Hudba Depeche Mode ľudí spája (2024)

Tvrdí klávesák legendárnej elektronickej kapely, ktorý navštívil peruánsku Limu a poskytol exkluzívny rozhovor tamojšiemu denníku La República.

Angličan Peter Gordeno je súčasťou kapely celý 26 rokov, presnejšie od roku 1998, kedy začínal ako ich koncertný hudobník. Pre tých, ktorí sledujú a fandia Depeche Mode, sa Gordeno stal hudobnou oporou kapely (niekoľko skladieb s ním dostalo dokonca úplne nový ráz, napr. "A Pain That I´m Used To"). Na pódiu však pôsobí dojmom tichého a neprítomného človeka, nakoniec aj dnešná podoba kapely má ďaleko od tej teatrálnej hypnózy, ktorú navodzoval kedysi spevák Dave Gahan. Faktom je, že aj vďaka Depeche Mode dnes Gordeno patrí k jedným z najuznávanejším hudobníkom a okrem Depeche Mode si v minulosti zahral aj s U2, Georgeom Michaelom a The Who. A to sú už skutočne veľké pojmy.

Reportér La República teda zašiel do areálu univerzity Universidad Peruana de Ciencias Aplicadas v San Miguel, ktorá nedávno otvorila svoje divadlo Múzických umení a práve z tohoto dôvodu pozvala na svoju pôdu Petra Gordena, aby študentom hudobného odboru poskytol niekoľko kurzov. Nepopierame, že toto očakávanie sprevádza istý rituál. Je to hudobník iného rangu. Dnes sa už nedá hovoriť o Depeche Mode bez toho, aby ste Petra Gordena nespomenuli a ten už Peru dôverne pozná, keďže sa s kapelou objavil v Lime na dvoch historických koncertoch, v roku 2009 a 2018.

Gordeno pochádza z umeleckej rodiny, s veľkým citom pre kultúru, prišiel po prvýkrát do kontaktu s hudbou, tou transcendentálnou, keď mal 13 rokov.

"Moja mama vlastnila obchody s módou a dokonca zorganizovala módnu prehliadku, na ktorej použila piesne z albumu Steveho Wondera, "Songs In The Key Of Life". Ten album, z roku 1976, niekto zabudol u nás doma, tak som využil šancu. Bolo to po prvýkrát, čo ma hudba dostala, doslova šokovala. "To čo je?", pýtal som sa sám seba. Nie ľahko sa vysvetľuje, prečo Vás oslovila konkrétna hudba. V našej škole decká počúvali Genesis, Pink Floyd, ale nič z toho ma neoslovovalo. Ten Wonderov album som počúval pol roka, nič iné som jednoducho počúvať nedokázal. Našiel som sa v ňom. Aj vďaka nemu som sa naučil spievať. V škole som bol pomerne zdatný hudobník, ale vďaka tomuto albumu som začal uvažovať o tom, že sa budem hudbe venovať serióznejšie. Hudba znela v našom dome vždy, môj otec bol v Anglicku uznávaným spevákom, choreografom a tanečníkom."

Gordeno priznáva, že za jeho súčasnou hudbou je veľa kultúrneho vplyvu. "Ale v maľovaní, ktoré má rád, som až taký zručný nebol. Takisto veľmi veľa čítam. Toto sú faktory, ktoré živia Vašu kreativitu. Je to niečo ako elektrické spojenie. Hudba je jednoducho niečo, čo neexistuje, kým je nevytvoríte. Existuje len vzduch a vy musíte do vzduchu niečo vyslať, aby bol ten vzduch zrazu iný. Tak je to s poéziou, hudbou, tancom, s čímkoľvek. Je to ako meniť vzduch."

Môže to vyznieť naivne, ale v realite je to inak. Gordeno, umelec a človek, ktorý precestoval ticíce míľ, veľmi pozorne sleduje dianie vo svete a ako ho práve kultúra môže urobiť znesiteľnejším.

"To, čo ma na dnešnom svete znepokojuje najviac, je nedostatok schopnosti kritického myslenia, hlavne z hľadiska toho, že internet a sociálne média majú svoju veľmi temnú stránku. Podľa mňa sa tam vytvárajú "in" a "out" skupiny, ktoré bránia ľuďom kriticky myslieť a spracovávať informácie. A tie informácie sa tak zahmlievajú, až sa môže stať, že cez ne niekto vyslovene klame. A mnohí ľudia takýmto informáciam veria, pretože im veriť chcú. Je to veľmi nebezpečná cesta, takto kedysi začal nacizmus v Nemecku. Príklad: najväčšou katastrofou v mojej krajine je Brexit. Mnohé rozpory v spoločnosti sú do veľkej miery spôsobené istým druhom dezinformácií. Veľa ľudí nedokáže rozlíšiť, čo je fakt a čo je len obyčajný názor. Ľudstvo zažíva aktuálne veľmi nebezpečné obdobie. Takáto úroveň nebola nikdy predtým dosiahnutá."

