Šedá eminencia kapely (1986)

Trochu "bulváru" v podobe rozhovoru s Alanom Wilderom, ktorý bol svojho času uverejnený v populárnom magazíne Bravo, preslávenom pochybnou pravdivosťou informácií.

Javíš sa ako nenápadný muž v pozadí Depeche Mode. Šedá eminencia, ktorá akoby ovládala dôležité tlačidlá.
Alan: Tak také prirovnanie si ani nezaslúžim. Som len ten štúdiový podivín. Baví ma celé týždne posedávať za mixážnym pultom, aby som našiel ten najlepší zvuk. S kvalitami to nemá nič spoločné, pretože každý z nás je špecialista vo svojom odbore, čiže každý robí práve to, čo mu ide najlepšie.

Máte v kapele teda jasne vymedzené pracovné pozície, tzn. oblasti, do ktorých nikto nikomu nezasahuje?
O dôležitých veciach rozhodujeme spoločne, čiže k tomu má čo povedať aj náš manažér a hlavný inžinier Daniel.

Nedávno sa povrávalo, že Daniel si z "koláča" ukrajuje viac, než vy ostatní, ktorí odvádzate tú najväčšiu prácu.
Takéto tvrdenia sú jednoducho nesprávne. Lepšieho manažéra, než je Daniel, by sme si ani priať nemohli. Veď to bol on, kto skupinu objavil, vložil do tohto projektu všetky svoje peniaze, zadĺžil sa, neustále chalanov povzbudzoval, aby pokračovali ... Sedí s nami v štúdiu a dáva nám tie rozhodujúce impulzy. Asi si viete predstaviť, že za tie roky sme dostali dosť lákavých ponúk od iných zahraničných spoločností, ktoré sa v peniazoch neobmedzovali. Ak by nás finančne zneužíval, prečo by sme s Danielom zostávali? Nedostáva o nič viac, než ktorýkoľvek manažér inej kapely. Samozrejme, dnes si s Depeche Mode zarobí ďaleko lepšie, rovnako ako my. Ale to hlavné riziko niesol v začiatkoch práve on a nakoniec, je to predovšetkým náš kamarát a rovnako, ako my, je za kapelu zodpovedný.

Ako je teda dnes rozdelená práca v Depeche Mode?
V mnohých oblastiach sa jednoducho spoločne rozhodujeme o tom, čo budeme robiť. V tejto chvíli sa Martin nachádza niekde v Španielsku, v nejakej vile, a nerobí nič iné, len komponuje. Zistili sme, že je v tom najlepší, tak by sa tomu aj mal venovať. Spoločne potom vyberáme tie najlepšie skladby. Martin rozhodne nie je taký sebec, že by odmietol skladbu odo mňa, či Davida, ak by bola naozaj dobrá. Ale v skladateľstve je z nás najlepší on. David je zasa rodený akčný muž a frontman. Za svoj krátky život už stihol absolvovať tie najdivokejšie večierky a punkové koncerty, a pravdepodobne porobil kopec hlúpostí. Ale naučil sa aj to, ako vystupovať, ako strhnúť publikum a zabávať ho. Je pre nás nesmierne dôležité mať Davida na pódiu, nakoľko sa my ostatní môžeme držať v úzadí, sústrediť sa na hranie a šou pritom stále zostáva zaujímavá.

Okrem toho, kto iný by už mal spievať?
David je hlasom kapely, dopraje nám v pozadí potrebný "kľud" a Martin obvykle pridá jednu, či dve skladby. Na druhej strane, Andy je šťastný, keď sa môže prehrabávať v tonách papiera, keď má pred sebou hromadu spisov a dokáže veci organizovať, doslova ako blázon. Rád robí veci, ktorým sa my ostatní vyhýbame. Rozpráva sa s novinármi, kontroluje faktúry, sleduje dodržiavanie harmonogramov a podobne. Je to zároveň aj najlepší kamoš, akého si dokážete predstaviť, nech už navonok pôsobí nenápadne a placho. V skutočnosti dokáže byť, hlavne v súkromí, veľmi šarmantný a hlavne zábavný. Ak si trochu vypije, vie sa odviazať aj na verejnosti a na párty sa z neho stane divoch.

A kde sa v tom kvartete vidí Alan Wilder?
Ako viete, k Depeche Mode som sa pripojil na konci roku 1981 a spočiatku som mal problém cítiť sa v tomto tíme ako doma. Všetci traja pochádzajú z toho istého mesta, väčšina sa pozná zo školy a sú to zaprisahaní priatelia.

