Chvíľu som mal pocit, že tu ešte stále je ... 2/2

David Gahan pre magazín NME o Markovi Laneganovi, o očakávanom spomienkovom večeri v Londýne a o budúcnosti Depeche Mode.

Mark a jeho vlastnosti sú spomenuté aj v piesni "Brother" projektu Humanist. Tú pieseň si naspieval, ale to, akým bol Mark priateľom vyplynulo z konverzácie medzi Robom Marshallom a Edom Harcourtom, nie?
Dave: "Mark by mi isto poslal zoznam skladieb, ktoré by chcel počuť v mojom podaní, určite čokoľvek od Micka Ronsona po Nicka Drakea, Scotta Walkera, Gena Clarka. V tomto smere bol veľmi priateľský a ak si Vás obľúbil, bol vždy milý."

"Bolo skvelé pracovať na tej spomenutej skladbe, pretože z nej vzišlo množstvo pocitov. Bude zaujímavé usporiadať tú spomienkovú noc plnú Laneganových piesní. Spolu so všetkými tými hudobníkmi odprezentujem niekoľko rôznych skladieb. Bude to skvelá noc, ale Lanegan sa bude možno pozerať zhora na ten dav v The Roundhouse, ktorý bude počúvať jeho skladby a smiať sa tej irónií. Mohli sme takto odohrať možno aj 5 večerov, pretože sa to vypredalo veľmi rýchlo. Existuje veľa hudobníkov a spevákov, ktorý prechovávali k Laneganovi a jeho práci skutočný rešpekt."

Spomínal si nám aj pieseň "Shock Collar", takisto od The Humanist, ktorú pôvodne napísal Mark Lanegan, no dotiahol Ťa k nej, aby sa tak hrala v rádiách. Aké to bolo ovládnuť jeho pieseň takýmto spôsobom?
"V skutočnosti to bolo dosť zložité. Chcel som spievať v tónine, ktorá bola pre neho rovnako napínavá - chcel svoj hlas posunúť až na hranice svojich výšok. Úprimne, pre mňa to bola česť. Bavilo ma vžiť sa do jeho slov a snažil som sa zostať verný pocitu, o ktorý sa sám snažil".

"Bol to typický Mark, keď povedal, "mám túto pieseň, ktorú potrebujem naspievať a okamžite som si spomenul na Teba. V 6Music hrajú inú moju skladbu, takže Ťa budeme potrebovať" ... zvyčajný druh chaosu!"

Spolu ste naspievali aj cover Bowieho piesne "Cat People (Putting Out Fire)" a veľakrát ste spievali jeho piesne. Nemáš pocit, že ste vlastne dvoma stranami jednej mince?
"Na to som úplne zabudol. Spolu sme sa kvôli tejto skladbe v štúdiu neocitli, ale bolo to skvelé. V tóne našich hlasov je niečo, čo spolu dobre fungovalo. Možno v istých ohľadoch spolu tvoríme dve strany jednej mince. Takto to mám aj s Martinom (Gorem). Keď sa zladíme, tak naše hlasy jednoducho spolupracujú. Nie s každým to takto funguje."

"Mám to tak aj s Wendi Rose, T Jae Cole a Janet Ramus, ktoré spievajú so Soulsavers. Sú práve na turné s Nickom Caveom a The Banshees, ale na londýnsky koncert dorazia. Keď niečo také zažijete, uvedomíte si, prečo to robíte - pre ten pocit, o ktorom ani nemusíte rozprávať."

Aké máš pocity pred koncertom na oslavu Markovho odkazu?
"Vďaka Bohu za všetky jeho piesne. S vaäčšinou tých kapiel, ktoré vystúpia, sa poznám. Tou hlavnou kapelou budú Soulsavers, tam poznám všetkých. V mojom malom štúdiu som pracoval na piatich, či šiestich skladbách. Pravdepodobne polovicu z nich odprezentujem, ale uvidíme, ako to dopadne."

"Bolo inak zaujímavé spievať rôzne verzie Markových skladieb, no nikdy som to nerobil s plnou vážnosťou. Viem si predstaviť, že ak by bol ešte medzi nami, tak by sme na niečom spoločnom určite pracovali."

