David pre Virgin Radio Italy (02/2023)

Ako Martin, tak aj Dave poskytol na nedávnej návšteve Depeche Mode v San Remo exluzívny rozhovor. V jeho prípade pre taliansku pobočku Rádia Virgin.

pozn. na úvod: preklad z odposluchu

Spomínal si, že si sa rozhodoval, či sa vrátiš k Depeche Mode, dnes si však späť a s veľmi silným odkazom: "Memento Mori"
Dave: Debatiť sme o novom albume začali asi rok pred jeho samotným nahrávaním, vtedy som si nebol istý, či chcem do toho vlaku opäť naskočiť. Asi mesiac, či dva som o tom premýšľal, pretože viete, s albumom toho súvisí veľa. Ale Martin mi poslal zopár skladieb a ja som nadobudol pocit, že jednu z nich chcem určite naspievať. Ako prvú som počul "Ghosts Again". Album sme takmer kompletne nahrali v Martinovom štúdiu, inak skvele vybavený priestor, v Santa Barbare, spolu so skvelým produkčným tímom. Nejaké veci sme nahrali aj v štúdiu Shangri-La Ricka Rubina, no a Marta Salogni nakoniec celý album zmixovala v Londýne. Samotné nahrávanie začalo ešte pred Andyho smrťou, dokonca sme mali vtedy už napísané všetky skladby a odsúhlasený názov albumu, takže Andy sa mal k nám pripojiť v období, kedy sme už mali na komplet nahratých šesť, či sedem skladieb, ktoré sme mu mali predstaviť. Lenže, Andy zomrel a zrazu sa všetko zmenilo. Museli sme si zrazu s Martinom premyslieť, čo ďalej, či vôbec chceme pokračovať, ale obaja sme sa zhodli na to, že album chceme dokončiť. Ako som už spomenul, spočiatku som váhal a ďalšie nahrávanie bol trochu zvláštne, čo bolo spôsobené Andyho neprítomnosťou, ale bol s nami neustále, v našich myšlienkach.

Tak, spojeniu s Andym sa zrejme vyhnúť nedalo ...
No áno, ale veľa ľudí má pocit, že názov albumu a singel "Ghosts Again", to všetko odkazuje na Andyho pamiatku a podobne, ale ako som spomenul, to všetko bolo pripravené ešte pred jeho smrťou.

Keď počúvam album, vnímam jeho atmosféru, tak mi dáva pocit, akoby som bola na veľkom výlete. Mne ten album príde monumentálny, no v niektorých momentoch z neho cítiť smútok, ale nikdy nie zúfalstvo. Je v ňom pozitívny odkaz, čo vlastne chcete poslucháčom odovzdať?
Dobrý postreh. Ja sám, keď som po prvýkrát počul skladbu "Ghosts Again", tak som mal pocit melanchólie a smútku, no rovnako som cítil z nej radosť, je to akoby mix melanchólie a radosti a to je presne ten typ čarovného priestoru, ktorý mi poskytuje dávku nádeje, či už je to v hudbe alebo vo filme, či v čomkoľvek inom. Keď mám takéto niečo k dispozícií, tak je mi jasné, že to má hĺbku. Myslím, že tento album sa už vybral vlastnou cestou.

Čo bola teda tá konkrétna vec, ktorá Ťa posilnila v rozhodnutí opäť obnoviť spoluprácu a priateľstvo s Martinom. Kedy si si konkrétne uvedomil, že sa potrebujete k sebe vrátiť.
Myslím, že to bolo niekedy v januári minulého roka. Martin bol rozhodnutý sa pustiť do práce, počas pandémie napísal veľa piesní, dokonca s Richardom Butlerom z The Psychedelic Furs. Rozhodli sa pre spoločné komponovanie a niektoré z tých skladieb nakoniec skončili na albume, napr. "Ghosts Again", "Caroline´s Monkey", "Don´t Say You Love Me" ... ale ja som o tomto vôbec nevedel, až do momentu, kedy mi Martin poslal demá a ja som si pri počúvaní uvedomil, že to nespieva Martin, ale bolo mi povedané, že je to Richard. On má distinktívnu melódiu hlasu a nám sa jeho hlas s Martinom vždy páčil. Obaja sme veľkými fanúšikmi The Psychedelic Furs a Martin sa s Richardom spriatelil niekedy koncom 1980tych rokov alebo tak nejak, nie som si celkom istý. Vždy sa spolu dohadovali, že raz niečo spolu skomponujú a teraz sa naskytla príležitosť. Ja som zasa chcel, aby si Martin vypočul niektoré z mojich skladieb, ktoré som napísal a nahral v demo podobe. Tak som mu poslal "Wagging Tongue" a "Speak To Me". Reakcia bol skvelá, Martin ma pochválil a musím uviesť, že neskôr na "Speak To Me" odviedol skvelú prácu. Tá skladba je inak kľúčová, vďaka nej som sa vrátil k spolupráci s Martinom.

