Dave Gahan: “Podarilo sa nám to!”

Jeden z ďalších rozhovorom s Dave Gahanom a Richom Machinom o albume "The Light The Dead See", no ako sa na frontmana Depeche Mode patrí, neobíde ani tému chystaného albumu svojej domácej kapely.

"Je to omnoho oslobodzujúcejší spôsob, než akákoľvek droga, akú som kedy vzal. Resp. všetky, ktoré som vzal!"

Dave Gahan rozpráva o sile hudby, alebo presnejšie, o odlúčení, ako súčasti skladateľského procesu, ktoré bolo špecifické v súvislosti s novým albumom "The Light The Dead See" projektu Soulsavers.

"V určitom zmysle nemám pocit, že si celú zásluhu môžem pripísať na svoje tričko," priznáva. "Jednoducho sa objavilo niečo, čo ovládlo moje pero, ak to tak chcete počuť. Viem, že keď sa niečo také napíše, vyznieva to čudne, vlastne všetci sa staviame obozretne k veciam, ktoré sú akosi mimo vašej kontroly. Aktuálne som veľký zástanca prístupu, kedy sa snažím mať všetko pod kontrolou, lenže, keď také čosi dokážete, tak sa zo života stáva akási mizéria. Je jedno, čoho sa to týka."

"Niekedy sa pri písaní stane, že ani neviete, prečo všetky tie veci dávate na papier. Viete, nepatrím k tým, ktorí si sadnú a sú schopní napísať príbeh o tom, čo sa autorovi, teda mne, stalo, napr. hádka s manželkou alebo čosi podobné. Takto ja nepíšem. Píšem akoby... jednoducho z iného sveta. V detstve ma najviac ovplyvnil David Bowie a dnes si uvedomujem, že tomu tak bolo preto, že on vlastne na tejto planéte ani nežil. Ponúkal texty a hudbu, ktorá ma oslovila, s ktorou som sa identifikoval, ako aj s postavami, ktoré prezentoval na svojich koncertoch. To isté sa dá povedať o punkovej scéne. Takže, album Soulsavers je pre mňa veľmi filmový a keď ho dnes počúvam, niečo sa mi snaží povedať. Identifikujem sa s osobou z tých textov. Samozrejme, že tou osobou som ja sám a som autorom tých textov; ale niekedy, keď píšem takéto texty, tak ich nepíšem s určitým úmyslom, dokonca ten zámer, či úmysel do úplného dokončenia textu ani nevidím. Jednoducho nasledujete to, čo sa práve vo vás deje. Lepšie to vysvetliť nedokážem."

Frontman Depeche Mode sa so Soulsavers zaplietol v oddobí, kedy Soulsavers otvárali koncerty masívneho "Tour Of The Universe 2009 - 2010". "To bola jedna z tých vecí, ktoré niektorí komentujú slovami, 'vedel som, že sa niečo stane'." dodá Gahan. "Nemal som ani potuchy, či to bude fungovať, no rozhodne to neboli rozhovory v štýle, kedy jedna strana hovorí "jasné, jasné" a nakoniec sa nič neudeje; ja som si vážne pomyslel, tak z toho niečo bude, rozhodne niečo spolu urobíme."

Soulsavers sa dali dohromady niekedy na prelome storočí. Zamestnanec v obchode s hudobninami, Rich Machin, a Ian Glover zúžitkovali možnosti technológii domáceho nahrávania, aby tak vytvorili hudbu inšpirovanú kompozitórmi filmových soundtrackov ako Ennio Morricone a Angela Badalamentiho, rovnako ako klasickým rockom, bluesom a gospelom. So svojimi troma albumami sa postupne presunuli od elektroniky k viac organickejším štruktúram a vybudovali závideniahodné spolupráce, z ktorých najpozoruhodnejšia bola tá s Markom Laneganom, ktorý ako vokalista hosťoval na albumoch "It´s Not How Fat You Fall, It´s The Way You Land" (2007) a "Broken" (2009). No pokiaľ ide o spoluprácu samotnú, tak v tomto smere je najvydarenejším albumom práve ten s Gahanom, kedy si David s Machinom preposielali vzájomne svoje nápady počas celých 18 mesiacov, kedy nahrávka postupne vznikala.

