Jeden z tých dní … (1986)

Ešte aj v roku 1986 sa Depeche Mode všemožne snažili o dobrú publicitu vo Veľkej Británii, kým pochopili, že to nemá zmysel. Výsledkom toho boli často až stupídne články, ako tento, ktorým sa svojho času hrdil mládežníčky magazín Smash Hits.

Poznáte to, keď nedokážete vypnúť budík, ste prechladnutý, rádio Vám melie z posledného, pes vám žuje roh paplóna, z nosa sa Vám ťahá príšerne veľký sopeľ, vonku prší, v TV beží golfový turnaj a zrazu s Vami chce novinár zo Smash Hits, akýsi Chris Heath, inak v nechutnom svetri, robiť rozhovor. Presne tak sa v tej chvíli cítili chalani z Depeche Mode.

"Dnes je všetko fakt príšerné," nevrlo odvrkne Martin Gore. V Alanovej kuchyni si odchlipkáva zo šalky s čajom a sám sa cíti mrzuto. Posledné štyri mesiace strávili Depeche Mode zavretí v berlínskom štúdiu a pred sebou majú dva týždne na otestovanie koncertného setu, s ktorým vyrazia na päťmesačné turné. No Martin posledný týždeň preležal v posteli s chrípkou. To posledné, po čo fakt túži, je príjemný rozhovor pre Smash Hits. Áno, Martin Gore sa cíti príšerne, no aj tak si zauvažuje. "Boli sme vôbec niekedy veselí?"
Nuž, tu treba priznať, že nové LP Depeche Mode, "Black Celebration", je pekne depresívne a Martin napísal tentoraz piesne o tom, ako priateľstvo s dievčaťom, a podobne, sú jedinou útechou v inak dosť biednom živote. Je život popovej hviezdy skutočne taký hrozný?

"No," začne Martin skľúčene, "je to rozhodne lepšie, než väčšina iných druhov práce. Ale keď píšem skladby, tak píšem o mojich skúsenostiach z minulosti, kedy som rok a pol pracoval v banke, musel fungovať podľa určitých regulí a nariadení, čo bola absolútna nuda."

Skvelé! Už je vo veselšej nálade. Možno bude v niektorej inej miestnosti niekto pozitívnejšie naladený. Poďme sa pozrieť ...

V obývacej miestnosti si Alan vychutnáva nový album PiL. "Práve som si kúpil nový rekordér," zahundre, "takže si posledné dni púšťam veľa nahrávok." A to si pri počúvaní tých nahrávok aj tu a tam poskáče po izbe?
"Nie, to určite nerobím," odpovie stroho. "Niekedy počúvam hudbu pri ďalšej činnosti, niekedy len sedím a počúvam." No pekne. Ani v tomto prípade to nevyzerá na rozdávanie radosti plným priehrštím. Nemala by byť popová hviezda jeho typu v živote trochu veselšia? Nie nevyhnutne. "Dokonca aj v našom fachu, v tom "jagavom popovom svete"," vysvetľuje, "sa stále môžete dostať do nudnej rutiny. A Vám sa to môže stať takisto," zabedáka na adresu cudzincov, ktorí sa poflakujú po dome. "Myslím, že súkromné životy by mali zostať súkromné," zavrčí.
Éjha, je nejaký popudlivý. Bude lepšie pozhovárať sa s niekým iným.

Andy Fletcher hľadí do okna, telefonuje a zariaďuje dnešnú narodeninovú párty v pube, pre kamaráta. Ako sa cíti dnes on? "No, všetkých nás obchádza chrípka," povie Andy. "Ja s Davidom nie sme na tom až tak zle, ale Alan a Martin sú vegetariáni a tí to teda veľmi nezvládajú."
Fletch totiž zastáva názor, že konzumácia "červenej krvi" je spôsob, ako sa vyhnúť návšteve lekára. Priznáva však, že sám zeleninu vôbec nekonzumuje a dodáva, že väčšina chorôb je aj tak "psychologickou záležitosťou".