Zdá sa, že je pre Teba naozaj dôležitá.
Vieš, niekedy si len tak brnkám na gitare a podobne, ale v tomto prípade ide o výnimočný momente. Bolo to práve v období, kedy ma Martin kontaktoval, že by opäť rád začal pracovať a ja som si nebol týmto vôbec istý. Vybral som sa na prechádzku, veľa premýšľal o nahrávaní ďalšieho albumu Depeche Mode a zrazu sa mi v hlave objavila táto skladba, doslova v kompletnej podobe, počul som v nej úplne všetko. Začal som si ju pospevovať, ale nemal som pri sebe telefón alebo niečo podobné, na čo by som si to nahral, takže som sa začal ponáhľad domov, aby som z tej skladby ešte niečo zachytil. No a nakoniec skončila ako posledná na albume. Je to ako dokonalý záver knihy, ktorá začína skladbou "My Cosmos Is Mine", pri ktorej sme sa s Martinom obaja zhodli, že by mala album otvárať. "Speak To Me" bola akousi výzvou do novej súťaže, niečo ako potreba získať odpovede.

Skvelé. Predošlý album "Spirit" skončil nakoniec ako politická nahrávka, ale tento nový album, ako si povedal, skladby boli napísané aj počas minulého roka, no dovtedy sa udialo mnoho vecí. Uviedli Vás do Siene slávy, prebehla pandémia, na Ukrajine sa rozpútala vojna, Andy náhle zomrel ... ako toto všetko ovplyvnilo album, teda ak vôbec?
V tomto smere môžem hovoriť iba za seba ... viete, život je ku mne štedrý, mám veľa možností a je mi jasné, že mám ohromné šťastie. Život však môže byť aj extrémne krutý, niekedy je ťažké ho uchopiť a hlavne v období pandémie som mal pocit, že sme mali šancu zamyslieť sa nad tým, kto vlastne sme, čo robíme, ako trávime pridelený čas a ako by sme s ním chceli naložiť v budúcnosti. Aj nedávno som o tom premýšľal a všetko to, čo sa odvtedy udialo je takmer neuveriteľné ... vojna, množstvo bolesti a utrpenia. Takže keď tvoríte hudbu, tak všetky takéto udalosti cez Vás doslova prechádzajú, myslím, že je to aj Martinov prípad, a ono sa to nejakým spôsobom do tej hudby pretaví. Ten tvorivý proces ovplyvní všetko to nadšenie a radosť, ale aj smútok, strata a bolesť, všetky tieto pocity sú vždy blízko seba a ide iba o to, ako starostlivo si tieto pocity budete vyberať.

Niečo ako láska a nenávisť, ktoré majú k sebe veľmi blízko ...
Skutočne veľmi blízko a myslím, že je to jednoducho súčasť života a čím ste starší, tak si to viac a viac uvedomujete.

Keď sme spomenuli hudobnú stránku albumu, postrehla som, že na ňom nie je veľa gitár. Nastal teda opäť čas gitary spáliť? Myslím tým staromódnym spôsobom ...
Teda, ja som veľký fanúšik gitary, ale pravda je, že na tomto albume jej veľa nie je. Mali sme k dispozícií skvelý malý pracovný tím, v konečnom dôsledku som to bol len ja s Martinom, James Ford a Marta Salogni. Na dosiahnutie správneho zvuku sme používali všeličo, niekedy to bolo klasické piáno prehnané cez zosilňovač, niekedy sme spracovávali jednoduchú gitarovú linku, využívali množstvo analogovej elektroniky, bicích automatov, Marta bola so svojimi skúsenosťami takisto veľmi kreatívnym elementom našej štvorice. Ja myslím, že pri nahrávaní sme použili množstvo gitár a gitarových zvukov, ale všetko to bolo značne sprocesované, čo je však náš bežný nahrávací postup. Používame značne veľa elektroniky, ale aj gitár, či tradičných nástrojov a to je jedna z tých vecí Depeche Mode. Vždy je to zaujímavé a veľmi záleží na tom, koho máte v tíme, akými ľuďmi sa obklopíte. Zaujímavo sme rozpracovali skladby my dvaja s Martinom a na druhej strane, James s Martou tie skladby posunuli zasa iným smerom.

