Fantastický tím (2013)

Steve Lyon sa navždy zapísal do histórie Depeche Mode vďaka svojej práci na kľúčových albumoch "Violator" a "Songs Of Faith And Devotion". Tak si s ním poďme zaspomínať ...

Zaujíma ma tímová práca. Členovia Depeche Mode vždy tvrdili, že sú veľmi organizovaný tím. Martin píše skladby a potom to posunul Alanovi, aby sa postaral o zvuky a hudbu a on sám niekedy povedal, čo sa mu páči a čo nie. Povráva sa, že najviac na organizačnom fronte vystupoval Fletch, častokrát ako pomyslený Martinov hovorca. No nikdy sa nik nezmienil o Davidovej pozícií a úlohe v tomto tíme.
Steve Lyon: K produkcií albumu "Violator" som sa dostal v momente, kedy mali jednu skladbu kompletne dokončenú a zvyšok mali tak na polceste, no vokály žiadne. Samotného Davida som nevnímal, že by sa zapájal do tvorby zvukov, či smerovania jednotlivých skladieb. Vždy prišiel, naspieval veci, odviedol doslova fantastickú prácu, ale do vzniku samotného materiálu zapojený nebol. Bol však veľmi pozitívny a v tom, čo sme robili nás veľmi podporoval. Myslím však, že tá tímovosť u nich naozaj fungovala. Nemali medzi sebou konflikty. Možno aj preto, že prišli s vlastným štýlom a zvukom, boli si istí, že funguje, čo dokázali na predošlých albumoch "Black Celebration" a "Music For The Masses". Tie boli pre nich dôkazom, že tím funguje a nebolo príliš veľa dôvodov, aby sa to malo zmeniť. To sa nedalo povedať pri iných spoluprácach, v ktorych som bol zainteresovaný. Iné kapely fungovali úplne odlišným spôsobom a možno práve preto to šlo s Depeche Mode v štúdiu tak dobre. U nich neboli nikdy žiadne dvere zatvorené. Čím ste toho viac priniesli ... kedykoľvek som sa mohol na Alana a Flooda obratiť so slovami, "Čo s tým? Čo s týmto zvukom?" ... tým viac sa celý tím tešil. Niekedy zasa prišiel Martin a zahlásil, "toto sa mi naozaj nepáči" a my sme začali na veciach pracovať, aby sme získali inú verziu, ale inak nám trom, mne, Alanovi a Floodovi, veľmi dôveroval. A Fletch ... však viete ... ten by aj tak prišiel, povedal by si svoje, no nakoniec by to aj tak nechal na nás, pretože vedel, že z toho aj tak vzíde niečo dobré.

Alan sa niekedy zmienil o dvoch stránkach kapely - o konzervatívnej a odvážnej. Myslím, že Fletcha a Martina radil do tej konzervatívnej a seba s Davidom do tej druhej. A keď sa počas nahrávania albumu "Songs Of Faith And Devotion" skomplikovala situácia, napadlo mi, že Davidova úloha bola v tej chvíli omnoho dôležitejšia, než by ktokoľvek čakal. Že sa stal dôležitým pre udržanie tímového ducha a vniesol do kamotnej kapely určitú rovnováhu ...
No, kapela samotná je tou rovnováhou, a keď dôjde k narušeniu tej rovnováhy, bohužiaľ, dôjde k rozpadu ... ale áno, Dave s Alanom boli v prístupe k materiálu kapely odvážnejší. Spomínam si, ako sme v Španielsku sedeli s Davidom a debatili o Red Hot Chilli Pappers, ktorým Alan vtedy doslova prepadol, ako aj o veciach, ktoré prichádzali zo Seattlu, o amerických rockových kapelách, o tom, ako MTV ovládla Nirvana, či Perry Farrell z Jane´s Addiction. Tí vydali svoj album práce v období, keď sa nahrával SOFAD album. Dave bol ich veľký fanúšik a počúvali tie veci spolu s Alanom, no takúto hudbu Martin s Fletchom nepočúvali nikdy. Flood bol takisto ovplyvnený mnohými vecami. Musím povedať, že ten tím bol celkom pôsobivý. Mal som za úlohu prísť s odvážnejšími zvukmi a vytvárať platformu, na ktorej by mohli Alan s Floodom ďalej pracovať. Bolo to veľmi kreatívne obdobie. Fletch dokázal byť veľmi negatívny, hlavne ohľadne toho, čo všetko sa môže stať, a myslím, že sa vtedy veľmi obával tej zmeny od albumu "Violator" k "SOFAD", no my s Alanom a Floodom nie a David sa toho takisto neobával. Myslím, že Martin sa pohyboval niekde uprostred, no všetci sme vedeli, že v tom, čo robíme, je niečo dobré. Neskôr boli samotným úspechom veľmi prekvapení, aj vzhľadom na to, o čom všetkom sa počas rodenia albumu hovorilo. Príklad: "Nie je to príliš vzdialené od albumu "Violator"?" Lenže, keď sa ktoréhokoľvek fanúšika kapely spýtate na jeho obľúbené albumy, pravdepodobne spomenie aj "Violator" a "SOFAD". Keď som s Depeche Mode začal pracovať, tak som ich predošlú tvorbu vôbec nepoznal. Teda až na nejaké veľmi staré single, ale to bolo asi všetko. A spomínam si, že sme počas nahrávania v Londýne mali prestávku a z Mute mi doručili ich kompletný katalóg. Sadol som si k nemu cez víkend a bol som úplne unesený. Doslova som sa sám seba pýtal, "ako to, že toto vôbec nepoznám?". Spomínam si, ako som o tom debatoval s Floodom a Alanom a im to prišlo úplne skvelé. Po kreatívnej stránke to bola skvelá vec, pretože sa tak nebojíte navrhovať im nápady, meniť zvuky a podobne. Totiž, keď ste si až príliš vedomí histórie kapely, ako aj jej úspech, môžete sa trochu obávať a pre tú tvorivú stránku to nemusí byť najlepšie. Ono, vždy sa môžete vrátiť späť. Krok vpred je ale veľmi zložité rozhodnutie.

