Fletch: Na zisky z koncertov si sťažovať nemôžeme

S Andym Fletcherom o koncertovaní, úspechu vo Východnej Európe, reklame, facebooku a samozrejme aj o chystanom novom albume Depeche Mode.

Upozornenie: z litovského originálu preložené google translatorom do angličtiny a následne ide už môj preklad aj s editáciou do slovenčiny. Za nepresnosti za ospravedlňujem

Litva je jednou z krajín, kde ste nesplnili na poslednom turné fanúšikom sľub že sa vrátite. Cítite sa dĺžni?
Samozrejme. Chceme navštíviť všetky krajiny, kde sme kvôli Davidovým zdravotným problémom nemohli koncert odohrať. Ešte aj dnes nie sú na rozpise všetky, ale Litva je.
Viete, aj my sami sme boli z toho veľmi sklamaní. Išlo o veľké open-air koncerty, predalo sa veľmi veľa vstupeniek, ľudia na to čakali. Pre nás to bolo niečo ako tragédia.
Keď sme začali plánovať turné, tak od samého začiatku nám bolo všetkým jasné, že Litva jednoducho v rozpise byť musí. Veď vašu krajinu sme už raz obišli. Koľko sme u vás nehrali, šesť rokov?

Presne tak. Na väčšinu vašich koncertov dorazí 40-50 000 fanúšikov. Alebo sa vám hrá lepšie pred menším publikom?
Ani nie. Nehovorím, že naša hudba vyznie lepšie v otvorených priestoroch. Ide o to, že sa jednoducho v lete nechcete tlačiť v uzavretých arénach. Dobré počasie, množstvo ľudí, čo už môže byť lepšie?

Dnes ste sa zmienili, že Východná Európa je pre vás veľmi významným územím. Prečo?
Pretože mám ja osobne s týmito krajinami veľmi dobré skúsenosti. Napríklad Litvu som navštívil nie len so skupinou, ale zavítal som tam ako DJ, kde som hral vo vašom hlavnom meste v jednom z tamojších klubov. Nejaký čas som tam pobudol.

Mám pocit, že Depeche Mode majú vo Východnej Európe zvláštne postavenie. Samozrejme, všade máme nadšených fanúšikov, ale v krajinách ako Rusko, Poľsko a Litva, tam je to naozaj výnimočné. Opakovaie sme sa snažili nájsť ten pravý dôvod. Možno preto, že sme sa v roku 1988 podujali na niečo, čo sa nie každému vtedy podarilo - hrali sme vo Východnom Berlíne, v bývalom Československu a v Maďarsku. Mnohí z našich kolegov sa tomuto územiu vyhýbali, pretože nákupná sila v socialistickom bloku bola veľmi slabá. Tým, že sme sa tam vybrali, sme samozrejme prerobili, no zároveň niečo získali - získali sme si sympatie tamojšieho publika a dodnes na to nezabúdajú.

Keď sa u Davida objavili zdravotné problémy a museli ste zrušiť koncerty, nenapadlo vás na chvíľu, že je to vlastne koniec koncertovania kapely?
Áno. Ale zvláštne je, že som mal stále pocit, že sa to všetko skončí dobre. Na druhej strane, celý tím vtedy stratil koncentráciu. Viete, keď zistíte, že vášmu kamarátovi diagnostikovali zhubný rakovinotvorný nádor, tak pre vás mnoho vecí stratí význam.

Hráte spolu viac ako 32 rokov. Ako je to teraz s vašimi vzájomnými vzťahmi? Ste stále priatelia alebo sa vaša komunikácia vedie na úrovni obchodných partnerov?
Medzi mnou a Martinom sa absolútne nič nezmenilo. Sme stále najlepšími priateľmi od našich 11-stich. Dave je pre mňa ako mladší brat. A viete, ako to medzi bratmi chodí. Nevidíte sa každý deň a nie na všetkom sa zhodnete.

Jediný rozdiel medzi nami v porovnaní s obdobím spred 20-tich rokov je fakt, že David s Martinom prestali konzumovať alkohol. Takže atmosféra v skupine je dnes omnoho kľudnejšia. Keď pili, tak boli Depeche Mode neovládateľnou loďou.

No áno, ale pivo nie je až taký silný nápoj. Nie natoľko, aby bránilo v komunikácii... Dnes si z kapely jediný, kto stále žije v Anglicku. Nenapadlo ťa presťahovať sa do Spojených štátov po tom, čo sa tam presťahovali Dave s Martinom, a mali k sebe bližšie?
Nie, ja mám Londýn rád. Ono to má totiž jednoduchý dôvod. Obaja sa oženili s Američankami, ja mám Angličanku. Všetko pre ženy...

