Heroes… forever and ever

Piaty slovenský koncert Depeche Mode a každý z tých predošlých bol čímsi výnimočný a pamätný. Nebolo tomu inak ani tentoraz. "Heroes" boli ako kapela, tak aj fanúšikovia.

Úprimne, vôbec som nebol naladený na tú správnu vlnu, no nálada v aute cestou do Bratislavy, príjemné posedenie v bare, kde hrala tá najsprávnejšia muzika, neskôr krátke stretnutia s takmer všetkými, s ktorými som sa túžil stretnúť ... a zrazu to prišlo. Nálada a radosť, že som opäť na koncerte kapely, ktorá ma sprevádza prakticky celý život. Aj The Raveonettes potešili, hoci im veľké priestory nesvedčia a ich čaro tak zaniklo.

Pár minút po pol deviatej však už prestalo záležať úplne na všetkom. Z reproduktorov zaznela "Revolúcia" od The Beatles a potom, s introm, sa na pódiu opäť zjavili ... ten ich skromný príchod vždy stojí za to. Síce Dave akoby sa chcel v úvode "Going Backwards" vyrovnať Bonovi, ale veľmi rýchlo sa vráti na Zem. A všetko, čo prišlo po tom ... a má vôbec význam neustále o tom písať? Veď to každý prežil naplno, či už s jasotom, spevom alebo so zavretými očami, vo svojom vlastnom svete, či filme s dokonalým soundtrackom. Že hrajú stále to isté? No a čo! Ale ako! Tuto to musím priznať ... šomreme na setlisty, ale keď sa človek pozrie na pódium, tak zistí, že tým večným chalanom to robí radosť, tak prečo sa netešiť s nimi? A ono to zrazu ide :)

Energická "So Much Love", aj uťahaná "Barrel Of A Gun" ... jednoducho to má šmrnc. Zvuk je parádny, publikum sa pomaličky chytá a s "A Pain That I´m Used To" to mali Depeche Mode už jednoducho "v kapse". Dav si to užíva, tancuje, náladička ide iba smerom nahor a nezabrzdí ju ani stredné tempo "Corrupt". Prečo aj, keď po nej prišla prvá explózia večera, v podobe nesmrteľnej, a skvele zahratej, "In Your Room", a hlavne "World In My Eyes", pri ktorej bolo cítiť všade okolo nás ohromné množstvo energie. A možno práve tá spustila parádny lejak, ktorý urobil tento koncert nezabudnuteľným :) "Cover Me" s parádnou projekciou to v danom momente celé už len zaklincovala. A čo urobil Dave? Moknú fanúšikovia? Dobre, zmoknem aj ja ... a vyrazil na catwalk. Myslím, že v tej chvíli si získal každého na štadióne. A rovnako aj Martin, ktorý si to tam namieril v závere srdcervúcej "Home" a rovno aj s gitarou na pleci. To sú tie nasprávnejšie momenty, ktoré dokážu zosynchronizovať kapelu s publikom. A že sa to opäť podarilo! Martinova "A Question Of Lust" bola pre ten moment dokonalým dezertom, hoc v tom čase priestory pod pódiom začali niektorí opúšťať.

Ich smola, pretože po príjemnej "Poison Heart" a zo sna prebúdzajúcej "Where´s The Revolution" prišlo to, kvôli čomu prišla na koncert väčšina zúčastnených. Vekový priemer publika ďaleko prekračoval 30tku, takže po nadupanej "Wrong" dav fanúšikov z plných hrdiel odspieval "Everything Count´s", "Stripped", "Enjoy The Silence" a samozrejme "Never Let Me Down Again", s parádnou mávačkou na konci... to jednoducho šlapalo samé ako dobre namazaný stroj. V tých chvíľach sa nedá pochybovať o tom, či je človek na správnom mieste, či nemal byť niekde inde ... v tých momentoch je totiž každému úplne jasné, prečo je tam, kde je :) Že stále lialo ako z krhly? To vážne? Ono pršalo? :) Ach áno, aj ja som mal pršiplášť, ale z chuti som si zaspieval a ešte radostnejšie so všetkými zamával, tak, ako už x-krát v minulosti a dokonca to bolo ešte krajšie :)

A Martinovi som odpustil aj "Somebody". Keď som sa na neho pozrel a uvedomil si, že on tomu textu stále verí, tak som sa pristihol, že posledné verše už potichu spievam s ním :) A nevadila mi ani projekcia k "Walking In My Shoes", zavrel som totiž oči :) A možno by som ich mal zavreté aj počas "Heroes", ale to jednoducho nebolo možné, pretože som tú krásu, ktorá šla z tej skladby v ich podaní, jednoducho chcel vidieť. Napriek tomu, že to nie je autorská skladba Depeche Mode, tak ju páni zahrali s takým citom a presvedčením, že sa jednoznačne stala absolútnym vrcholom celého večera. Nič sa tomu už nevyrovnalo! Ani "I Feel You", ktorá v aktuálnej podobe tromfne aj slávnu "Devotional" verziu - úvod tejto skladby je skutočne parádny a ako som ju mal vždy rád, tentoraz je to skutočný skvost, pri ktorom však záverečná "Personal Jesus" už trochu zanikla (a to aj vďaka Petrovi Gordenovi, ktorý ju v závere úplne kazil).

Takže takto ... Depeche Mode ... stále fenomenálni, stále svojskí, stále energickí a stále radosť rozdávajúci. A vedel by som pridávať ďalšie oslavné prívlastky ... veď ... keď ich miluješ, tak nie je čo riešiť :)

A nie, že Bratislava nesklamala ... fanúšikovia nesklamali! A nielen domáci, ale aj z Čiech, Maďarska, Poľska ... pod pódiom bolo viacero národností ... jedna veľká depešácka rodina, ktorá vie dať koncertu správnu energiu!

Fantastická upršaná noc, na ktorú sa bude ešte dlho spomínať ... 'Cause we're lovers, and that is a fact. Yes, we're lovers, and that is that!'

PS: za ten lejak môže jednoznačne posádka nášho auta, pretože sme sa nepomodlili ten zamýšľaný "otčenáš" za dobré počasie. Tak prepáčte :)

Bratislava, Štadión Pasienky, 20/05/2017

Setlist:
Intro
Going Backwards
So Much Love
Barrel Of A Gun
A Pain That Im Used To
Corrupt
In Your Room
World In My Eyes
Cover Me
Home
A Question Of Lust
Poison Heart
Wheres The Revolution
Wrong
Everything Counts
Stripped
Enjoy The Silence
Never Let Me Down Again

Somebody
Walking In My Shoes
Heroes
I Feel You
Personal Jesus