Depeche Mode sa bavia

Pred 20-timi rokmi boli na tom Depeche Mode najlepšie a najhoršie zároveň. Ale nielen o tom nám porozpráva Martin Gore.

Britská elektronická popová skupina vtedy vydala album "Songs Of Faith And Devotion", ich prvý No.1 album ako v USA, tak v UK, a svoj triumf dosiahla aj u kritiky.

Bohužiaľ, spevák Dave Gahan zápasil v tej dobe so zhoršujúcou sa závislosťou na heroíne. Martin Gore už mal za sebou skúsenosti so záchvatmi, Andy Fletcher počas turné v roku 1994 niekam záhadne zmizol a Alan Wilder nadobudol pocit, že "nikdy nedosiahol rešpekt a uznanie", ktoré si právom zasluhoval. Toto jeho rozhorčenie vyústilo v rozhodnutie skupinu v júni 1995 opustiť.

"Ten album mám stále rád," prezrádza dnes Martin Gore, hlavný textár a skladateľ skupiny, "no bola to taká menšia cesta do pekla, a na turné, ktoré ho nasledovalo, rozhodne s láskou nespomínam. Bolo však dôležitou súčasťou procesu zdokonaľovania."

"Podľa mňa, ten album a turné stoja za pozadím Alanovho rozhodnutia od nás odísť. Pre nás samotných to bola zasa obrovská výzva, ktorá nás prinútila uvažovať inak."

Nájdu sa fanúšikovia, ktoré to cítia inak, no nezdá sa, že by odvtedy Depeche Mode trpeli.

Zostávajúce trio odvtedy prekvapilo piatimi TOP10 titulmi na oboch stranách Atlantiku, vrátane tohtoročného albumu "Delta Machine". K nim treba pripočítať aj veľmi úspešné single ako "Barrel Of A Gun", "It´s No Good", "Dream On", "Precious", či "Heaven" - ten posledne menovaný dosiahol začiatkom roka prvú priečku v rebríčku Billboard’s Hot Dance Club Songs - a zdá sa, že Depeche Mode sú v najlepšej forme od roku 1980, kedy vznikli.

"Každému sa dnes darí skvele," prehlási 52-ročný Gore, ktorý v minulom roku predstavil spoločný projekt so zakladajúcim členom DM a Erasure, Vince Clarkem - VCMG. "Pri nahrávaní album "Delta Machine" vládla v štúdiu skvelá atmosféra. Myslím, že je to dokonale zachytené vo videu k skladbe "Angel". Jasne tam vidno, že sa smejeme a rozhodne tam nevládne skľúčená atmosféra. Dnes je to celé o zábave, čo je ten najlepší spôsob, ako komponovať hudbu, hoc aj mierne temnú."

Fakt je, že album "Delta Machine" bol v mnohých ohľadoch prijatý ako jeden z najlepších albumov z ponuky Depeche Mode. Podľa Goreho chladnú a bluesom ovplyvnenú náladu albumu "určili použité nástroje", medzi ktorými bolo množstvo viac modulárnych, než polyfonických syntezátorov.

"S nimi máte tendenciu vytvoriť agresívne, takmer dráždivé zvuky," vysvetľuje. "Album obsahuje kopec prvkov, ktoré vám vrazia priamo do tváre, hoci takisto obsahuje veľmi veľa nepostrehnuteľných vecí."

Album "Delta Machine" je v poradí tretím albumom Depeche Mode, ktorý produkoval Ben Hillier, no podľa Goreho ho najviac ovplyvnila prítomnosť Flooda (Mark Ellis), britského producenta a štúdiového inžiniera, ktorý s kapelou naposledy pracoval na už spomenutom albume "Songs Of Faith And Devotion".

"Je to už veľmi dávno, čo sme naposledy umožnili zmixovať náš album niekomu inému," poznamená Gore. "Vždy sme sa procesu mixovania zúčastňovali a vždy doň zasahovali, no tentoraz album Flood mixoval v Londýne, posielal nám hotové práce, ku ktorým sme robili poznámky a tie následne spracovával."

"Povedané všeobecne, Flood bol naladený na rovnakej vlnovej dĺžke ako my, možno aj vďaka tomu, že s nami v minulosti už pracoval a takisto sa veľmi dobre pozná aj s Benom Hillierom. Takže to bolo veľmi jednoduché a zároveň pohodlné."

To isté sa dá povedať aj o aktuálnom turné Depeche Mode, Delta Machine Tour, ktoré nedávno ukončili v Európe a o pár dní štartuje v Energy Music Theatre v Detroite. Samotná šou ponúka okrem hudby aj filmy dlhoročného spulupracovníka kapely, režiséra Antona Corbijna, a súčasne predstavuje "hudobný prierez celej našej kariéry," prehlási Gore s dôrazom na samotný album "Delta Machine" a neskrýva presvedčenie, že hudba a použité vizuálne prvky k sebe dokonale pasujú.

"Myslím, že postupujúcim časom sa zvukom čoraz viac približujeme ku skutočne živej kapele," vysvetľuje. "Už celé roky spolupracujeme s bubeníkom Christianom Eignerom a takisto rovnako dlho spolupracujeme s klávesakom Petrom Gordenom. Myslím, že na pódiu je náš zvuk ďaleko surovejší, než na štúdiových nahrávkach, čo je len dobre. Je to skvelý pocit vstupovať každý večer na pódium."