snare (Main, with trigger)
14 "x 7" Snare II (left, with trigger)
6 "x 5.5" Rack Tom
8 "x 5.5" Rack Tom
12 "x 8" Rack Tom
18 "x 16" Floor-Tom
20 "x 18" Floor-Tom
10 "x 6" Rack Tom
6 "x 12" Rata-Tom (with trigger)
6 "x 16" Rata-Tom

Cymbals: Zildjian
15 "A New Beat Hats
16 "Avedis Hats (Right)
21 "A Ultra Hammered China
19 "K Custom Hybrid Trash Smash
8 "A Splash with 8" A Custom China (Choke)
23 "A Sweet Ride
10 "trash former
16 "A China High with 10" A Custom China (Choke)
20 "A Custom EFX
21 "A Ultra Hammered China
21 "Avedis Crash

Skins: Remo
Kicks & Toms: Emperor clear
Snaredrums: Ambassador coated
Rata-Toms: Ambassador clear

Hardware & Pedals: DW 9000

Drumsticks: Vic Firth
American Classic 2B
T1 General Mallets

Electronics: Yamaha
DTX 900 module
Pad TP-70
Triggers DT-50S, DT-20

zdroj: dmtvarchives.com