"Mohol som poslať Davidovi len také náčrty a sledovať, čo s tým urobí," povie Machin. "Následne k tomu pridal slová, melódiu vokálov a poslal mi to späť. To sa však už obyčajne dostalo do bodu, kedy som musel začať uvažovať, ako to dať celé dohromady. Mali sme k dispozícii luxus v podobe času, kedy sme veci nahrali, vypočuli a bolo z toho cítiť slobodu a neuveriteľne uvoľnenú atmosféru. Do štúdia sme zašli v momente, kedy sme cítili potrebu niečo dokončiť, ale väčšinu vecí robili ľudia doma, rovnako aj David pracoval z domu... Je to skutočne skvelý spôsob práce. Takéto niečo sme však skutočne nemali v pláne. Ak by ste mi to vysvetľovali, tak by som neveril, že to môže fungovať. Som ale rád, že sme to urobili práve takto. No a keď album počúvam dnes, cítim z toho tie výhody."

"Čo sa mi na veciach, ktoré mi Rich posielal, páčilo, bol fakt, že boli veľmi jednoduché, veľmi priamočiare a hlavne bez zbytočností," povie Gahan. "Šlo buď o gitarovú linku alebo niečo, čo malo veľmi zaujímavú atmosféru, zvuky prehnané cez zosilňovač a podobne... okamžite to vo mne vyvolalo akýsi pomyslený vesmír a tam sa mi veľmi dobre pracovalo. Pri práci s hlasom som sa cítil skutočne uvoľnený, predtým by som takto určite nedokázal riskovať."

"David sa na nahrávke podieľal rovnako ako ja," trvá na svojom Machin. "Vôbec som mu nedával nejaké vodítko ohľadne mojich predstáv; mohol som mu posunúť čokoľvek bez zbytočných poznámok on mi to vrátil presne také, aké som chcel, aby to bolo. Za celý ten rok a pol práce sa nikdy nestalo, že by sa niekto z nás zastavil a prehlásil niečo v zmysle, "vieš čo? nie som si istý tým, kam sa uberáme" alebo "tak toto nechcem". Takáto chémia, aká sprevádzala tento album, je skutočne vzácna a myslím, že keď sa také čosi objaví, musíte sa tým nechať viesť."

Gahan súhlasí. "Rich bol neustále veľmi nápomocný; neviem, či to bolo tým, že sa identifikoval s tým, čo som písal a o čom som mu rozprával, no vždy s nadšením dodal, "úžasné, pokračuj, pošlem ti ďalšiu várku vecí, na ktorých pracujem a zatiaľ, čo sa tomu budeš venovať, začnem pracovať na tom, čo si dokončil, skúsim okolo toho niečo vystavať, pretože viem, kam tým mieriš. Jednoducho, vždy bol v pomyslenej knihe na tej istej stránke ako ja. Dokonca sme ani nemuseli súperiť v štýle, "Neviem, o čo sa tuná snažíš". Nikdy takáto konverzácia neprebehla, čo je dosť atypické."

Tak ako mnohé albumy, pri ktorých sa využije hosťujúci vokalista, je aj "The Light The Dead See" pozoruhodne vystavaný. Obzvlášť po textovej stránke je album veľmi súvislý a dokonca sa každou ďalšou skladbou posúva obsahovo vpred.

"Myslím, že si to viac želáte, než by to bola pravda," prehlási Gahan. "Ale je fakt, že poradie skladieb zasa nie je tak vzdialené poradiu, v akom skladby vznikali. Až niekedy po šiestich hotových skladbách, ktoré som počúval v poradí, v akom vznikali, som si uvedomil, "To dáva zmysel. To mi vážne dáva zmysel.""

Nahrávka takisto pôsobí veľmi osobne, introspektívne a takmer neodpustiteľne. Gahan, ktorý okrem vokálov (zrejme v najlepšom prevedení za celú svoju spevácku kariéru) odhalil na nahrávke vlastnú dušu, tuná zápasí s vierou a smrteľnosťou, depresiou a bezvýznamnosťou samého seba. Spýtal som sa speváka, či nešlo o dôkladnú reflexiu stavu mysle v momente, keď písal, a či sa objavil moment, kedy ustúpil a pomyslel si, "tuná sa otváram už príliš, ukazujem viac, než som pôvodne zamýšľal".

