depechemode.sk exkluzívne s Alanom Wilderom

Alan Wilder bol natoľko ochotný a ústretový, že súhlasil s interview exkluzívne pre stránky depechemode.sk. Chopili sme sa teda ponúknutej šance a tu je výsledok. Pán Wilder s odpoveďami iba pre vás!

Vráťme sa späť v čase, možno o viac ako 25 rokov... kedy sa vlastne zrodila myšlienka začať vlastný projekt a čo všetko tomu predchádzalo?

Alan Wilder: Celé to začalo vlastne náhodou, s demom, ktoré som prezentoval Danielovi Millerovi. Navrhol prepracovať to a ja som uvážil, že v stave v akom to bolo dané dokopy, so slučkami a samplami, by to bolo dosť zložité. Tak sme sa to rozhodli vydať v pôvodnom stave a ľuďom dali na známosť, že to bolo nahraté na 4-stopovom kazeťáku! No a tak sa zrodil projekt Recoil.

Ako vnímaš dnes albumy "1+2" a "Hydrology"? Na "Hydrology" už jasnejšie cítiť tvoje hudobné smerovanie, ale ako to bolo s albumom "1+2"? Bolo to celé tvoj nápad alebo ti myšlienku pohrať sa so samplami DM vnukol niekto iný?

Alan Wilder: To boli hlavne výplody Emulátora. Rád som sa bavil objavovaním slučiek, spomaľoval ich tempo, filtroval a transportoval ich. To všetko iba preto, aby som zistil, kam sa s tým všetkým až dá zájsť. Manipulácia s ľudskou interpretáciou použitím digitálnej technológie ma stále fascinuje. V tomto smere sa za tých 25 rokov nič nezmenilo - dnes je to len omnoho sofistikovanejšie.

Prvým charekteristickým album projektu Recoil bol až album "Bloodline", hlavne pridaním vokálnej a textovej stránky. Ako je to vlastne s textami. Dávaš v tomto smere autorom voľnú ruku a berieš to, čo ponúknu alebo ti predložia viacero textov a ty si vyberieš ten najvhodnejší? Zasahuješ do obsahovej stránky textov?

Alan Wilder: Môj prístup k spolupracovníkom je stále rovnaký - vybrať ľudí, ktorí podľa mňa majú čo ponúknuť a následne im nechať voľnú ruku, aby sami prispeli spôsobom, akým oni vnímajú prácu s hudbou a na oplátku mi oni poskytnú voľnú ruku v integrácii ich práce do práce mojej. Samozrejme, niekedy diskutujeme nad textami a melódiami, prípadne nad zmenami, ak sú nutné, ale v podstate po nich chcem, aby mi dali niečo zo seba. Nerozhodujem o všetkom.

Možno hlúpa otázka, ale stotožňuješ sa s niektorými textami? Premýšľaš o nich? Niektoré z nich sú totiž trochu drsné, napr. "Lucious Apparatus" na "Unsounds Methods" alebo "Chrome" na "Liquid"...

Alan Wilder: Reagujem na texty tak isto, ako ktorýkoľvek iný poslucháč a snažím sa vytvoriť vlastnú interpretáciu ich významu. Nechcem, aby mi bolo všetko vysvetlené, radšej používam vlastnú predstavivosť. Snažím sa nájsť spôsob, aby všetky skladby, ktoré tvoria ten ktorý album Recoil-u, mali zmysel, no a následne potrebujem všetky tiež prvky vidieť ako globálnu myšlienku. V tomto smere môžem aj atmosfére hudby ponechať voľný priebeh.

Tvoj projekt je špecifický v tom, že absolútne nenásilnou formou dokážeš do všeobecne prijateľného štýlu zakomponovať fenomenálne vokály a hlavne iné hudobné štýly, po ktorých človek bežne nesiahne. Dalo by sa povedať, že si reinkarnoval blues. Je ešte nejaký hudobný štýl, ktorý by si rád vo svojej tvorbe využil, no doposiaľ na to nebola vhodná príležitosť?

Alan Wilder: Ani nie - to, čo počujete je presným odrazom hudby, ktorú počúvam a ktorá je rozsiahla a veľmi rozmanitá. Myslím, že sa mi tam podarilo povsúvať väčšinu štýlov. :)

Keď sme spomenuli vokály. Ako si sa vlastne dostal k ľuďom ako Nicol Blackman, Diamanda Galás, Joe Richardson či Maggie Estep? Poznal si ich tvorbu už predtým, či na týchto ľudí dostaneš typ od iných?

Alan Wilder: S každým vokalistom je to iné. Diamandu som poznal vďaka kontaktom v Mute, na Nicole som natrafil vďaka nahrávke "Dead Inside", ktorú nahrala s Antonom Fierom z Golden Palominos, Joa som našiel vyhľadávaním na internete, Doug McCarthy je pre zmenu môj starý kamoš, keďže Nitzer Ebb robili kedysi predskokanov DM. Carlu Trevakis mi odporučil náš spoločný známy, atď.

Vokalista/vokalistka, s ktorým by si v budúcnosti rád spolupracoval?

Alan Wilder: Lisa Gerrard, Morrissey, Elizabeth Fraser a... som si istý, že by ich bolo viac.

Kedy a ako vlastne začala spolupráca s Paulom Kendallom?

Alan Wilder: Paul kedysi zvykol často a veľa pracovať v štúdiu Mute a spolu sme sa prvý krát stretli v čase, kedy niekoho zastupoval počas nahrávania DM. Neskôr sme na seba narážali častejšie, až sme skončili pri spolupráci na remixoch albumu "Unsound Methods". Páčil sa mi jeho prístup, nápady a hlavne trpezlivosť v štúdiu. Obaja vždy chceme dostať z toho, na čom pracujeme, to najlepšie, bez akýchkoľvek kompromisov. Jeho úloha spočíva hlavne vo vypĺňaní hluchých miest, kde nestačia už ani moje technické zručnosti, prípadne keď potrebujem trochu iný pohľad na hudbu, ktorá z nás vychádza. Každý z nás sa na hudbu pozerá iným uhlom a verím tomu, že to tak funguje v náš prospech.

Je celý aktuálny "selected event" set už vopred pripravený alebo sa mixuje a improvizuje so zvukmi priamo na pódiu? Niektoré prechody medzi jednotlivými trackmi znejú skutočne úchvatne.

Alan Wilder: Áno, prevažne je všetko vopred pripravené, hoci každé predstavenie šijeme na mieru konkrétneho miesta a berieme v úvahu jeho akustiku a vizuálne možnosti. Čo pridávame, tak to sú vhodné efekty a filtre, a samozrejme sme schopní veci aj trochu prispôsobiť, hlavne ak sú k dispozícii vokalisti

Máš už dnes predstavu o budúcnosti Recoil? Akým smerom sa bude tento projekt uberať?

Alan Wilder: Vždy je zložité sa k tomu vyjadriť, pretože každému albumu umožním prirodzene sa vyvíjať bez akýchkoľvek obmedzení. Uvidíme, ako sa veci vyvinú... po svetovom šampionáte vo futbale... :)

otázky: monghi preklad: monghi, dsd

Pozývame vás v sobotu, 17.4.2010 na Recoil - ‘SELECTED’ EVENTS 2010 PRAHA Vstupenky na akciu si môžete zakúpiť v sieti Ticketpro, kde sú v predpredaji za 550,- Kč. Celá akcia sľubuje nevšedný umelecký zážitok s bohatým doprovodným programom. Viac informácií.