Gordeno sa zahľadí na prázdne stoličky v posluchárni. Každý rok sa stretáva so študentmi hudby z rôznych krajín a jeho jedinou motiváciou je pomôcť im byť originálnymi v tom, čo robia.

"David Bowie svojho času povedal, že hudbu musíte robiť pre seba. Ja počúvam všetky druhy hudby, ale nasledujem len tú, ktorá ma k sebe viaže. Ak ste dostatočne úprimný v tom, čo chcete dosiahnúť hudbou, či iným umením, nenecháte sa rozptylovať, tak vytrvalosťou, a samozrejme aj s trochou šťastia, dosiahnete svoje ciele. V tomto biznise šťastie skutočne existuje a vy musíte byť pripravený."

Prípravu hudobníka vyzdvihuje Gordeno ako prvok, ktorý legitimizuje šťastie. Konkrétne, v roku 1998, pri prípravách na turné, zistili Depeche Mode, že majú problém so zvukom a preto povolali Gordena, aby im vypomohol s klávesami.

"Depeche Mode sú mi rodinou a prešli sme spolu mnohými skúsenosťami, ktoré nás spojili. Pár rokov dozadu zomrel Andy Fletcher a to bola pre nás veľká rana, najmä pre Martina, pretože boli priatelia od detstva. Ale na poslednom turné kapely to bolo celé v pohode, bol tam pocit jednoty, aj keď tam Andy už prítomný nebol. S Martinom sme začali komponovať akustické skladby, čo bola pre nás novinka. Máme obrovské množstvo fanúšikov, ktorí nás nasledujú, ponúkame im tú najlepšiu hudbu, akej sme schopní a práve to nás poháňa do ďalšej práce. Pred chvíľou ste sa ma pýtali, či nám hudba dokáže pomôcť v spolunažívaní v dnešnom svete. Ja si nemyslím, že by svet bez hudby mohol existovať, ľudské bytosti cítia potrebu hudbu tvoriť, dokonca aj tým najzákladnejším spôsobom, čo sa dialo v časoch, keď ľudia žili v jaskyniach. Vždy tu bolo nutkanie vyjadriť sa, odhaliť svoje pocity. Sila sugescie, ktorú nám hudba poskytuje, nás môže urobiť tolerantnejšími. Je skvelé mať vlastný názor, ale sú iní ľudia, ktorí si myslia niečo úplne iné, a ja ich za to nebudem kritizovať. Hudba, umenie, kultúra sú tie putá spojenia."

Skutočné osobnosti sa vyznačujú zvláštnou jednoduchosťou. Gordeno ju v sebe má a nezaprie ju (falošná skromnosť tiež k osobnostiam nepasuje). Nemalo by to zmysel, aplauz, ktorému sa teší s Depeche Mode, je axiomatický, rovnako ako aj ten, ktorý si na turné užíva osobne. Tak, ako keď mu naposledy, vo februári, spievalo publikum "happy birthday". Aj to je dôkazom toho, že ho ľudia považujú za člena kapely. Je potrebné to však upresniť: už pred vstupom do Depeche Mode mal Gordeno v hudobnom svete značnú reputáciu.

"Ako hudobníka ma samozrejme hudobná komunita registruje, no nie som tak slávny ako Martin, či Dave. Keď ste známy, či nebodaj slávny, tak ste vystavený pokušeniam. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí si chcú s Vami povyraziť a bez zlých úmyslov Vás rozptýliť. Ak Depeche Mode pokračujú v hraní, pracujú na nových albumoch a koncertujú, je to preto, že sme odhodlaní naďalej našu hudbu zdokonalovať. Hudba Depeche Mode sa spája s ľuďmi. Kapela si prešla zložitými obdobiami práve kvôli excesom súvisiacimi so slávou. Všetci vieme, že Martin mal obdobie problémov s alkoholom a napriek tomu práve vtedy napísal niektoré z najlepších skladieb hudobnej histórie. Ale vedeli sme, ako s tým seknúť a bolo to už pred pár dekádami. S pribúdajúcim vekom prichádzajú zdravotné problémy a práve preto je dobré zostať zdravým. Koncerty končia o jedenástej večer a pol hodinu na to sme už vo svojich hotelových izbách, nepokračujeme v zábave do piatej rána. Sme v ďalšej životnej fáze, kedy musíme viac dbať o svoje zdravie. Vedieme normálne životy. Napr. Dave s Martinom stále udržiavajú kontakty s kamarátmi z detstva. Rozprávame sa s ľuďmi preto kým sú, nie preto, čo majú alebo čo dosiahli. To je podstata Depeche Mode a som spokojný, že môžem byť súčasťou kapely."

Nevieme si dnes predstaviť, že by si nebol v Depeche Mode ...
"To je od Vás skutočne milé."