Depeche Mode v Alanových očiach - 1988

Píše sa rok 1988 a Depeche Mode rozbiehajú druhú časť svojho Masses Tour. Chris Jagger si dáva zraz s Alanom Wilderom v jeho byte a debatujú nielen o technickej stránke Depeche Mode, ale aj o nových hudobných trendoch toho obdobia.

Ako vidím, máš v obývačke piano Steinway Grand. Čo plánuješ vlastné turné?
To teda fakt nie, začal som so skúšaním našich starších kompozícii. Je to veľmi zaujímavá, ale zároveň veľmi tažká práca. S klavírnymi lekciami som začal, keď som mal 8, a boli dobrým základom pre moju kariéru v hudobnej branži. Ale napriek všetkým tým moderným hi-tech syntezátorom, aj tak najradšej hrám na starom dobrom piáne.

Aj komponuješ?
Jasné. Totálne zbožňujem Mahlera a kompozérov akým je napr. Philip Glass, ktorý sa pohybuje medzi klasikou a popmusic.

A čo tak niekto zo starých elektronických "betonárov"? Napríklad Edgar Varese?
Ak mám byť úprimný, kým som neprišiel do Depeche Mode, nevedel som o elektronickej hudbe skoro nič. Elektronickú scénu mi predstavil až Daniel Miller, šéf nášho labelu, Mute Records. Púšťal mi kapely ako Kraftwerk a podobne, ktoré som počul úplne prvý krát. Inak, Daniel je tiež výborný hráč na klávesy.

Aký bol tvoj prvý syntezátor?
Mini-Moog, ten bol vo svojej triede asi najlepší. Dokonca ho ešte stále používame, hlavne v niektorých bassových partoch.

Ako si sa vlastne k Depeche Mode dostal?
Odpovedal som na ich inzerát v Melody Maker.

Predpokladám, že si prešiel konkurzom.
Áno, kapela prechádzal vtedy menším ponurným obdobím. Boli mladučkí a úspešní, celý rok tvrdo pracovali a mali za sebou niekoľko hitov. Lenže opustil ich hlavný textár, Vince Clarke, a média začali ohlasovať "Koniec Depeche Mode". Ale to skôr zapôsobilo ako dobrý stimul a Martin sa rozhodol vytiahnuť zopár svojich textov. Stále však potrebovali človeka, hráča na syntezátor, ktorý by im vypomáhal na turné. Takže prvý rok som bol len ich zamestnancom a až neskôr som sa stal právoplatným členom skupiny.

Prečo si vybrali práve teba? Stavím sa, že si ostatných strčil do vrecka.
Väčšina ľudí na tom konkurze boli vlastne fanúšikovia kapely, a mám pocit, že na Andyho, Davida a Martina zapôsobil môj ľahostajní prístup k celej záležitosti. A okrem toho, bol som s nimi schopný hrať prakticky okamžite. Martin je v pohode, hoci som obozretný, čo sa týka metódy jeho práce. Ale od začiatku som sa dožadoval vystupovať aj vokálne. Našťastie som bol po krátkom čase uznaný za plnoprávneho člena, hoci som mal v pláne po pár mesiacoch zdupkať.

Na počutie je veľmi ťažké u vás rozoznať, kto hrá ktorý part.
Och, tak tomuto nevenujeme žiadnu pozornosť. A ani to nemá pre nás veľký význam, tobôž už pre publikum. A to hlavne preto, že v našej zostave, bez bubeníka, sa znažíme čo najviac hrať naživo. Je úplne jedno, kto nakoniec zahrá ktorý part. Ja si väčšinou zoberiem nastarosť tú najväčšiu otročinu. Po nahrávaní skonvertujem všetky bicie party do multitracku a to používam na pódiu. Všetky hlavné melódie máme podelené s Martinom, takže na toto nevyužívame žiaden špeciálny program. Väčšinu času využívame E-Max Emulator. Výstup syntezátora delíme na 6 častí, takže naraz môžme hrať 6 zvukov. Každé turné si vyžiada veľkú prípravu, ale keď to máme hotové, "výstup" znie skutočne skvele. Takisto sa cez E-Max spúšťajú všetky perkusie. Doteraz sme na koncertoch nemali žiadne veľké technické problémy, ale to sa môže stať kedykoľvek. Hlavne ak by zlyhal "backup" alebo sa môže zaplniť harddisk a všetko sa zloží. Väčšina synthpartov je predpripravená na páskach, ale aj na toto máme prichystanú zálohu.

Zdá sa, že ste s technológiou totálne previazaný. Máte ale možnosť počas koncertu kompletne zmeniť playlist alebo zahrať inú verziu skladby?
Máme pripravené alternatívne sety, hlavne pokiaľ hráme viac koncertov na jednom mieste. V nich je využitých viac experimentov alebo sú skladby o čosi dlhšie, hlavne, ak si to vyžaduje ich atmosféra.

Čo by si poradil niekomu, kto si chce v týchto dňoch zaobstarať nový syntezátor?
U väčšiny syntezátorov platí: vzhľad je klamlivý. Na prvý pokus znejú vždy impozantne. Ale neskôr zistíte, že veľa s nimi nedokážete. Zostanete v zajatí množstva predprogramovaných zvukov. Je lepšie si kúpiť dobrý, ale nie príliš komplikovaný analógový syntezátor, s ktorým dokážete vytvárať zvuky vlastné. Sampler je tiež dobré riešenie. V každom prípade, musia vám umožniť vytvárať vlastné zvuky. Pre tých, ktorý nechcú hrať v skupine sú dôležité aj klesajúce ceny materiálov slúžiacich na nahrávanie. V krátkom čase bude napr. 8-stopový recordér dostupný pre každého.

Aký je tvor názor na rastúci trend využívania samplingu?
Bezpochyby pozitívny. So samplingom môžte vykúzliť veľmi jednoducho úžasné tóny. Pred každým nahrávaním strávime 1 alebo aj 4 dni nahrávaním zvukov do našej knižnice. Niekedy vybehneme von s mikrofónom a kazeťákom a nahrávame trebárs zvuky na smetisku. Neskôr sa v štúdiu pokúšame niektoré z tých zvukov vložiť do skladieb. V kapele hodne so samplingom experimentujeme a musím povedať, že niektoré zo zvukov nás inšpirujú k celým melódiam. V určitom zmysle ja sampling akýmsi "vampírom". Vyciciate s ním čokoľvek, čo potrebujete a zbytok kľudne zahodíte. Napr. sample z Led Zeppelin, ktoré použili Beasty Boys sú skutočným osviežením. Hravá imitácia je vždy zdravším spôsobom kopírovania. Aby sme to uzavreli, zasa hlavným argumentom proti elektronike je fakt, že ničí emočný vklad. V určitom poňatí by to tak byť mohlo, no na druhej strane elektronika dáva slobodu rastu vašej kreativity. Takže možnosti tu sú, a je len na hudobníkoch, ako s nimi naložia.

Zdroj: Backstage Magazine 04/1988
Autor: Chris Jagger