Douglas o Depeche Mode

Frontman Nitzer Ebb, Douglas McCarthy, si zaspomínal na najpamätnejšie momenty, ktoré zažil s Depeche Mode počas svojej hudobnej kariéry.

Keď sa Nitzer Ebb po prvýkrát upísali v roku 1987 Mute Records, jedna z prvých vecí, ktoré po nás Daniel Miller chcel, bolo vyraziť s Depeche Mode na európsku časť ich Music For The Masses turné. Keďže sme boli vtedy tvrdohlaví, tak trochu arogantní namyslenci, okamžite sme zamietli predstavu podielať sa na niečom "populárnom a mainstramovom". Vlastne v tom bola aj nefalšovaná obava, že by to hneď v úvode zruinovalo našu, vtedy ešte neexistujúcu, kariéru. Daniel však na tom trval a bolo podľa neho. A potom nám to na turné došlo: "Kúrnik, byť v kapele, so všetkým, čo k tomu patrí... o tom to všetko je!"

Nielenže sme boli úplne ohromení výkonom Depeche Mode na pódiu, ako aj ich detailnou starostlivosťou o všetko, dostalo nás, že aj mimo pódia boli neuveriteľne milí a veľkorysí... a zažili sme s nimi strašne veľa zábavy. Veci šlapali skvele a tak sa rozhodli, že turné musí pokračovať a pozvali nás aj na jeho americkú časť. Nájazd na americké teritórium však dopadol trochu inak, naše pracovné víza úrady totiž zamietli s dodatkom "postrádania hudobného prínosu" - na druhej strane, asi to tak malo byť. Hoci sme z toho boli trochu zarmútení, naše kapely zostali stále spriaznené a kým sme my nahrávali v v londýnskych Swanyard Studios náš tretí album "Showtime", Depeche Mode vo vedľajšej miestnosti mixovali soundtrack k filmu "101". Predstavili sme im Flooda a urobili všetko preto, aby sme ho získali pre ich ďalší album. Skončilo to vydaním veľdiela "Violator" a Depeche Mode nás opäť pozvali na svoje turné. Tentoraz sme víza získali a dvere sa otvorili.

Turné "World Violation" dorazilo na americký kontinent v roku 1990 a pre každého, kto sa ho zúčastnil, to bola neuveriteľná skúsenosť. Malo to v sebe niečo magické, akoby vystrihnuté z príručky "Rock And Roll Bullshit Handbook" (vždy ju nosím pre prípad so sebou), no boli to výnimočné chvíle plné extrémov, sĺz a smiechu. Veľa veľa smiechu.

Turné etablovalo Nitzer Ebb do pozície, kedy sme sa stali súčasťou histórie americkej alternatívnej hudbej scény a trajektórii úspechu sme mohli zabrániť iba my sami. Nakoniec sme to aj urobili. Asi po 10 rokoch odmlky sme sa dali opäť do hromady a sotva sme si to stačili uvedomiť, už sme boli opäť v tom a nahrávali nový album. Počas albumového turné sme sa ocitli v Berlíne na Olympijskom štadióne a predskakovali sme Depeche Mode na ich koncerte (samozrejme sme okamžite po tejto šanci skočili). Využili sme následne šancu a vychutnávali si šou, ktorú chalani ponúkli takmer 70 000-ovému davu, z boku pódia, kde bol umiestnený mixpult. A zrazu, a teraz sa k tomu konečne dostávame, venoval Dave Gahan skladbu "Never Let Me Down Again" Bonovi Harrisovi a Douglasovi McCarthymu. Priznávam, som sentimantálny blázon, vážne som sa tam rozplakal. Jedno malé gesto, zopár slov a spomenutá skladba... Dave v tom všetkom zhrnul dve dekády lásky, šťastia, zármutku a strasti. Bastard!