Dave Gahan: Berlín milujem!

Dave Gahan poskytol v Berlíne exkluzívne interview pre nemecký denník Bild. Hoci reportér kládol otázky, na ktoré vopred poznal odpoveď, rozhovor vyznel veľmi príjemne.

Vitajte v Berlíne!
Ďakujem, toto mesto milujem. Berlín zohral v historií Depeche Mode veľmi významnú rolu. V roku 1983 sme tu nahrali album "Construction Time Again", v štúdiách Hansa. Mám tu veľmi veľa priateľov.

V piatok predstavíte v Berlíne Váš nový album. Ešte stále prežívate vzrušenie pri vydávaní nových nahrávok a prezentácii fanúšikom?
Už ani nie. Ale prežívam nadšenie pri ich uvedení na pódium. Dávam do toho všetko, vrátane môjho hlasu.

Na albume "Spirit" znie tvoj hlas skutočne mocne.
Áno, mám z toho radosť. Náš producent nastavil môj hlas skutočne úžasne. Nie je to jednoduchá záležitosť, ale som veľmi spokojný. Skladby som nacvičoval celé mesiace aj v mojom domácom štúdiu, presne v takom poradí, ako sú na albume, aby to pri finálnej produkcii bolo proste dokonalé.

Aj budeme niektoré z nových skladieb v piatok počuť?
Áno, zopár nových zahráme.

Čo máš na Berlíne najradšej?
Prechádzky. Rád po meste pobehujem a nechám sa ním unášať. Rád sa prechádzam v okolí Köthener Strasse, kde sídlia štúdia Hansa. Stával tam ten neslávny múr, čím bolo to mieste výnimočné.

Ako vždy, aj tento nový album je veľmi pochmúrny.
Pasuje do tohto sveta.

Prečo sa od Vás nedočkáme aj šťastných albumov?
Hudba odráža môj stav, ako aj to, čo sa okolo mňa deje. Ale neopísal by som ho ako pochmútny alebo temný. Počúvam veľa skladieb od Cohena a Bowieho. A ich skladby mi tiež neprídu temné.

Pesimistické?
Sčasti. Ale takí sme aj my dnes s Martinom. Je to náš život. Neustále sme ovplyvňovaní svetom, v ktorom žijeme. Bolo by pre nás preto veľmi ťažké nahrať šťastný album. Také niečo možno dokáže Bruno Mars, my nie.

Pred dvadsiatmi rokmi si zamával na rozlúčku alkoholu.
Ten nekonzumujem už veľmi dlho, takže mi ani nechýba. Nejaký čas to trvalo, bol to tuhý boj. Ale vždy som mal radšej drogy, nez alkohol, čo ale neznamená, že som nepil až príliš. Dnes som zbavený oboch. Ale, ak má niekto alkohol rád, funguje mu to s ním, nechajte ho popíjať, užívajte si!

Raz si povedal, že po skončení kariéry by si rád relaxoval na verande pri fľaške whiskey...
Niekedy s mojou ženou fantazírujeme o tom, čo budeme robiť, keď zostarneme. Vždy sa vidíme niekde na juhu, ako sa k sebe túlime na verande. Možno ale bude miesto tej fľašky vedľa mňa stáť puška a budem strieľať po každom, kto nás bude rušiť. To mi príde celkom zábavné :)

V minulosti si rád trávil čas s hotelovými manažérmi.
Áno, to patrilo k mojim koníčkom. Viete, niekedy sme skutočne hlučne oslavovali. Často tam došlo k hádkam a zrazu sme sa ocitli na ulici. Dnes už sú to raritné momenty :)

Za posledné mesiace nás opustilo množstvo hudobníkov. Naposledy George Michael, predtým napr. David Bowie ...
George Michaela by som rozhodne do jednej rady s Bowiem nestaval. Michael bol stále veľmi mladý a ani presne neviem kde a ako zomrel. Ale Bowie bol vždy súčasťou môjho života. Bez neho by som tu, ako spevák Depeche Mode, nesedel. Jeho skladba "Heroes" vo mne naštartovala túžbu stať sa spevákomo.

Táto skladba vznikla v Berlíne, v Hansa štúdiách.
Presne preto sme si to štúdio vybrali. S Martinom sme veľkí Bowieho fanúšikovia. Keď mám zlý deň, pustím si Bowieho a všetko je zachránené.

Poznal si ho osobne?
Áno, stretol som sa s ním niekoľkokrát. Naše dcéry navštevovali v New Yorku tú istú školu.

Boli ste susedia?
Dá sa to tak povedať. Nežili sme od seba veľmi ďaleko. Ale on bol veľmi uzavretý človek, takže sme sa väčšinou stretávali v škole. Často sme sa zhovárali, no nikdy nie o hudbe. Dnes ľutujem, že som mu nepovedal, že pre mňa znamenal. Ale verím, dúfam, že to vedel.

Bol to šok, keď si sa dopočul o jeho smrti?
Asi áno. Naposledy sme sa stretli v škole. Rozprávali sme sa len veľmi krátko. Neskôr som manželke povedal, "David na tom nie je dobre, videl som mu to na očiach." Bol veľmi vychudnutý. Krátko na to zomrel, netušil som, že to spôsobila rakovina."

A nenapadlo Vás pripraviť mu nejakú hudobnú poctu, napr. v podobe nejakej coververzie?
Ani nie. Ale nedávno sme odohrali v New Yorku, v štúdiu, taký mini koncert. Zahrali sme 5 skladieb a filmovali to s 360-stupňovou technológiou. Na konci sme ako bonus zahrali Bowieho "Heroes". Príde chvíľa, keď to svet uvidí.

Tvoja dcéra, Stella Rose, má 18, jeden z tvojich synov je ženatý, kedy bude z teba starý otec?
Dúfam, že sa tak ešte chvíľu nestane :) Neviem, či Jack premýšľa o ďalšej generácii. Aktuálne sa sústredí na nové štúdiu v oblasti fyziky. Stella samozrejme môže otehotnieť kedykoľvek ... :) Ale dúfam, že má ešte kopec času.

Ide v tvojich šľapajách?
Je to možné. Má skvelý hlas. No takisto sa venuje fotografii. Uvidíme, kam to dotiahne. Som šťastný, že sme taká umelecká rodina. Svet je už plný doktorov a právnikov :)

Majú tvoje deti radi vašu hudbu?
To presne neviem. Jack tu a tam na náš koncert zájde. Viete, s vekom získavate k vašej práci väčší rešpekt. Uvedomíte si, že ako muzikant pracujeme viac, než sa často zdá.