Fletch bol len jeden!

S Davidom Gahanom, pre portál Consequence Sound, o Andym Fletcherovi, budúcnosti kapely bez jeho prítomnosti, ale aj o albume "Violator", ktorého 30. výročie sa, z dôvodu pandémie, obišlo bez náležitej oslavy.

Hneď v úvode, dovoľ mi vyjadriť úprimnú sústrasť v súvislosti so stratou Andyho Fletcher. To rozhodnutie, pokračovať po jeho náhlom úmrtí v ďalšej činnosti kapely a nahrávaní albumu "Memento Mori", bolo pre Vás s Martinom zložité?
Treba povedať, že existoval len jeden Fletch. Bol to pre nás ohromný šok, veľmi nečakaný, to treba priznať. Keď sme s Martinom započali samotné nahrávanie, mali sme už skladby a názov albumu k dispozícií. Dokonca sme na niektorých skladbách začali už, s producentom Jamesom Fordom a Martou Salogni, pracovať, no Fletch nič z toho nepočul, absolútne nič. Viem, že by sa mu to veľmi páčilo a bol by úplne prvý, ktorý by povedal, "to prečo máte toľko skladieb o smrti?". Toto mi veľmi chýba.

S Martinom sme však mali bleskovú debatu, počas ktorej sme dospeli k rovnakému záveru, že jednoznačne budeme v nahrávaní albumu pokračovať. A tak sme pokračovali, bez ohľadu na to, ako to bude bez Fletcha pôsobiť. Samozrejme, nevieme, ako to bude nakoniec celé pôsobiť. Viete, všetky tie veci ako dokončenie albumu, fotografovanie s Antonom Corbijnom a podobne, to všetko to bude po prvýkrát bez neho. Všetko je to zrazu iné. Inak to ani opísať neviem.

Viete, za tie roky sme, my dvaja s Fletchom, mali množstvo nezhôd. Ale jedno sme mali vždy spoločné, obaja sme pre Depeche Mode chceli vždy to najlepšie, či už šlo o hudbu alebo koncerty. Ale boli sme kamaráti. Spolu sme strávili to najlepšie z posledných štyroch dekád. Vyrastali sme spoločne, spolu sme absolvovali prvý let lietadlom, prvýkrát sme sa v dodávke viezli po dialnici ... Všetko, čo sme spolu zažili, všetko malo spoločnú prvú skúsenosť a týkalo sa to ako Martina, tak aj Vincenta a Alana. Neskôr sa to týkalo aj Petra Gordena a Christiana Eignera, našich dlhoročných pódiových spoluhráčov. Takže, dnes je to všetko inak. No ako mnohí "hardcore" fanúšikovia vedia, že za tie roky sa Fletch prakticky odpútal od vecí súvisiacich s tvarovaním zvuku nahrávok, písaním textov a všetkých tých vecí súvisiacich s hudbou. A Fletch, to bol Fletch z turné. No v štúdiu bola jeho prítomnosť vždy citeľná a vedel sa vyjadriť ku všetkému, čo sme v štúdiu robili. Takže, aj v tomto smere je to teraz úplne iné.

Povedať, že mi chýba, to je slabé vyjadrenie. Chýba mi veľmi! Chýbajú mi všetky tie jeho bláznovstvá, o ktorých sme tak radi žartovali, spolu by sme sa smiali, prípadne škriepili. Jednoducho niekoho stratíte, niekto Vám zmizne zo života a vy s tým nemôžete nič urobiť, iba pokračovať ďalej. Takže, k tej pôvodnej otázke iba toľko, áno, s Martinom sme sa rozhodli v procese nahrávania pokračovať.