"Tak trochu som to cítil," priznáva. "Predtým, ako som začal pracovať na veciach so Soulsavers, som dokončil veľké turné s Depeche Mode, a to bolo jedno z tých období, kedy som sa cítil tak trochu, viete... vždy tým prechádzam, po každom turné, som vyčerpaný a moje myšlienky vravia niečo v zmysle "Neviem, či to ešte niekedy chcem zažiť. Bolo to skvelé, no nie som si istý, či to ešte niekedy dokážem, ako aj zvládať všetko to okolo". Dokonca som si vtedy nie istý, či ma vôbec hudba ešte baví. Všetky tie otázky ma vtedy doslova prenasledujú. Lenže Rich mi poslal zopár vecí, na ktorých pracoval a odpovede prišli samé."

Keď začalo byť zrejmé, ako osobné sú Gahanove texty, začal aj Rich Martin cítiť obrovský pocit zodpovednosti v tom, aby celé dielo prezentoval v tom správnom svetle.

"Keď sa naozaj začnete zaoberať tým, čo napísal, začal sa objavovať tlak v zmysle, "Bože, to je neskutočné dobré, musím to urobiť tak, aby to bolo čo najlepšie"," pokračuje Machin. "S tým, čo tu urobil, neuveriteľne zvýšil latku kvality, skutočne do toho vložil samého seba, úplne sa na tom albume obnažil a urobiť takéto niečo, to je fakt šialené. Nevedel som to stráviť, pochopiť to, čo urobil. Fakt s tým vyšiel na svetlo sveta a ono je to tak dobré, že ja som jednoducho nemohol byť tým, kto by to celé pokašľal."

Album "The Light The Dead See" je jedným z tých albumov, ktoré si človek pustí práve vtedy, keď prechádza zložitým obdobím; nie preto, aby sa pri ňom poflakoval, ale aby mu pomohol posunúť sa ďalej. Pretože, hoci je veľmi temný, je o nadhľade a snahe o prežitie. Má v sebe potrebu zmeny, návod, ako sa vyhnúť stagnácii, či smrti. Je plný symbolík.

"To ste vystihli presne," súhlasí Gahan. "A som rád, že to hovoríte, pretože presne toto cítim pri počúvaní toho albumu. A aby som bol úprimný, trochu ma to prekvapuje. Je to presne to, čo sám cítim a ako ste povedali... mohol som to vyjadril vyumelkovane a v takom stave to pustiť von. Ak reálne ľuďom podáte to, o čom premýšľate, čo cítite, na čo sa pýtate, tak nie všetci to chcú počuť práve v takejto forme. Hlavne pokiaľ ide o hudbu, príliš veľa ľudí premýšľa v štýle "nie, toto počúvať nechcem, je to príliš depresívne" alebo tak nejak. To však nie je môj prípad. Vždy počúvam hudbu, ktorá vo mne vyvoláva otázky, už od detstva. Vždy som kládol otázky."

Myslím, že takto to vníma množstvo ľudí, ale z určitých dôvodov sa zdá, že takejto hudby veľa k dispozícii nie je. "Ale je, ale máte tak trochu pravdu. Bažím po hudbe, ktorá ma posúva. Viete, aktuálne veľmi intenzívne počúvam nový album Spiritualized, ktorý sa mi veľmi páči. Počúvam ho a vravím si, "Presne, viem presne o čom hovoríš." A to ma zároveň rozosmieva a núti k myšlienke, že sa nájdu ľudia, ktorí si povedia, "To je neskutočne depresívne." Ja sa s tým však identifikujem, páči sa mi spôsob, akým Spiritualized prezentujú veci, úplne v protipóle k ich hudbe, ktorá je naopak veľmi povznášajúca a zábavná, a pritom to celé vychádza z osobných skúseností. Takéto niečo naozaj rešpektujem a rešpektujem aj to, že autor neskrýva svoje pocity. Pretože, máte pravdu, toto veľa ľudí nerobí, väčšina sa venuje úplným sračkám. Keď počúvam Johnnyho Casha, tak tomu chlapovi verím. Keď počúvam Nicka Cavea, či si tie veci vymýšľa alebo nie, takisto mu verím. A tak isto som to vnímal celé roky v prípade Davida Bowieho. Veril som mu. Takže, o to isté sa snažím s mojim vlastným hlasom, aj v prípade, keď nie som autorom skladby."

Gahan má takisto pocit, že skúsenosti získané v nahrávaní so Soulsavers ho povzbudia v nahrávaní nového albumu Depeche Mode, ktoré už intenzívne prebieha.