Pristavme sa pri videoklipe k singlu "Ghosts Again". Je v ňom odkaz na Bergmanov film "Seventh Seal", z roku 1957, myslím tým scénu Antona Corbijna, kde hráte šachy, ale celý klip pôsobí ako film, ktorý spracováva témy ako ľudská krehkosť a vykúpenie, ktoré sú spájané práve s Depeche Mode. Ako vznikol tento nápad?
S tým nápadom prišiel Anton krátko po tom, čo si skladbu vypočul a mne osobne sa to veľmi páčilo, aj pre ten odkaz na Bergmana. Bolo mi jasné, že Anton to do klipu naozaj vloží, rovnako ako to plazenie po cintoríne. To je presne ten Antonov zvrátený humor, ktorým Vás prinúti urobiť veci, ktoré by ste inému režisérovi odmietli. Spýtal som sa ho, to chceš po mne vážne, aby som sa plazil po zemi? A on, no jasné Dave, čo najnižšie, ako len môžeš. Spolu s tými ďalšími scénami, kedy sa s Martinom prechádzame po New Yorku, stojíme na streche s nádherným panoramatickým výhľadom, potom tie spomenuté šachy, to Vás do skladby vtiahne a vtedy si uvedomíte, že my nevieme, kedy nastane koniec. Tá skladba je v podstate o prijatí života ako takého, či už som to ja, vy alebo ktokoľvek iný. Je potrebné si uvedomiť, že všetko má svoj koniec, že do toho bodu dospejeme raz všetci a to je presne to, čo máme všetci spoločné: nakoniec aj tak všetci zomrieme a preto aj ten názov albumu, "Memento Mori", pamätaj, že raz musíš zomrieť.

A môžete to byť aj nabádanie, byť lepším človekom, kým tu ešte sme ...
Nebral by som to ako výzvu, aj keď, stať sa lepším človekom, to môže byť na živote práve to najťažšie. Všetci zlyhávame, niekedy až žalostne často, ale v živote sú aj veci, ktoré život povznášajú a podľa mňa sem patrí aj tvorba hudby, s ktorou sa ľudia stotožňujú. Mňa osobne, ako fanúšika, dokáže počúvanie tvorby iných autorov kompletne zmeniť, myslím v spôsobe vnímania istých vecí.

Tvoj hlas bol vždy akýmsi nástrojom, ktorý oslovoval ľudí, ktorí sa cítili akosi inak. Stále máš pocit, že hudba je tou najlepšou zbraňou, ktorá vie pomôcť prekonať zložité obdobia?
Táto predstava hlasu ako zbrane sa mi páči. Hudba pomáha prekonávať časy zložité, ale rovnako aj obdobia pekné. Tie obdobia majú k sebe vždy veľmi blízko a ono to nemusí byť vždy konkrétna pieseň, niekedy pomôže len verš, či krátka fráza. Ale za tie roky som sa naučil ako Vás mojim hlasom vtiahnúť do môjho sveta, byť so mnou jeho súčasťou a vytvárať tak množstvo ďalších pocitov.

A takisto vďaka textom, v ktorých sa stále pohrávaš s niečim, o čom spievate s Martinom v jednej skladbe, "fix is better than healing" (opraviť je lepšie než liečiť)
Presne! V tom verši je toho ukryté tak veľa. Teda, tak som to vnímal ja, keď som to počul po prvýkrát, ale samozrejme každý to môže vnímať inak. Chcem tým povedať, je to ako so životom, prečítate si nejakú knihu, či pozriete film a po nejakom čase si tú knihu prečítate opäť alebo si ten istý film pozriete napr. 10x. A čím viac sa naň dívate, čím viac tú knihu čítate, tak zistíte, že sa Váš život postupne mení a myslím, že to isté funguje aj pri hudbe.

Ja osobne sa už veľmi teším na turné.
No áno, nejaký čas už skúšame, s chalanmi budeme pracovať v Santa Barbare, pár týždňov sme už pracovali v New Yorku a už sa dá povedať, že to všetko opäť znie ako Depeche Mode. Zo setlistu, na ktorom pracujeme, začínam mať dobrý pocit, samozrejme je to mix nových a starých skladieb. Myslím, že to bude dobrá šou.

A my sa naozaj nevieme dočkať, kedy Vás opäť uvidíme, ucítime ten pocit spolupatričnosti, ktorý z Vašej hudby vychádza. Aj to je jeden z hlavných dôvodov, ktorí ľudia uvádzajú v diskusiách na tému, prečo sú fanúšikmi Depeche Mode. Je to už takmer kult, akýsi druh viery ... pozdáva sa Ti táto definícia?
Ja myslím, že každý z nás niečo potrebuje, niektoré veci sú užitočnejšie, než tie ostatné. Ak niekomu pomáha naša hudba, naše piesne, prípadne môj hlas, cez niečo sa preniesť, akýmkoľvek spôsobom, tak áno, potom tej identifikácií s nami rozumiem. Som toho súčasťou, ale robím si len svoju prácu.

David, ďakujem za venovaný čas a vídíme sa čoskoro na koncertoch.
Vďaka ...