V akej fáze procesu ste sa teda nachádzali, keď Vás zastihla správa o jeho smrti?
Martin s Jamesom a Martou pracovali v jeho domácom štúdiu. Ja som tam absolvoval asi 10 dní, kedy som nahral vokály k niektorým mojim skladbám a asi šiestim, ktoré napísal Martin. Všetky tie skladby už mali základnú podobu. Súčasťou ďalšej fázy mal byť aj Fletch, kedy by sa k nám pripojil a pokračoval v produkčných prácach, počúval by a pripomienkoval jednotlivé veci, tak to jednoducho bolo u nás zvykom. Takže, v procese nahrávania sme už boli v pokročilej fáze. Všetky tie skladby boli napísané a nahráté v demo podobe už pred Fletchovou smrťou. Bohužiaľ to nemal možnosť počuť.

Depeche Mode majú v budúcom roku v pláne vyraziť, po piatich rokoch, opäť na turné. S ohľadom na pandému, ako aj Fletchov odchod, aký to, podľa Teba, bude pocit vstúpiť na prvom koncerte na pódium?
Ono toho bude viac. Už samotné prípravy na turné budú bez Fletcha a bude to istotne zvláštne. Fletchova prítomnosť bola v Depeche Mode ohromne citeľná, či už niečo v kapele robil alebo nerobil, na tom nezáležalo. Bol jednoducho súčasťou kapely. Bol súčasťou všetkého, čo sme robili a mal v tom obrovský podiel. Také niečo si uvedomíte, keď zrazu niečo nemáte. To sa udialo aj vtedy, keď od nás odišiel Vince. Pocítili sme to, aj keď kapelu opustil Alan. A teraz odišiel Fletch a my musíme ísť ďalej.

S Martinom sme sa jednoducho rozhodli, ale bude to čudné. Všetko sme zvykli robiť spoločne, dokonca aj oznámiť, že máme nový album. Ono to je zvláštne aj pre Antona, ako aj pre každého z tímu Depeche Mode. Ale ideme ďalej, bez ohľadu na to, ako to na pódiu bude pôsobiť. Teraz je tu jednoducho album, na ktorom sme s Martinom pracovali spoločne, za pomoci Jamesa a Marty, ktorí sa ohromným spôsobom podieľali na jeho zvuku a produkcií.

30. výročie vydania albumu "Violator" zastihlo všetkých v období začiatku pandémie, v marci 2020, takže zostal tu akýsi pocit, že sa tento dôležitý míľnik v kariéry kapely obišiel bez náležitej oslavy. Aký mal, podľa Teba, tento album vplyv na kariéru kapely?
Tým albumom sa pre nás zmenilo všetko. My sme sa jednoducho neustále posúvali vpred, nič iné sme nevedeli. 10 rokov sme tvrdo pracovali, bez prestávky v štýle album - turné, album - turné. A potom sme vydali "Violator" a všetko bolo zrazu obrovské. Takže, zmenilo sa všetko, ale v pozitívnom smere. Získali sme príležitosť objavovať nové hudobné smery, získali sme publikum, o akom sme na začiatku kariéry mohli len snívať ... Mne sa ten pocit, že sme sa neustále snažili posúvať, veľmi páči. A posledné mesiace sme sa opäť posúvali ďalej ... a dnes sme tu.

Dnes mnohé rockové a metalové kapely radi uvádzajú, že ich ovplyvnili práve Depeche Mode. V čom to teda tkvie, že Vaša hudba má taký dopad práve na tieto tvrdé kapely?
Viete, atmosféra a zvuk inšpiruje hudobníkov v tom, aby robili veci po svojom. Množstvo našich skladieb je plných melanchólie, temnoty a života - a nielen tých oblastí života, ktoré oslavujeme, ale aj tých temnejších. A v tomto sme boli vždy doma. Myslím, že práve týmto sa tie ostatné kapely, ktoré majú tvrdší zvuk, inšpirujú. Inšpirujú sa témami, ako aj našim vlastným smerovaním. Myslím, že sa tým inšpiruje množstvo umelcov, ako aj skutočnosťou, že sa vždy môžete vybrať vlastnou cestou.