"Momentálne s chalanmi pracujeme v štúdiu a množstvo vecí, ktoré Martin napísal, ma veľmi oslovuje," dodá a myslí tým samozrejme Martina Goreho, dvorného skladateľa Depeche Mode. "Mám pocit, opäť raz - takéto niečo sa totiž nestalo celé roky, samozrejme napísal množstvo úžasných piesní, no bolo obdobie, išlo o albumy "Violator" (1990) a "Songs Of Faith And Devotion" (1993), kedy som mal pocit - a dokonca som to Martinovi aj povedal, "To sú tie skladby o mne!? Využívaš ma ako múzu alebo také niečo? " Teda, ono to až také zjavné nebolo a ja sám som bol omnoho mladší, no dnes sú tu skladby, ktoré pripravil výlučne pre nový album a na ktorých práve pracujeme, jednoducho je medzi nimi zopár, v ktorých sa doslova vidím. Akoby sme si doslova padli do oka, čo je skvelé. A tie ma dostávajú na miesta, kde som schopný niečo počuť. A takisto mám pocit, že sa môj spev zlepšil. V mnohých tých nových skladbách akoby som spieval inak a mnohé z tých vecí vychádzajú z nahrávky Soulsavers."

Gahan a Machin stále pokračujú v spoločnej práci. Kedykoľvek si nájdu čas, preposielajú si nápady, nahrávky, čiže je veľmi pravdepodobné, že sa dočkáme ďalšieho albumu Soulsavers s Davidom Gahanom.

"Máme k dispozícii zopár ďalších skladieb," prizná Machin. "Jednoducho si užívame našu spoluprácu a som si istý, že sa to zavŕši ďalším albumom. Myslím, že na tomto sa aktuálne obaja zhodneme. Ak veci fungujú a vyvíjajú sa správnym smerom, nemali by ste ich opúšťať. Jasné, môže sa stať všeličo, môžeme sa ocitnúť v 3/4 cesty a zrazu jeden z nás povie, "Vieš čo, zďaleka to nie je také dobré, ako to, čo sme urobili predtým, nechajme to tak". Nemyslím si však, že toto bude náš prípad. Nápady, ktoré nás obklopujú sú lepšie, než všetky tie, s ktorými sme doteraz pracovali. A je tomu tak hlavne preto, že sa teraz omnoho lepšie poznáme. Jednoznačne dnes Davida poznám lepšie než v období, keď sme začali spolupracovať. Predsalen sú to už nejaké tie roky. Mám pocit, že si dnes rozumieme omnoho lepšie."

"Pokiaľ ide o mňa, tak vďaka tomuto albumu sa zlepšil môj entuziazmus a chuť vrátiť sa späť ku mojej kapele a nastúpiť s nimi do štúdia plný radosti z práce s novými skladbami," dodá Gahan. "Nemám pocit, že by som vo svojej práci predtým stagnoval, ak viete, čo tým myslím. Verte mi, mám tú najlepšiu prácu na svete, ale napriek tomu je úžasné, že stále komponujeme spolu a aj po 30-tich rokoch sa spolu dokážeme baviť o plánovaní obrovského turné."

A čo tak možnosť spoločných vystúpení Soulsavers s Davidom Gahanom?

"Som si istý, že sa o niečo pokúsime," poznamená Machin. "To je jedna z vecí, ktorú si spájam s možným ďalším albumom. Viete, tento album je úžasný, teším sa z neho, no má len 45 minút; ponúknuť šou adekvátnu sume, ktorú zaň ľudia zaplatia... ak by sme mali dva albumy, z ktorých sa dá čo to zostaviť, rozhodne by som sa z hľadiska sumy za vstupenku, ktorú ľudia zaplatia, cítil pohodlnejšie. To už by sme boli schopní hrať hodinu a pol a mal by som pocit, že môžeme ľuďom ponúknuť niečo, na čo sa oplatí prísť pozrieť. Takže, ak si nájdeme dostatok času a budeme schopní veci časovo zladiť, nevidím dôvod, prečo by sme sa o niečo také nepokúsili."

"Úprimne, mám pocit, akoby som bol požehnaný k takémuto niečomu a cítim, že na takéto niečo nastal ten správny čas," dodá Gahan. "Som na tento album neskutočne hrdý a som rád, že vy to vnímate takisto, pretože toto je jedna z tých nahrávok, ktoré dozrievajú skutočne veľmi pomaly. Ľudia sa o tomto albume dozvedia iba z diskusii, sotva budete nejakú skladbu z neho počuť na Radiu One alebo v nejakom klube. Presne takýto album som chcel raz nahrať, v štýle "starej školy", a myslím, že sa nám to podarilo!"