Daniel Miller: Construction Time Again

V tomto roku oslávi prelomový album, "Construstion Time Again", 35 rokov od svojho vydania. A tak si túto udalosť pripomeňme cez spomienky Daniela Millera, ktoré napísal pre booklet remastrovanej edície albumu, v roku 2007.

Tretí album Depeche Mode položil v mnohých smeroch nové základy. Bol prvým, kde sa Alan Wilder predstavil ako právoplatný člen kapely a po prvýkrát kapela spolupracovala s Garethom Jonesom, štúdiovým inžinierom, ktorý sa veľmi skoro stal ich blízkym priateľom a spolupracovníkom na mnohých ďalších projektoch. A samozrejme, bolo to po prvýkrát, čo sme sa pustili do experimentovania so samplingom.
Samozrejme, doplnenie kapely o štvrtého člena sa prejavilo na zmene dynamiky a Alan bol, v porovnaní s ostatnými, veľmi odlišnou osobnosťou. Bol hudobne vzdelaný, fungoval predtým vo viacerých zabehnutých kapelách, a hlavne patril do skutočnej strednej spoločenskej vrstve. Takisto mal odlišné hudobné chute, hoci postupom času hudobné chute všetkých z kapely v podstate splynuli.

Alan bol takisto veľmi nadšený, pokiaľ šlo o prácu v štúdiu. Bol perfekcionista, hoci ostatní, keď išlo o ladenie detailov, takéto nadšenie neprejavovali. Bol veľmi dobrým hudobníkom aj po technickej stránke, na samotný album prispel skladbami "Landscape Is Changing" a "Two Minute Warning", a do kapely priniesol aj značnú dávku hudobného významu. Disponoval veľmi silnými názormi a stal sa členom produkčného tímu, spolu so mnou a Garethom. Depeche Mode sa síce stále vyznačovali minimalizmom a nechceli tento smer veľmi rozvíjať, ale Alanov prínos na album "Construction Time Again" je naozaj citeľný.

Album sme nahrávali v The Garden, v štúdiu Johna Foxxa v Shoreditch, v East London. To bolo dávno predtým, než sa z toho stala veľmi vyhľadávaná oblasť Londýna. Vtedy to bol stále pochmúrny a neradostný Shoreditch. No už vtedy tam bolo veľa skvelých indických reštaurácii. Jedna z napamätnejších vecí, súvisiacich s nahrávaním tohto albumu, bola skutočnosť, že počas nahrávania sme sa stali, s Martinom a Alanom, vegetariáni, po vzore Garetha. V tejto oblasti bolo totiž k dispozícii toľko skvelého vegetariánskeho indického jedla, že sme sa jednoducho rozhodli ísť v tejto línii. Držalo nás to ešte niekoľko rokov potom a Martin dodnes nekonzumuje mäso.

Hlavným technickým pokrokom, súvisiacim s albumom, je fakt, že sme po prvýkrát využili sampling. V tej dobe už Vince Clarke vlastnil Fairlight, ktorý použil na prvom albume Yazoo, Martin si pre zmenu kúpil svoj prvý Emulator a ja som si zadovážil ten absurdný systém s názvom Synclavier. Nesamplovali sme nahrávky, chodili sme von a samplovali okolitý svet, jednoducho sme nahrávali všetko, čo vydávalo nejaký zvuk. Martin priniesol všemožné podivné hračkárske nástroje, veci z Východu a začali sme testovať všetky možnosti.

Skladba, ktorá všetky tieto techniky stelesňuje je "Pipeline". Pieseň ako taká už existovala, takže sme sa vybrali na jedno opustené stavenisko v Shoreditch. V skladbe sme použili iba zvuky z tohto staveniska, ale kompletná bola až vtedy, keď ju Martin na rovnakom mieste naspieval. Mali sme k dispozícii dve páskové mechaniky. Z jednej znela už pripravená skladba, takže Martin mohol počuť melódiu, a na druhú mechaniku sme nahrávali Martinove vokály. To stavenisko bolo vedľa železnice, takže pri skutočne pozornom počúvaní môžete zachytiť na pozadí prichádzajúce a odchádzajúce vlaky a ďalšie náhodné zvuky. Pre kapelu, s jej hudobnou históriou, išlo o veľmi konceptuálnu záležitosť. Nie často máte možnosť si uvedomiť, ako veľmi Depeche Mode posúvali hranice a experimentovali.

V porovnaní s predošlými albumami, mal "Construction Time Again" ďaleko tvrdší a kovovejší zvuk. V tom období začali chalani počúvať kapely ako Einsturzende Neubauten a Test Department, a Martin už predtým prepadol kapelám ako DAF a Der Plan. Aj ja som takúto produkciu tiež veľmi často počúval, dokonca som s Neubauten pracoval, a hoci som im nechcel takýto zvuk vnucovať, oni ho akosi prirodzene absorbovali, vlastne si ho prispôsobili svojmu svetu.
Pre mixáž albumu sme si zvolili Berlín, legendárne Hansa Ton štúdiá, ktoré stáli hneď vedľa Múru. Stále sme mali málo finančných prostriedkov a vtedy bolo nahrávanie v Berlíne omnoho lacnejšie, než v Londýne, hlavne kvôli výmennému kurzu a povahe Berlína v tom období. Pred pádom múru nechceli žiť Nemci priamo v meste, takže vláda poskytla stimul firmám, aby sa presunuli priamo do centra, a tak vlastne štúdiá boli oslobodené od daní. Tak sme si mohli dovoliť luxusný hotel, pracovať v jednom z najmodernejších štúdii v Európe a stále za to platiť menej, než keby sme nahrávali v Londýne.

Pre nás to bolo všetko skvelé, pretože Berlín je mesto, ktoré žije 24 hodín denne. Mohli sme skončil prácu aj v noci a stále sme mali kam zájsť na drink, či do nejakého klubu - to bol proti Londýnu veľký rozdiel. Poznal som pár ľudí odtiaľ, takže tu a tam nás do štúdia prišli pozrieť ľudia z Neubauten, hlavne Blixa Bargeld, The Bad Seeds alebo DAF. Martin si s Blixom veľmi rozumel a čoskoro sa Depeche Mode stali v Nemecku veľmi populárni, takže sa tam pravidelne motalo aj množstvo fanúšikov kapely. V jeden deň dokonca niekto pred štúdiom preškrtol názov ulice a premenoval ho na "Depeche Mode Strasse".

Prvým singlom z albumu bola skladba "Everything Counts". Vyšiel tesne pred samotným albumom a vcelku sa mu darilo, v britských rebríčkoch dosiahol šiestu pozíciu. V porovnaní s predošlými singlami to bola veľká zmena a po zvukovej, hudobnej a textovej stránke veľký krok vpred. Pamätám si, že v NME magazíne vykresľovali kapelu ako mladých Marxistov, hlavne po tom, čo jeden z ich reportérov objavil spojítko medzi textami skladieb a obalom albumu, ktorý sa podobal sovietskym budovateľským plagátom. Pritom to bol nesprávny výklad - mali úprimné texty, ale chalani nikdy nemali v pláne spájať kapelu s akýmkoľvek politickým hnutím.

Album "Construction Time Again" prezentoval ďalší medzník v histórii kapely Depeche Mode. Martin sa, krátko po jeho vydaní, presťahoval do Berlína, čo sa, myslím, odrazilo na jeho skladateľstve.

Daniel Miller, CTA remaster, 2007