Ako si sa medzi nich vlastne dostal?
Depeche Mode zverejnili inzerát v magazíne Melody Maker, hľadali tretieho klávesáka. Podmienkou bolo, že mal byť mladší než 21 rokov. Ja som mal vtedy už 22, takže som skutočný vek musel tajiť, aby ma vôbec pustili na konkurz. Po tom, čo ma prijali, som bol celých 6 mesiacov len akýsi "prívesok". Pri televíznych vystúpeniach ma nepustili na javisko a ak aj áno, držali ma v úzadí. V štúdiu som mal pridelenú prácu a inak sa ma na môj názor prakticky nepýtali. V súkromí som sa s nimi vôbec nestretával. Bol som o kúsok starší, vyrastal som v Londýne a mal som o fungovaní vecí úplne iné predstavy.

A ako si sa vlastne dostal k hudbe?
Ako to už tak býva, mohli za to moji rodičia, ktorí ma viacmenej prinútili hrať na klavír, keď som mal 8 rokov. Viacmenej som sa k tomu staval ľahostajne, kým som neobjavil syntetizátory a nezistil, ako sa dá s nimi doslova čarovať. Po škole, v 17-tich, som sa zamestnal v jednom nahrávacom štúdiu, kde zvykli nahrávať kapely ako The Rubettes. To nahliadnutie do sveta fascinujúcich technológií bolo pre mňa veľmi dôležité. Peniaze ma nezaujímali. S týmto všetkým som si vystačil asi rok a potom som sa pridal ku kapele Drunkeness. Dodnes spomínam s hrôzou na náš prvý koncert v Bristole, kam prišlo asi 20 ľudí a ja som to chcel všetko vzdať.

Pochádzaš z hudobníckej rodiny?
Moji rodičia sa nikdy nedostali ďalej, než k domácej hudbe, ale môj starší brať Stephen je dnes pianistom a spevákom a Andrew je učiteľom hudby.

Už roky žijete so svojou priateľkou Jeri a jej synom Jasonom z prvého manželstva. Uvažujete o svadbe?
Jason má dnes 15 rokov. Aktuálne sa obzeráme po nejakom peknom dome v Londýne. A svadba? Prečo? Nevidím v tom nič dôležité.

Spoznali ste sa vďaka hudbe?
Jeri má s hudbou pramálo spoločné, ako aj ja s jej prácou. Pracovala ako fyzioterapeutka v súkromnom akupunktúrnom inštitúte. Dnes už zostáva viacmenej doma a venuje sa svojej zberateľskej vášni.

Čo zbiera?
To keby som vedel! Jeri zbiera asi všetko, čo nie je niekde upevnené. Starým nábytkom počnúc, cez pouličné značky, staré rámy obrazov, obrazy až po vázy v štýle art deco. Keď prídem do nášho bytu, tak zakaždým o niečo zakopnem, o niečo sa udriem, pretože je tam všetko tak napratané, že sa tam nedá ani hnúť.

Hádate sa kvôli tomu?
Ja mám v podstate nekonečnú trpezlivosť, no nábytok je vždy bodom sváru. Uprednostňujem prázdne priestory s niekoľkými vybranými kúskami. Jeri musí napchať všetko až po strop. Práve preto potrebujeme poriadny veľký dom, aby sme mali trochu viac priestoru a ja som si mohol konečne vybudovať malé štúdio.

Máš aj iné záľuby okrem hudby?
Veľmi rád fotografujem a pracujem s videokamerou. Niekedy by som chcel dať dohromady poriadny film z materiálu, ktorý som o našej kapele nazbieral. Samozrejme, veľa z toho by sa muselo vystrihnúť, keďže sa to nedá publikovať, ale určite by to bolo zaujímavé.

Uvažoval si niekedy o sólovom projekte, tak, ako to robia bežne členovia úspešných kapiel? Dokonca sa mi dostalo do uší, že je už nejaká nahrávka vonku.
Určite by som skúsil niečo iné, než len produkciu pre iné kapely. Ale momentálne nič také nie je pripravené na vydanie. Nechajte sa prekvapiť.

Akú by to malo podobu?
Určite by sa nejednalo o skladby, ktoré by ste si mohli pospevovať. Snívam o nahrávke, ktorá by bola plná elektronických vychytávok. Určite by to však nebolo vydané pod mojím menom ...

zdroj: Bravo, 16/10/1986