Good Evening Amneville II. (alebo Praha je Praha)

Je pravda, že jeden článok o koncerte Depeche Mode v Amneville sa už na stránkach depechemode.sk objavil, ale v ňom som sa snažil o stručnú reportáž bez akýchkoľvek osobných postojov. Teraz s odstupom času by som sa chcel na toto vystúpenie pozrieť inými očami a tiež reagovať na odkaz jedného čitateľa so všehovoriacim názvom "Neverím", ktorý sa objavil na stránkach markiza.sk.

Krátko po oznámení dátumov vystúpení Exciter Tour, som si kúpil lístok na pražský koncert. Osudy ma síce zaviali mimo Slovensko a na koncert som sa "trepal" 3000 kilometrov, ale neoľutoval som. Jedinečná atmosfére spred troch rokov sa zopakovala. Čierny dav bol oddaný, každú skladbu odspieval s Daveom do bodky a jeho priania a pokyny bez váhania plnil. Nečudo teda, že túžba zažiť to ešte raz bola tak silná, že pri pohľade na ostatné show a moje možnosti som sa bez váhania rozhodol - AMNEVILLE.

Poviem Vám, nie je ľahké zistiť, kde Amneville je a ako sa tam dá dostať (zlatý dobrý internet). Spojenie s najbližším väčším mestom je mizerné, po ôsmej večer už žiadne. Na priblíženie budem citovať Nichelle z jej septembrového denníka, ktorý sa pravidelne objavuje na depechemode.com: "In the middle of nowhere" (Uprostred ničoho). Dá sa povedať, že tam nebolo nič, iba hala, ktorá však stála za to a to je asi jeden z nespočetných prvkov, ktoré tak veľmi odlišovali toto vystúpenie od pražského. Žiadna čierna, kožená, vystrihaná presila. Neviem povedať, prečo sa francúzski fanúšikovia správali ináč ako českí, slovenskí, poľskí ... východoeurópski. Možno je to nátura, možno oddanosť, možno je to tým, že u nás tých koncertov nie je tak veľa (vo Francúzsku majú na programe 3 vystúpenia). Nikdy som si nemyslel, že sa dá do haly vojsť po otvorení brán tak kultivovane a kľudne, každý bol od hlavy po päty prezretý, nik sa netlačil, nekričal. A v tomto duchu sa to nieslo celý večer. Nechcem povedať, že by som sa vyľíval v tom, že mi niekto neustále stúpa na nohy, drgá do mňa, pod chvíľou sa na mňa valí celá masa ľudí, ale stáť bez pohnutia ešte aj pri takých do tanca vyzývajúcich peckách ako Dead of The Night alebo Never Let Me Down Again je predsa len trochu nepredstaviteľné.

Na záver by som chcel vyviesť z omylu tých, ktorí by sa mohli domnievať, že som s koncertom bol nespokojný alebo, že som sa nudil. To nie je pravda, videl som predsa Depeche Mode a tí zas odviedli nádhernú robotu. Praha však nasadila latku príliš vysoko, diváci a ich reakcie sú podľa mňa jednou z dôležitých dimenzií živých vystúpení Depeche Mode, a v konečnom dôsledku sú istou odmenou pre Davida a spol. a dodávajú im energiu, hecujú ich v ich výkonoch.
Praha je teda Praha, sme tými vernými a oddanými fanúšikmi, ktorí zotrvávajú aj keď sa dopredu tlačia iné hudobné prúdy, Depeche Mode nedosahujú na najvyššie priečky a frekvencia ich produkcie klesá, a dúfam, že to tak aj zostane a my sa opäť v Prahe stretneme.