I’m an rock’n'roll disaster!

Včera (21.4.2004) v Aténach hosťoval ako DJ v solúnskom tanečnom klube Dekadence, Andy Fletcher. Gréci mu spravili slušnú reklamu v rádiu i na Internete. Celá akcia štartovala až okolo pol jedenástej, kedy sa klub otváral. Vstupné bolo 15 euro a v jeho cene bol zahrnutý jeden drink.

I'm an rock'n'roll disaster!, alebo DJ set Andyho Fletchera v klube Dekadence, Thessaloniki, Grécko (22.4.2004)

Ĺudia aj napriek reklame prichádzali len veľmi pomaly, takže okolo polnoci bola stále približne 20x20m veľká sála stále poloprázdna. Za to playlist (v porovnaní s party, o ktorej som písal na týchto stránkach skôr), bol priam skvelý a DJ Jannis Tsiminas uviedol celý večer osvedčeným remixom Useless (K&D Session), po ktorej nasledovala Home a Freelove. Vysoký štandard si hudba udržala aj naďalej, takže čas rýchlo utekal a vyvrcholenie prišlo so skladbou It's No Good (Club 69 Remix). Po ňom prišla It's Called A Heart, za zvukov ktorej prišiel na pľac Andy Fletcher. To už hodiny ukazovali jednu hodinu po polnoci.

Dlho neváhal a po nalom dúšku piva a jednej cigaretke začal svoj DJ set. Sála dunela tvrdou elektronickou hudbou, veľmi temnou, ktorú prerušovali sample rôzneho pôvodu, napríklad nosným motívom prvej skladby bolo hučanie sirén. Podľa niektorých gréckych fanúšikov Andy zahral aj niektoré kúsky od Alana Wildera. V jednom ďalšom kúsku sa dookola opakoval refrén I'm an rock'n'roll disaster... čo skvele vystihovalo štýl hranej hudby. Občas Andy zdvihol ruky, aby nás povzbudil, alebo aby naznačil, že to je skvelé miesto skladby. Tancovať na túto hudbu bolo dosť obtiažne, bolo vidieť na ľuďoch, že im začína dochádzať dych. BPM bolo približne rovnaké, aké mali skladby DM zo začiatku ich kariéry (chýbali tam len hravé klávesy Vince Clarka), kľudne ste si mohli prespevovať napr. Photographic, ktorý zakrátko skutočne aj nasledoval. Andy totiž občas zaradil aj skladby Depeche Mode, všetko to však boli ich skoršie počiny, ako Everything Counts, už spomínaný Photographic, Dreaming Of Me, Personal Jesus a Strangelove. Pri nich atmosféra v sále vždy vystúpila z tanečnej apatie až do frenetickej aktivity... Medzi skladbami ten večer sa však mihli aj niektoré kúsky z hudby rokov 80-tých, ktoré, ako bolo vidno, má Andy stále veľmi rád. Medzi nimi zazneli New Order, Blue Monday, starý Erasure a dokonca aj Madonna (pri jej púšťaní držal Andy obal platne nad hlavou a ekstaticky s nim mával a pritískal k hlave).

Jeho show skončila okolo pol tretej nadránom. Utiahol sa do šatne na asi 15 minútovú pauzu a po nej začal prijímať fanúšikov na krátky rozhovor a na rozdávanie autogramov. Tlačenica nebola takmer žiadna a na každého sa dostalo, teda aj na mňa. Pokiaľ som mohol posúdiť, na Andym boli zreteľne viditeľné známky únavy, ale snažil sa. Pozdravil som ho v mene slovenských fanúšikov DM, pár fotiek a už sme museli uvolniť miesto ďalším. Pri odchode som ešte stihol povedat: "I hope i will hear your album soon." (pričom som myslel na nový album DM). Andy mi odpovedal: "I hope too.", a krátko sa usmial (dúfam, že tiež myslel na nový DM album). Ak teda môžem na záver zhodnotiť, akcia to bola vydarená a dúfam, že si Andrew niekedy nájde cestu aj na Slovensko. Pozdravujem srdečne všetkých fans na Slovensku.