"Dám vám príklad," snaží sa nám vec vysvetliť. "Odkedy som na voľnej nohe, čiže "pracujem" v kapele, tak som prakticky nebol poriadne chorý, ale predtým, keď som chodil do normálnej práce, tak som bol každú chvíľu nachladnutý a určite by to bolo ešte horšie, keby som prácu nezmenil ..."
Fíha! Tak konečne niekto, kto nemá až tak depresívnu náladu ... "ale čo poviete na nový album?" podpichne nás. "To nie je taká temperamentná nahrávka, ako napr. od Madonny, hm?"
Ale nie! Tuším začal už aj on ...
"Boli sme dosť znechutení faktom, že sa singlu "Stripped" nadarilo lepšie," povzdychne si. "Je to trochu nuda, ale zasa milión krát lepšia skladba, než náš posledný singel ... a bol by som radšej, keby sa v rebríčkoch ani neobjavila ..."
A už je to tu ...
"Keď Martin prestal písať dobré skladby," smutne zašepce, "tak sme aj my sami poľavili. Vieme, že je dobrý skladateľ a pri kvalite skladieb, ktoré momentálne píše, nám neúspech nehrozí. Ale keď prestal písať dobré skladby ... "

Áno, Andy nám práve takisto upadol do pochmúrnej nálady a jediným miestom záchrany sa nám momentálne javí záhrada, v ktorej sa potuluje Dave Gahan. Ideme za ním v nádeji, že bude trochu veselší.
"Čierna oslava," zašepce, "no áno, celkom ťažko uchopiteľný názov. Nemá to nič spoločné s čiernou mágiou, ako si, zdá sa, veľa ľudí namýšľa - ide skôr o poukázanie na to, ako množstvo ľudí nemá dôvod čokoľvek oslavovať. Chodia každý deň do práce a potom do pubu, kde utápajú svoj smútok. Presne o tom to je - o oslavovaní konca ďalšieho čierneho dňa. Je smutné, že takéto niečo musíte kompenzovať pitím, hoci si nemyslím, že je to niečo neprirodzené. Nakoniec, robíme to, z času na čas, prakticky všetci."

Odbehol k schátralému starému húpaciemu koníkovi v rohu záhrady, obhliadol si ho a bez nadšenia od neho odišiel.
"Húpacieho koňa som nikdy nemal," prizná sa. "Ale mal som Action Menov, asi šiestich. Sestra mala zasa bábiku Cindy. V mojej izbe som si vytvoril akýsi tábor a ona si vytvorila ten svoj vo svojej izbe. A zvykol som ju navštevovať. Môj Action Man jazdil na džípe, zaklopal na jej dvere a Cindy si k nemu prisadla. Dokázali sme sa tak hrať celé hodiny. Cindy mala koňa a ja som mal džíp, tank a všetky tie chalanské veci."

"Ale naučil som sa o dievčatách veľmi veľa," zasmeje sa. "hlavne tie frázy ako 'héééj, vyzdvihnem Ťa neskôr, prídem na tanku'. Bolo to ďaleko lepšie, než Subutteo (futbalová hrá) - viem si predstaviť, že ju hrával aj Fletch, mne však prišla pekne hlúpa. Zabili ste ňou celé hodiny. Ja som mal radšej akciu, ako napr. vziať Cindy niekam von. Od Action Menov som sa skutočne veľa naučil. Možno viac, ako v škole."

Teda, nie že by Vás v škole pripravili na všetky úskalia života popovej hviezdy, napr. zvládať rozhovory, keď na to nemáte práve náladu, alebo ako zvládať prenasledovanie fanúšikmi na ulici, prípadne ako nabrať istotu pri vstupe na pódium ...
"Presne tak," zasmeje sa Dave. "V Amerike po nás hádzali takmer všetko, podprsenky, podväzkové pásy, nohavičky, dokonca aj topánky. Po jednom koncerte zostalo na pódiu asi 40 topánok, no ani jeden pár! Teraz si predstavte tých ľudí, ako hopsali cestou domov!"

Hopsali cestou domov? To je doslova impozantná predstava ...

zdroj: Smash Hits 04/1986