V mojej biografií sa snažím v podstate odstrániť niektoré z mýtov o bolesti a utrpení. Väčšina biografií a článkov o histórií kapely je o ich temných stránkach, drogách, drogách a drogách ...
Tak, určite ku koncu našej spolupráce, či počas pobytu v Španielsku a potom trochu v Nemecku, bolo celkom zrejmé, že David prežíva veľmi zlé obdobie. Od všetkých z kapely sa mu dostávalo veľkej podpory, obzvlášť odo mňa, Flooda a Daniela Millera. Každému bolo jasné, že prežíva ťažké chvíle.Tvorivú prácu to však neovplyvnilo. Keď sa pozriem na to obdobie, nahrávanie "Violator", turné, predprodukciu SOFAD ... nemôžem povedať, že to bolo temné, či zložité obdobie. Skôr opačne, ja som zažíval skvelé časy. Sú to skvelí ľudia, s ktorými si strašne radi niekam vyrazíte. Spomínam si na poflakovanie okolo Reeperbahn v Nemecku, s kapelou a celým štábom, to sme si vážne užili! Nehľadeli sme na fanúšikov a podobne, jednoducho sme si užívali. Keď sme sa vrátili do hotela, bývali sme vtedy v Hamburgu, tak sme si posadali okolo piána, hrali, spievali, motali sa tam fanúšikovia, sledovali nás ... bolo to veľmi šťastné a tvorivé obdobie. Bohužiaľ, Dave to tvrdiť nemohol, ale to, čo sme robili, to nijak neovplyvnilo.

Myslím, že skutočne existovali dve stránky. Keď si pozorne prečítate výpovede členov kapely, zistíte, že mali svoje problémy, ale takisto si užívali zábavu. Ale ... snažím sa pochopiť, prečo ich pracovné vzťahy už nefungovali tak dobre. Myslím si, že Alan a Martin sa jednoducho hodobne vyvíjali úplne inými smermi.
Ich hudobné chute boli úplne odlišné. A aby som bol úprimný, myslím, že práve vďaka tomu to v ich hudbe fungovalo. Spomínam si, ako som bol v štúdiu v Madride a šiel som za Martinom do jeho izby, kde počúval soul, gospel, Elvisa, elektroniku 1980-tych rokov ... mal veľmi široký hudobný záber. Rovnako to bolo s Alanom. Keď počúvate veci od Recoil, napr. skladbu s Mobym ("Curse") a keď si potom vypočujete Mobyho sólové práce, tak zistíte, že sú takmer identické s tým, čo robil s Alanom. Ale inak si nemyslím, že by Alan s Martinom mali odlišný prístup k hudbe. Toto nebol až taký veľký problém. Naozaj neviem, prečo Alan kapelu opustil, ale vedel som to skôr, než to oznámil svetu. Neviem, či to povedal aj niekomu inému, ale vedel som, že sa chystá odísť. Bolo to skutočne nešťastné, veď práca a s ňou spojený úspech, to všetko fungovalo. Keď sme spolu pracovali, bolo to neskutočné. Naozaj škoda, že z kapely odišiel. Niekedy sa veci musia rozbiť, aby sa potom opäť poskladali. Tak si počkajme. Fungovali spolu veľmi dlho a Alan zastával v kapele veľmi dôležitú vedúcu pozíciu a je skutočne veľká škoda, že už spolu nepracujú.

S Alanom si spolupracoval aj na albume "Ebbhead" od Nitzer Ebb. On bol jeho producentom, nie?
Skôr koproducent, spolu s Floodom. Potom Flood odstúpil, pretože začal pracovať s U2, tak sme album dokončili my dvaja s Alanom.

Bola spolupráca s Alanom na iných projektoch iná, než keď ste pracovali na nahrávkach Depeche Mode?
Ani nie. Bol to vcelku identický spôsob práce. V tom čase sa zrodilo niekoľko piesní Nitzer Ebb, o ktorých mal veľmi vysokú mienku, ale nešlo o jeho kapelu. Kľudne urobil krok späť. Takýto prístup nebol v Depeche Mode nutný. Ale inak bol spôsob práce podobný. Alan si jednoducho postupom času vytvoril určitý štýl práce, tak ako každý. Inak, myslím, že "Ebbhead" trochu pripomína album Depeche Mode, ale možno práve preto chceli, aby ho produkoval Alan s Floodom.

Na záver ešte spomienka na prípravy záložných pások pre turné Devotional, kedy sa im celý systém v štúdiu zrútil. "S Alanom sme v podstate končili v Olympic štúdiu v Londýne, ale ešte stále bolo treba veľa vecí dokončiť. Alan chcel hrať živé bicie, tak sme sa presunuli k nemu domov. Pamätám si, ako sme si v posledný večer v Olympic povedali, "hotovo!". Ja som len dodal, "počkaj ešte, prehrám to z Roland samplerov do 32 Mitsubishi, iba kvôli zálohe." Tak sme to nastavili, spustili nahrávanie a šli na pivo. A to bola naša záchrana. Týždeň na to sa nám celý systém zrútil a prišli by sme tak o dva mesiace práce."