Kedy si bol naposledy v Basildone?
Asi pred troma mesiacmi. Stále tam mám príbuzných. Viem, že pre mnohých fanúšikov je Basildon doslova pútnickým miestom. Vyrastanie tam bolo zábavné, lenže mesto sa odvtedy veľmi zmenilo. Ulice sú prakticky stále prázdne a ako tak sa zaplnia iba keď sa hrá futbal.

Zvukovo ste nový album prirovnali k mixu albumov "Violator" a "Song s Of Faith And Devotion". Lenže tie albumy sú dosť zvukovo odlišné, nie?
Budem otvorený, aj pre nás je veľmi zložité definovať zvuk nových skladieb. Nakoniec, nahrávanie sa skončilo len nedávno. Budeme si tie skladby musieť vypočuť ešte tisíckrát. Dnes z nich máme stále akýsi hmlistý, neurčitý dojem.
Ale dá sa povedať, že zvukovo ide o akési elektronické blues. Obzvlášť v prípade troch, či štyroch skladieb. Ale v porovnaní s predošlým albumom, "Sounds Of The Universe", je tento omnoho silnejší. Hlavne pokiaľ ide o kvalitu skladieb a zvuku. Netvrdím, že ten predošlý album bol zlý. Nakoniec, do toho albumu sme dali všetko a naozaj poctivo, lenže s odstupom rokov sa na svoju prácu pozeráte trochu inak. Takže ešte raz, nové skladby sú omnoho silnejšie.

Keď ste dali dohromady novú zbierku skladieb, bolo vám hneď jasné, akú tému nimi chcete spracovať?
V tomto prípade mal Martin veľmi jasnú víziu. Náčrty skladieb boli špecifickejšie a komplexnejšie, než zvyčajne. Aj preto sa na nich ľahšie pracovalo. Samozrejme, nad tým všetkým sa nám žiada vždy naznačiť, že sme stále tu a dostatočne silní. Ak by veci nemali svoju náležitú hodnotu a nejavili sa ako logický krok vpred, tak by sme to nerobili.

Objavili sa nepotvrdené správy, že by sa k vám mohol po 17-tich rokoch vrátiť klávesák Alan Wilder. Pár rokov dozadu sa k vám pripojil na pódiu jedného z vašich koncertov.
Máme spolu skvelý vzťah, lenže Depeche Mode dnes znamenajú skupinu troch ľudí. Odkedy sme si povedali zbohom, šiel Alan svojou cestou a mi zasa svojou. Zdokonaľoval sa a my sme sa zlepšili takisto. Naše cesty sú rozdielne, ale vždy sa radi stretneme a porozprávame.

Počas leta sa však na vašej facebook stránke objavila Alanova fotografia s textom "never again is what you swore the time before...". Mnohí to chápali ako náznak jeho návratu.
Možno, ale tu nešlo o chuť sa s ľuďmi zahrávať alebo ich znervózniť. Nakoniec, na našej stránke sa objavilo viacero fotografii doplnených o úryvky textov piesní. Netreba v tom hľadať nič výnimočné.

Vaše fotografie, videá a samozrejme hudba, boli vždy výnimočné. Zrejme ste v minulosti dostali veľmi veľa ponúk týkajúcich sa použitia vašich skladieb v reklame, no tieto ste väčšinou odmietli. Prečo?
Boli časy, kedy sme to odmietali veľmi striktne. Dnes reagujeme trochu pružnejšie, samozrejme, iba v prípadoch, keď ide o decentné návrhy. David aktuálne účinkuje v reklame na nový Volkswagen a v reklame hrá jedna z depešáckych piesní. Pýtate sa prečo? Jeden z dôvodov je aj ten, že dnes je medzi štúdiovými albumami omnoho väčšie časové rozpätie, než tomu bolo v minulosti a my tento rozdiel potrebujeme nejako vykompenzovať, hoci na zisky z koncertov si sťažovať nemôžeme.

Ďalšia vec je fakt, ktorý som si sám všimol. Čím je človek starší, tým je otvorenejší kompromisom. A za ďalšie, mám taký dojem, že väčšina režisérov pracujúcich pre veľké svetové reklamné agentúry sú fanúšikmi Depeche Mode. Väčšina z nich sú zrelí 40-tnici, čiže dosť starí na to, aby si naše skladby pamätali a jednoducho ich chcú pri svojej práci použiť.

Aký druh hudby ťa v súčasnosti najviac poteší?
Momentálne žiaden. Posledných pár mesiacov som denne 12 hodín strávil v štúdiu. Po návrate z hotela som vždy chcel vypnúť a pozrieť si nejaký film.

Takže po tom všetkom si budeš zrejme chcieť dopriať dovolenku.
Áno, dáme si pauzu. Ale pod pojmom "dovolenka" si rozhodne nepredstavujem vylihovanie na pláži niekde v Malajzii. Album sme nahrávali aj v Kalifornii a mne sa už cnie za domovom. Vrátim sa do Anglicka, zavriem sa v izbe a budem leňošiť.