Si v kontakte aj s niekým iným zo zoznamu účinkujúcich?
"Pred siedmymi mesiacmi som natrafil na Bobbyho (Gillespieho). Bol som na módnej prehliadke Ann Demeulemeester ako spoločník mojej dcéry, ktorá s Ann spolupracuje. Normálne na takéto akcie nechodím, ale posadili ma vedľa Ann a bola tam tá postava číhajúca neďaleko v tieni."

"Zrazu počujem, "všetko v poriadku, pán G.?", so škótskym prízvukom. A to bol Bobby. Pýtal sa ma, čo tam robím, povedal som mu, že som tam s dcérou a on mi prezradil, že v prehliadke účinkuje aj jeho syn. Vedľa Bobbyho manželky sedel Jimmy Page a vtedy som si uvedomil, že sa pohybujem v oblasti "starej rockovej hviezdy". Všetci tí mladí, trendy ľudia sedeli na opačnej strane, ale ja som sa v tej pozícií cítil celkom pohodlne."

"S Bobbym sme trochu podebatili a spýtal sa ma, či tiež robím na tej Laneganovej veci. Rozprávali sme sa spolu aj krátko po Markovej smrti. Diali sa vtedy vcelku divné veci. Približne v tom čase som napísal aj skladbu "Wagging Tongue" z albumu "Memento Mori". Znie to v štýle "hókus-pókus", ale na chvíľu som mal pocit, že Mark ešte žije. Bobby mi prezradil, že zažil niečo podobné, keď sedel v záhrade. Rovnako som to zažil, keď odišiel Fletch, dokonca aj počas turné."

"Existujú dôvody, prečo nechápeme veci za hranicami nášho myslenia, prečo sme vlastne tu a podobné blbosti. Dnes, keď som starší, som si tým celkom istý. Jednoducho musíte len prísť, keď ste požiadaný urobiť nejaké veci a sledovať, čo sa bude ďalej diať."

"S Bobbym sme sa poriadne nevideli od konca turné k albumu "Songs Of Faith And Devotion", takže sme spolu skonštatovali, "kámo, veď je to takmer 30 rokov!" Prišlo mi to ako včera a Bobby je skutočne skvelý chlapík."

V úvode nášho rozhovoru si spomenul, že opäť píšeš. Ide len o počiatok pocitu, že sa blíži temnota?
"Áno, ako keď vzniká nič z ničoho. Zámerne sa snažím nerobiť po kreatívnej stránke žiadne plány. Zoberiem gitaru, niekam sa zašijem a ak sa objavia nejaké zaujímavé akordy, nahrám si to do môjho iPhonu. Sú to automatické veci, no momentálne ma veľmi inšpiruje moja dcéra a snažím sa jej byť oporou. Nedávno absolvovala niekoľko klubových vystúpení v Európe. Toto ma momentálne baví viac a chcem vedieť, čo sa na tomto poli udeje."

"Som otec, tak mi dôveruj - a ona stavia okolo seba steny a vraví mi, aby som brzdil. Ako výkonný producent sa ju snažím trochu ovplyvniť, ale ona si robí veci po svojom. Má veľmi silný hlas, ktorý som v sebe počul, keď som bol veľmi mladý. Keď som ju počul v jej izbe, ako som prechádzal okolo, spievať skladbu Billie Holiday, zostal som v šoku. Intonácia, tón, všetko to bolo úžasné."

Takže to bude ešte pár rokov, kým sa opäť naštartuje stroj Depeche Mode?
"S Martinom sme sa spolu bavili. Nedávno sme sa spolu videli a bolo to veľmi príjemné. Nejaký čas sme strávili v Taliansku, kde si neďaleko Ríma obnovili Anton Corbijn s manželskou svadobný sľub. Strávili sme spolu príjemné chvíle bez pracovného, či koncertného stresu. Aj som sa Martina spýtal, či niečo píše a odpovedal v štýle "Nieee!" Je to úplne normálne, obzvlášť, keď máte za sebou niekoľko intenzívnych rokov. To chvíľu ešte potrvá, počkajte a uvidíte. Nevylučoval by som, že sa niekedy stretneme, ale aktuálne to nie je na programe dňa."