Gore is a Dancer

Tak som si cez vikend konečne v kľude pozrel celý videozáznam z koncertu DM v Houstone zo 14.7.2001 a neubránil som sa tomu zvláštnemu pocitu podeliť sa so svetom o tu skvelú náladu, ktorú mi pri akomkoľvek zázname z Exciter Tour sposobí pohľad na toho malého hopsajúceho a nemotorného blondiaka, o ktorom sa tvrdí, že jeho autor, čiže otec je černoch.

Je skutočne zaujímavé sledovať vývoj jednotlivých členov kapely. O Davidovi som písal v predošlom príspevku, o Fletchovi sa vôbec netreba vyjadrovať, pretože by som ho označil za robota, ktorému do pamäťového bloku vložili príkazy o pohyboch na pódiu a ten funguje. Ale Goráč, to je kapitola sama o sebe. Utiahnutý a hanblivý chlapček, ktorý počas ranných období stál za svojim nástrojom a zasnene ako Robert Smith spieval refrény do mikrofónu, sa nám vypracoval na rockový formát. Prvé skutočné pózy začal predvádzať počas Masses Tour v 1987-om, keď po prvý krát vyšiel na pódium s gitarou, hlavne počas skladby Nothing. Istotne si to pamätáte vďaka filmu 101. Väčšinou však pozíciu nemenil a držal sa vo svojom území.
Odvahu nabral až na Violation Tour, keď už hanblivo zopár krát počas koncertu pri Enjoy the Silence prešiel z jednej strany pódia na druhú.

Na Devotional Tour sa zasa držal v úzadí, pretože rocková omša predsa dvoch kazateľov mať nemože, hoci v jeho druhej a tretej časti (Exotic a Summer tour 1994) už pri I Feel You váhavo po javisku pochodoval. Svet si po tomto gigantickom turne oddýchol a možno aj samotný Martin, pretože na The Singles Tour sa už nechal svojou produkciou skutočne uniesť. A tak sa na pódiu začína rodiť malý hopsajúci tanečník, ktorý na poslednom Exciter Tour s radosťou predvádza, čo sa naučil. Martin nám poskakuje ako malý diabol, rukami pláva ovzduším ako nebeský vták, naháňa sa o dušu s Davidom pri It's No Good a dirigije virtuálny orchester pri záverečnom gradovaní Home. Neviem ako Vás, ale mňa nová tvár DM dokonale nadchla a pri každom zhliadnutí záznamu javiskovej show z posledného turné sa nádherne zabávam.