DM a ich reputácia

Krátky návrat k úspešnému severoamerickému turné prostredníctvom telefonického rozhovoru s Andym z Toronta.

Ako veľmi oživilo skupinu obohatenie skladateľských síl po tak dlhom čase?
Pre nás je to úplne skvelé, že Dave je taký výborný skladateľ. A ja som tomu ešte viac rád, pretože jeho dôvera v skupinu je ešte väčšia než kedykoľvek predtým. Samozrejme, že od začiatku, čo bol len spevák, významným podielom k činnosti skupiny prispieval, no dnes sám cíti, že prispieva viac. Dave bol totiž jeden z mála spevákov, ktorý nepísal vlastné texty. Dnes je takých okrem Rogera Daltreya už len zopár, no Dave stále cítil, že má čo povedať. Na novom albume sú jedny z našich najlepších skladieb z hľadiska konceptu, aké sme kedy nahrali. A Dave má s nimi veľa spoločného.

Priniesol značný kontrast k intenzívnym skladbám Martina Goreho.
A je to veľmi pekný kontrast. Pre nás je to len prínos. Jeho skladby sú samozrejme trochu odlišné. Je to pre nás zaujímavé hlavne odkedy nás ľudia pokladajú za obchodníkov s beznádejou. Takí predsa vôbec nie sme. Píšeme o živote, každodennom živote.

Vaša kapela nikdy neprepisovala dejiny hudby, ale ovplyvnili ste množstvo ďalších skupín.
To je pravda. Myslím, že žurnalisti sa o klávesové kapely nezaujímajú až tak, ako o tie klasické gitarové. Ale od mnohých kapiel sme sa dočkali krásnych slov uznania a to z takých rôznych žánrových oblastí, že si to ani nedokážete predstaviť. A to sme neovplyvnili iba The Killers, ktorých sme stretli. Sú to veľmi milí chalani hodní rešpektu.

No ale tvrdé gitaré kapely ako The Deftones a Fear Factory tiež často citujú Depeche Mode ako skupinu, ktorá mala na nich značný vplyv.
Aby ste boli nami ovplyvnený, nemusíte znieť zákonite ako my. Keď sme začínali, boli sme veľmi ovplyvnení Kraftwerkom a rannými Human League, ale zneli sme úplne inak. Vytvorili sme vlastný zvuk. Musíte si vytvoriť vlastnú existenciu, no zároveň musíte niekde začať a je skvelé počuť, že niektoré kapely začali svoju kariéru práve preto, že počúvali Depeche Mode.

Čo si v súvislosti s Depeche Mode ľudia vysvetľujú nesprávne?
Že v Martinových skladbách je nádej. Jeho odkaz tkvie v tom, že je tu nádej. Nie všetko je zlé.

Myslím, že fanúšikovia to hľadajú práve v "Enjoy The Silence".
Je zábavné, že ste spomenuli práve túto skladbu. Pri nástupe do štúdia v tom čase mala podobu melancholickej balady. Zmenili sme to potom, čo sme jej pridali disco tempo a Martin do toho pridal gitarový riff. Také niečo sa nám nikdy predtým stať nemohlo. Vtedy sme okamžite pochopili, že to bude masová záležitosť.

Ktoré ďalšie skladby sa dramaticky líšia od svojej pôvodnej podoby?
Tak okrem "Enjoy The Silence" to boli...

Čo tak "People Are People"? Tá musela určite prejsť dramatickou zmenou od demo podoby po finálnu verziu.
To áno. Keď sme s ňou začali pracovať, bola omnoho priamočiarejšia. Lenže všetky tie kovové zvuky boli výsledkom nášho samplového šialenstva. Začali sme trieskať do všetkého kovového okolo nás. Len sme robili rachot a pridávali to do skladieb.

Ako zložité je pre vás zostaviť setlist?
Pre nás je to tá najťažšia vec. Nahrávanie je jednoduchá záležitosť v porovnaní so zostavením zoznamu skladieb, ktoré budeme hrať na koncertoch. A odkedy máme v katalógu viac ako 200 skladieb je to doslova obtiažne. Je totiž veľmi zložité dať dohromady každého obľúbené veci a ešte k tomu proklamovať nový album. V tomto smere je ťažké uspokojiť každého. Bolo by to možné, ak by sme hrali trojhodinové koncerty ako Robert Smith s The Cure. Rozdiel je však v tom, že Robert stojí za mikrofónom, spieva a hrá na gitare. Dave sa ale pohybuje po celom pódiu. Na koncerte vydá zo seba absolútne všetko.

Gahan prežíva náročné obdobie. Vyliečil sa z gastroenteritídy a potom mu bol odstránený nádor na močovom mechúre. A len čo sa z toho dostal, počas koncertu si poranil sval.
Pre Davida sú to skutočne bizarné časy, ale tá gastroenteritída bola preňho požehnaním, pretože inak by mu ten nádor neobjavili a o dva roky by to už nemuselo byť veľmi príjemné. Močový mechúr mu zoperovali a všetko je teraz lepšie. Skutočne mal šťastie. Potom prišiel na rad ten nešťastný sval, ale aj z toho sa už zotavil. Dave je vytrvalý, takže sme stále na turné.

A s ním zavítate aj do Atlantic City. Naposledy ste vystupovali v The Borgata a bola to skutočne energická šou. Pamätáš sa vôbec na ten koncert z pred troch rokov?
Samozrejme, ako aj veci po ňom. Aj tentoraz mám v pláne si tam zahrať blackjack. Totiž, keď sme hrali v The Borgate, tak som vyhral svoju najvyššiu výhru v živote. Skutočne mi vtedy išla karta. Ale myslím, že ma tam vtedy nechali vyhrať, keďže som bol umelec hrajúci v ich kasíne.

Ale to predsa takto nefunguje.
Jasné, že nie. Mal som štastie.

A koľko si vyhral?
Povedzme, že to zasa nebola taká suma, ktorá by ma dokázala vtiahnuť do ligy gamblerov. Ale potešilo ma to a ku stolu sa rozhodne opäť posadím.