Depeche Mode bez labelu!

S Martinom Gorem nielen o remixovej kultúre, ale hlavne o budúcnosti Depeche Mode, ktorí vydaním kompilácie "Remixes 2" zostali bez labelu.

Ako skladateľ Depeche Mode tráviš v štúdiu veľmi veľa času a snažíš sa každú skladbu urobiť čo najlepšou. Nie je myšlienka remixu s týmto v rozpore, keďže to môže tvoju náročnú prácu ukázať v inom svetle?
MG: Jednoducho je to súčasť nášho systému od prvého dňa, kedy sme začali, už o tom prakticky ani nepremýšľam. Je to druhoradá záležitosť. Jediný singel, ktorý sme kedy vydali a nemal remixovú podobu, bol náš úplne prvý ("Dreaming Of Me", 1981). Ak by sa mi niečo z toho nepáčilo, alebo som mal pocit, že z pôvodnej skladby sa nezachovalo prakticky nič, tak to jednoducho môžeme vetovať, máme totiž nad všetkým absolútnu kontrolu. Ale často krát sme veľmi príjemne prekvapení.

Podrobujú sa remixéri akejsi špecifikácii? Alebo jednoducho oslovujete hudobníkov, ktorých práce sa Vám páčia?
Samozrejme, že sa podrobujú našim požiadavkám, no takisto máme zoznam umelcov, o ktorých máme záujem. Spolu s Mute sme si zostavili zoznam ľudí, z ktorých potom vyberáme tých najlepších.

Ty vlastne máš možnosť sledovať vývoj remixovej kultúry, od jej počiatkov až po dnešok, keď vlastne dnes všetko ovláda hip-hop. Niekedy sa z remixu stane hitový singel. Zmenil niekoho remix tvoj dovtedajší pohľad na niektorú vašu skladbu?
Keď vyrážame na turné, tak pri príprave skladieb veľmi často využívame niektoré časti remixov a tak sa z toho stane nová "live" verzia skladby.

Myslíš, že sú medzi fanúšikmi Depeche Mode aj takí, ktorí sú tak precitlivelí a úzkostliví v prípade vašich skladieb, že nové verzie jednoducho nechcú? Neprotestovali fanúšikovia, keď ste pozmenili takmer posvätné single ako "Blasphemous Rumours" alebo "Enjoy The Silence"?
(smiech) To si nemyslím, pretože ktokoľvek takto posadnutý skladbami chce mať čo najviac ich verzii, ako je to len možné. Po celom svete sa poriadajú Depeche Mode párty, kde ľudia počúvajú našu hudbu po celú noc. Čím viac remixov im poskytneme, tým viac sú tie noci zaujímavejšie.

Táto remixová kolekcia má aj svoje vinylové vydanie. Si stúpencom takýchto vydaní? Má byť podľa teba skutočný klubový remix vydaný na 12" vinyle?
Podľa mňa je dostupnosť vinylových vydaní veľmi dôležitá. A pôsobí to omnoho lepšie. Pochádzam z vinylovej generácie. Dnešné decká o vinyle prakticky nič nevedia. Kedysi to bolo neskutočne vzrušujúce, vpáliť do obchodu s nahrávkami, kúpiť si vinyl, držať ho v rukách, čítať priložené texty, obzerať grafiku, či dokonca užívať si vôňu vinylovej platne.

Fanatickí fanúšikovia vašej kapely musia byť nadšení myšlienkou opätovnej spolupráce s Vince Clarkem a Alanom Wilderom, ktorí prispeli svojimi prácami na remixovú kompiláciu. Ako k tomu vlastne došlo?
Ani s jedným z nich sme neboli v kontakte. Až na konci nášho posledného turné som požiadal Alana, či by s nami nevystúpil v londýnskej Royal Albert Hall a on súhlasil. Následne odišiel na turné po Amerike. Mne prišlo úplne prirodzené ho osloviť. Pokiaľ ide o Vinceho, asi pred deviatimi mesiacmi som od neho dostal e-mail v znení, "Uvažujem o techno albume. Nechceš sa pridať?" No a aktuálne sme to dokončili, potrebujeme to ešte zmixovať. Aj v jeho prípade mi prišlo prirodzené požiadať ho o remix.

Keď už spomíname Vinceho, na jeseň to bude 30 rokov, čo vyšiel váš debut "Speak And Spell". Táto kolekcia mapuje celú vašu kariéru. Má vám to pomocť na ceste k umeleckej slobode a ku komponovaniu novej hudby?
Myslím, že práve teraz sa tak deje. Končí nám obdobie fungovania s EMI. Mali sme zmluvu na album a remixovú kompiláciu. So "Sounds Of The Universe" a "Remixes 2" sme ju naplnili. Takže sme bez labelu.

Budete vydávať hudbu nezávisle?
Neviem. O tom sa musíme porozprávať, ale neviem, koľko rokov nám to zaberie (dokončiť album). Kto vie, ako bude v tom čase fungovať distribúcia hudby...

Možno ju budete schopní distribuovať priamo do ľudských mozgov.
Tomu sa ale hovorí vymývanie mozgov, nie?